Nemo iniuriam facit qui iure suo utitur.

- Nikto sa nedopúšťa bezprávia, kto vykonáva svoje právo.

Úvodné slovo:

Dňa 7.5.2009 bolo podvedených viac ako 2000 ľudí a pri tomto podvode to neostalo.“
Bol som naivný a až v lete 2008 som pochopil, že sa chce zneužiť moje meno.“
To, čo sa udialo 7.5.2009 bude mať iba jednu „výhodu“, a to pre majiteľov SLKP, a.s. – príde cca o 10 miliónov € a možno ďalších 30 miliónov €, zásluhou nepochopenia skutočnej situácie, ktorá sa už dlhšiu dobu okolo kúpeľov vytvára.“


   1. Zákonnosť po SLOVENSKY
       Politicky nevhodný je horšie ako vrah? Video
       Najprv odsúdený, potom obžalovaný
Video

Že bol na mňa v súvislosti s prevodom akcií vyvíjaný nátlak jednoznačne potvrdil vo svojom prejave v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu dňa 17.11.2001 dokonca v tom čase úradujúci predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Citujem: „Rovnako sme DONÚTILI pána Martinku, že vrátil veľmi významný objem akcií.” Som zvedavý, aké „politické zdôvodnenie” bude pre tento výrok mať. „Morálne” je jasné. Všade vo svete, keď je napr. žena donútená k sexu, je to trestný čin znásilnenia a páchateľ sa snaží vyniť tým, že prenesie „zodpovednosť” na obeť, ktorá ho vraj provokovala, chcela to a urobil jej tým len dobre. Mne ľudia, ktorí tomu nerozumeli, ale závideli a SLEDOVALI asi SVOJE ZÁUJMY, vonkoncom dobre neurobili. Navyše každý politik, ktorého kroky – čas, dôkazy a „svedomie” zhodnotí, by mal na základe tejto bilancie zvážiť svoje ďaľšie pôsobenie v politike. „VŠADE” JE TAKÉTO KONANIE NEPRÍPUSTNÉ AŽ TRESTNÉ.

Dôkaz: audiozáznam zo 17.11.2001
Martinka Dzurindovi a Pittnerovi: "Miluj svojich nepriateľov - zbláznia sa z toho"

Donútením, ktoré bolo potvrdené aj 17.11.2001, došlo následne aj k poškodeniu majetkových práv 2000 akcionárov VADIUM Group a.s.:

       1. Akcie sa zmenili na bezcenný papier
       2. Prišli o dividendy
       3. Cca 1000 (čo je cca 50% oproti roku 1998) zamestnancov kúpeľov prišlo o prácu a tým aj existenciu v regióne, ktoré žilo kúpeľníctvom

Mnohým končí poslanecká imunita 12. júna 2010 - viac >>>

Ing. Karol Martinka, SITA, Peter Frolo http://www.topky.sk/cl/100371/1286656/Znamy-podnikatel-Martinka-prehovoril--Od-statu-chce-3-miliony-eur-
http://www.topky.sk/cl/10/1320385/ROZHOVOR-Podnikatel-Karol-Martinka--Kazde-politicke-rozhodnutie-nas-stoji-peniaze-
http://www.webnoviny.sk/slovensko/k-martinka-boja-o-kupele-sa-vzdavam/598628-clanok.html












Reakcia Rakúskeho štátu na Pittnerove osočovanie - nepriamo obvinil Rakúske orgány - prokuratúru, súdy a prípadne ministerstvo z korupcie v TV Markíza:

Pani
Dr. Maria Berger
Bundesminister für Justiz
(Spolkové ministerstvo spravodlivosti)
Museumstrasse 7
1070 Viedeň

 

Viedeň, 20 Júna 2008
99/Mar. 2-4/mp-435810.doc
Ing. Karol Martinka
Vážený pán minister!
Máme tú česť oznámiť, že právne zastupujeme pána Ing. Karola Martinku. Náš mandant je slovenský štátny občan a od roku 1999 žije v Rakúsku. Proti pánovi Martinkovi bolo na Slovensku vedené súdne trestné konanie, ktoré bolo roku 2006 ukončené tak, že prokuratúra plne stiahla všetky obvinenia.
V priebehu trestného konania, ktoré proti nemu bolo vedené, Slovenská republika dva krát vzniesla žiadosť o vydanie na rakúske trestné súdy. Obe žiadosti o vydanie Zemský súd Viedeň a Vrchný zemský súd Viedeň zamietli, najmä preto, že slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní vznesené obvinenia podľa rakúskeho práva nepredstavujú konanie, ktoré by bolo trestné.
Nevydanie Ing. Karola Martinku viedlo v Slovenskej republike k značnej mediálnej publicite. Bývalý minister vnútra Slovenskej republiky, Ladislav Pittner vyjadril v televízii podozrenie, že pri  rozhodnutí mali hrať úlohu peniaze. Náš mandant nás preto zdvorilo požiadal, aby sme Vás, vážená pani ministerka, požiadali o výslovné stanovisko, že neexistuje žiaden dôvod pre takéto tvrdenia. Samozrejme  ani pán Ing. Martinka, ani naša kancelária ako právny zástupca sa v žiadnej forme nepokúsili, nevecným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie rakúskej justície. Preto by nás veľmi tešilo, ak by ste Vy, vážená pani ministerka, nášmu mandantovi cez našu kanceláriu doručila list, v ktorom výslovne vylúčite takéto obvinenia.
V prípade otázok sme Vám samozrejme k dispozícii a ostávame
S priateľským pozdravom

Preklad z jazyka nemeckého
Strany 1 z 1
Zadávateľ: PT Servis s.r.o, Radlinského 27, 811 01 Bratislava, Slovenská republika

 

Okrúhla pečať so znakom Slovenskej republiky a textom:
Veľvyslanectvo Slovenskej Republiky Viedeň 2

Znak
REPUBLIKA RAKÚSKO
Spolkové ministerstvo spravodlivosti
BMJ-4003140/0001-IV 1/2008

MMag. Barbara Goth-Flemmich
Viedeň, 13 október 2008
Vážený pán Ing. Martinka,
v súvislosti s listom Vášho právneho zástupcu pána Mag. Michaela Pilza z 20. Júna 2008 Vám oznamujem ako kompetentná vedúca oddelenia pre medzinárodné trestné záležitosti Spolkového ministerstva spravodlivosti, že Vrchný zemský súd Viedeň uznesením z 22 februára 2000, 22 Ns 22/99 vydanie Vašej osoby za účelom trestného stíhania z dôvodu trestných činov, popísaných v zatýkacom rozkaze Krajského súdu v Bratislave 27. Máj 1999 1Nt 113/99 prehlásil za neprípustné, pretože z podkladov doručených slovenskými orgánmi nevyplýval ani čin podvodu, ani konkrétna výška škody. Vydanie Vašej osoby za účelom trestného stíhania z dôvodu trestného činu, uvedeného v zatýkacom rozkaze Krajského súdu v Bratislave z 12 októbra 1999, 1Nt 116/99 bolo taktiež z dôvodu súdnej netrestnosti aj podľa rakúskeho práva- prehlásené za neprípustné.

Po doručení doplňujúcich podkladov pre vydanie zo strany slovenských orgánov Vrchná prokuratúra Viedeň podala žiadosť o obnovenie konania o vydanie. Vrchný zemský súd Viedeň uznesením z 24 septembra 2001, 18 Ns 1/01 právoplatne žiadosť o obnovenie zamietol.
Spolkový minister spravodlivosti je podľa § 34 ods. 1 tretia veta Rakúskeho zákona o vydaní a právnej pomoci viazaný rozhodnutím nezávislých súdov, ktoré prehlásili vydanie za neprípustné. Preto spolkový minister spravodlivosti Vaše vydanie s výslovným prezentovaním uvedených dôvodov voči slovenskej strane zamietol.
V rámci konania o vydanie slovenské orgány opakovane obstarávali doplňujúce podklady a dôkazné prostriedky, aby základ pre rozhodovania čo najviac rozšírili. Po starostlivom preskúmaní všetkých smerodajných aspektov v konaní o vydanie nezávislé súdy vydanie prehlásili za neprípustné.
Tvrdenia, že vraj existoval pokus nevecného ovplyvňovania rozhodnutia rakúskych orgánov nie sú podložené. Takéto podklady, ktoré by boli veľmi prísne stíhané, neexistujú. Z tohoto dôvodu sa obvinenie, že rozhodnutie o rakúskych orgánov vraj nie je plne v súlade so zákonom, rozhodne zamieta.
S priateľským pozdravom



        List 1: preklad | originál
        List 2: preklad | originál

         * Nezákonné kroky vedú k neplatnosti právnych úkonov – 2.časť
         * Nezákonné kroky vedú k neplatnosti právnych úkonov – 1.časť
         * Strassburg - Plus 1 deň  Strassburg
         * Druhá reakcia Karola Martinku na článok Kúpele v ohrození |číslo 28/2009|Časopis|Týždeň k odseku „znalci“
                   viac – závery znaleckého ústavu

   2 Uznesenie legálneho predstaventstva VADIUM Group a.s. zo dňa 23.7.2009 - Žiaľ ľudia, ktorí nerešpektujú zákony, mi sťažujú boj o spravodlivosť a poškodzujú moje dobré meno.“

         2.1 Závery zo zasadnutia predstavenstva
         2.2 a) úvaha o trestnoprávnej zodpovednosti
               b) konštatovanie zodpovednosti
               c) súdny spor Kúpele vs Swiss Finance
                   znalecký posudok – nezákonná pokuta

3. Legálne zmeny nelegálnych zmien

         3.1 CKSK, a.s.
         3.2 Kto chce ovládnuť Piešťanské kúpele?- www.prservis.sk
         
         3.3 TASR - 25.2.2010 SÚDY: Pojednávanie v spore o Piešťanské kúpele odročil
               ČAS.SK, 25.2.2010: Pojednávanie v spore o Piešťanské kúpele odročili
               TVNOVINY.sk, 23.03.2010: Spravodlivosť, korupcia a vylúčenie sudcov pre zaujatosť
               TASR-30.3.2010: Súdy: Spor o platnosť zmluvy v prípade piešťanských kúpeľov sa komplikuje
               SME-30.3.2010: Spor o platnosť zmluvy v prípade piešťanských kúpeľov sa komplikuje
               ORANGEPORTAL.SK-30.3.2010: Spor o platnosť zmluvy v prípade piešťanských kúpeľov sa komplikuje
               TASR, 30.3.2010: Budúca Re privatizácia piešťanských kúpeľov a kúpeľov Smrdáky
               TVNOVINY.sk, 05.04.2010: Ochrana pred neplnením záväzkov (Health Martinková)
               TASR, 8.4.2010: SÚDY: OS nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
               Hospodárske noviny, 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
               SME, 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako účastníka konania v spore o kúpele
               pluska.sk, 8.4.2010: FNM sa nemôže zúčastniť sporu o Piešťanské kúpele
               iNews.sk, 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
               monitorujem.sk, 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
               klebety.sk, 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako účastníka konania v spore o kúpele
               TASR, 15.4.2010: SÚDY: Piešťanské kúpele a CKSK sa možno mimosúdne dohodnú
               SME, 15.4.2010: Piešťanské kúpele a CKSK sa možno mimosúdne dohodnú
               pluska.sk, 15.4.2010: Piešťanské kúpele sa možno mimosúdne dohodnú
               Piešťanský týždeň, 08.04.2010: SÚDY: OS nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
               Piešťanský týždeň, 20.03.2010: SÚDY: Spor o platnosť zmluvy v prípade piešťanských kúpeľov sa komplikuje
               Piešťanský týždeň, 15.04.2010: SÚDY: Piešťanské kúpele a CKSK sa možno mimosúdne dohodnú
               TASR:, 15.07.2010: J. MARTINKOVÁ: Právo a morálka sú rôzne normatívne systémy
               TVNOVINY.sk:, 15.07.2010: Téma: Právo a morálka alebo ako sa z práva stáva bezprávie
               TASR, 18.10.2010: (word >>>) J. MARTINKOVÁ: Slovensko má v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
               TASR, 03.11.2010: (word >>>) Súdy – Pojednávanie o neplatnosti valného zhromaždenia VADIUM Group odročili
               TASR, 03.02.2011: SÚDY: Proces v spore Vadium a členov predstavenstva museli odročiť  (viac >>>)
               NOVINY,sk, 03.02.2011: SÚDY: Proces v spore Vadium a členov predstavenstva museli odročiť

Karol Martinka: Falošné esemesky môžu spôsobiť aj politickú krízu
Bratislava 28. septembra (TASR) - Falšovanie textových správ alebo takzvaný SMS spoofing je novým fenoménom trestnej činnosti. Textové správy, pokiaľ nie sú pravdivé, majú potenciál spôsobiť veľké škody nielen jednotlivcovi, ale aj celej spoločnosti. V rozhovore pre TASR to tvrdí bývalý podnikateľ Karol Martinka, ktorý podal trestné oznámenia pre falošné esemesky, ktoré mali ublížiť jemu i ďalším osobám.

V čom vidíte závažnosť posielania falošných esemesiek?
"Musím sa najskôr vrátiť do minulosti. Technológie sa stále zlepšujú. Po roku 1989 vznikli rôzne štúdiá, ktoré sa využívali aj na produkciu falošných nahrávok, slúžiacich na kompromitáciu nepohodlných osôb. Aj politici si zvykli počas rokovaní svojich partnerov nahrávať s rovnakým účelom. Viaceré takéto nahrávky odzneli aj v médiách, napríklad rozhovor Igora Matoviča s Radoslavom Procházkom alebo kauza Sasanka. Nahrávky získané nelegálne sa síce využívajú na politické vydieranie, ale v prípade súdnych procesov sú irelevantné. Navyše ten, kto vyhotovuje nelegálne nahrávky, hoci s dobrým úmyslom, no bez súhlasu polície a súdu, sa dopúšťa trestného činu. Na rozdiel od emailov alebo textových správ. Tie doterajšia súdna prax uznáva ako relevantný dôkaz. Slovenský právny systém sa však v podstate nestretol s fenoménom falšovania textových správ a ani sa nikto nezamýšľal nad závažnosťou takýchto činov. Ani ja som to netušil, kým som sa nestal obeťou takéhoto konania. Pri diskusiách s právnikmi a advokátmi som si však uvedomil, ako je to spoločensky nebezpečné."

Prečo je to nebezpečné?
"Právnici mi na to povedali, že na základe tohto nového poznatku všetky otvorené súdne spory, kde je dôkazom textová správa, sú spochybniteľné. Strana, ktorá ju chce použiť ako dôkaz, by mala dokázať jej pravosť, čo doteraz nikto nevyžaduje. To môže viesť minimálne k neprimeranému predlžovaniu súdnych sporov."

Akým spôsobom na to reaguje naša legislatíva?
"Ide o nóvum, na ktoré ešte súčasná legislatíva, ako je zákon o ochrane osobných údajov, nedokáže reagovať. Venuje sa obsahu textových správ, no vôbec si nevšíma problém možnej krádeže identity. V tom zaostáva za technickým vývojom."

Kde všade by, podľa vás, mohli škodiť falošné esemesky?
"Prostredníctvom esemesiek sa ovládajú alarmy, riadenie domácnosti, privolanie pomoci pre bezvládnych a chorých, nahlasovanie požiarov či povodní, keď informáciu o hroziacom nebezpečenstve dostane každý dospelý občan v obci. Konkrétnym príkladom je obec Jaslovské Bohunice, kde občania môžu dostať esemeskou informáciu aj o možnej havárii v jadrovej elektrárni. Teraz si predstavte paniku, ktorá by nastala, keby dostali falošnú správu. Prostredníctvom textovej správy je dokonca možné aj vypovedanie koaličných zmlúv. Zároveň však platí, že ten istý efekt môžete dosiahnuť falošnou esemeskou. Čiže, otvoríte si dom proti vôli jeho majiteľa, spôsobíte zbytočný poplach v obci, alebo falošnou textovou správou zapríčiníte politickú krízu v krajine. Najväčšie riziko je, keď sa tieto možnosti dostanú do rúk psychopatom alebo teroristom. Telekomunikační operátori takéto riziko zväčša vylučujú, pretože posielanie falošných textových správ je možné len prostredníctvom takzvaných SMS brán. Nad čím majú údajne kontrolu. Nie je to celkom pravda. Textové správy sa dajú po technickej stránke posielať aj bez toho, aby ste si museli zakúpiť takúto SMS bránu. A to nehovorím o technicky primitívnom kroku, ktorý použili proti mne, keď pravdepodobne zneužili SMS bránu pobočkou rakúskej spoločnosti na Slovensku. Súkromné spoločnosti, ktoré majú zakúpené SMS brány, by mali viesť podrobnú evidenciu a sledovať, či nie sú používané na nelegálne účely alebo na trestnú činnosť, ako v mojom prípade. Vtedy je taktiež trestnoprávne zodpovedná aj daná spoločnosť. Viem, že v mnohých prípadoch sa evidencia nerobí. Verím, že takéto konanie môže preukázať dôkladné vyšetrovanie. O mojom prípade som už podrobne informoval aj generálneho prokurátora SR. Podľa mňa je však úplne choré, skúmať iba obsah textovej správy. Systémové riešenie by však bolo, keby sa zabránilo takéto esemesky vôbec posielať a prípadné porušenie sa tvrdo trestalo."

Ako je technicky možné poslať falošnú esemesku?
"Nejdem dávať žiadne návody, no technicky je reálne odoslať SMS správu z cudzieho čísla. Telefónne číslo totiž nie je potrebné autentifikovať, či je naozaj pravé, a tak sa dá odoslať esemeska z ľubovoľného čísla na svete. Stačí si zakúpiť SMS bránu, na ktorú sa nabije kredit. Takýchto SMS brán je na internete neúrekom. Číslo odosielateľa SMS správy určuje SMS centrum, ktoré by malo zabezpečiť jeho pravosť. V praxi existuje mnoho SMS centier, ktoré zámerne tento fakt nekontrolujú. Namiesto pravého čísla odosielateľa správy, môže dotyčný zadať akékoľvek iné číslo, prípadne kratší text a odoslať tak falošnú SMS. Operátori v prípade odhalenia takéhoto manipulovania s číslom odosielateľa zrušia zmluvu s SMS centrom. Z tohto dôvodu na internete neustále vznikajú a aj zanikajú služby podobného charakteru. Na Slovensku sú poskytované SMS brány na podnikateľské účely. Zväčša pre firmy, ktoré podobné služby potrebujú pre overovacie a aktivačné SMS. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je náročné sledovať, odkiaľ komunikácia v skutočnosti prebiehala."

Potom by však nemal byť problém pre orgány činné v trestnom konaní odhaliť páchateľov...
"Falošné textové správy sa však dajú posielať aj z rôznych štátov tretieho sveta bez zakúpenia SMS brány. To sú najhoršie prípady, kde operátor nezíska žiadny dôkaz o skutočnom odosielateľovi. Pre technicky zdatného človeka to nie je žiadny problém. Viem si predstaviť, že pri nejakom susedskom spore sa bude chcieť niekto pomstiť a pošle falošnú textovú správu zo susedovho čísla, že napríklad v obchodnom centre je bomba. Nič netušiacemu susedovi o pár hodín vtrhnú do domu kukláči. Zaistia ho a hoci bude nevinný, môže mesiace dokazovať, že nič neposlal. Zrejme si veľmi nepomôže, pretože polícia neskúma, kto je odosielateľ, či použil SMS bránu a či teda nejde o falšovanie. Možno preto, že je to pre nich španielska dedina."


Úryvok z mojej pripravovanej knihy Ing. Karola Martinku
Kniha vznikla z môjho zvyku robiť si poznámky. Začal som s nimi hneď ako som vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a nastúpil do pracovného procesu. Snažil som sa ich písať pravidelne. Nebolo to vždy možné, pretože občas ma limitovali zdravotné problémy. Napriek tomu sa stali podrobným podkladom pre moju knihu. Bude to nielen o mojich skúsenostiach a zážitkoch, ale aj histórií našej rodiny od roku 1683 a o všetkom, čím si počas celého obdobia prešla. Z novodobých dejín budem hovoriť o jej prenasledovaní za Slovenského štátu, pretože moji starí rodičia chránili Židov a komunistov. Čitatelia sa dozvedia, čo sa dialo v roku 1948 a p o ňom, ako sa nás týkala takzvaná Akcia B, či obvinenia z buržoázneho nacionalizmu. Budem hovoriť aj o pozitívnych veciach ako bolo 20 šťastných rokov s mojou prvou manželkou Blaženou. Chcem porovnať aj to, ako sa žilo za socializmu u nás a ako teraz a hovoriť aj o tom, že dnes všetkému vládnu peniaze. Ako inak potom pomenovať, to, čo sa stále deje, že si stredoškolsky vzdelaný človek môže za 6.000 eur kúpiť vysokoškolský diplom na počkanie a kto s tým vo veľkom obchoduje,za aké peniaze vedia ľudia zohnať diplomatický pas, že mnohí „podnikatelia“ ryžujú na krátení daní a praní špinavých peňazí za asistencie štátnych orgánov. Budem hovoriť aj o istej policajnej konfidentke a jej vzťahu k obchodovaniu s orgánmi, napríklad s ľudskými žilami. Pokiaľ by konfidenti pracovali len pre políciu, azda by to bolo v poriadku. Mnohí však využívajú túto prácu predovšetkým pre vlastné obohatenie. Čo si myslieť o človeku, ktorý zháňa mladých softweristov a potom ich nahovára, aby "heckovali" banky za účelom nelegálnych prevodov, či daňové úrady s cieľom úpravy daňových dokumentov. Policajní konfidenti by mali pomáhať chytať kriminálne živly, no z týchto praktík vidno, že aj z nich sa stávajú zločinci schopní všetkého.

Zmienim sa aj o stave vymožiteľnosti práva na Slovensku pre zahraničných investorov, ktorý sa neustále zhoršuje. Pokiaľ na tom nie je politický záujem, nemajú šancu dosiahnuť spravodlivosť v trestnoprávnej oblasti. Môžu mať aj v rukách víťazstvo na Najvyššom súde, no vôbec nie je záujem na tom, aby sa implementovalo v praxi. Budem sa zaoberať aj pôsobením poradenských firiem , nevynímajúc "veľkú štvorku", ktoré legalizujú za desiatky miliónov eur ročne rôzne podvody štátnych orgánov. Nevynechám ani tému nehoráznych platieb pre rôzne právnické kancelárie, ktoré zastupujú štát pri arbitrážach. Budem sa zaoberať aj témami čo mali spoločné s Devín bankou traja Jozefovia, Ráž, Adamovič a Golonka, či akú úlohu hral v súvislosti s Devín bankou nebohý Ernest Valko alebo o čo snažil na Ministerstve financií pri arbitrážach za šéfovania ministra Ivana Mikloša? Škoda, že sa o hlbšie súvislosti arbitráží nezaujímal komentátor Leško, ktorý v komentári z 10.mája 2011 vyzdvihol právne názory mojej exmanželky Jany, najmä, prečo nehľadal dôvody, ako to, že všetko presne vedela, akú mal úlohu Valko pri prehratej slovenskej arbitráži v prípade Eureco, akcionára poisťovne Union. Prečo Slovensko odmietlo pri arbitráži spoločnosť Skadden, Arps, Slate, Meagher&Flom LLP and Affiliates, ktorá pre Slovensko vyhrala spor s HICEE a zachránila jednu miliardu eur?

Nevyhnem sa ani médiám, nielen súkromným, a tomu ako si dokážu umelo dvíhať sledovanosť, či čítanosť, prostredníctvom "amerických" serverov a tak vzbudzovať dojem vlastnej dôležitosti. Pritom ich reálna sledovanosť alebo čítanosť je o 40-50% nižšia.Táto kniha bude veľmi rozsiahla, no vyjde až po mojej smrti. Malou ukážkou je nasledujúca kapitola, ktorá sa ešte doplní o ďalšie fakty a zaujímavé informácie aj v súvislosti s tým ako museli za socializmu pracovníci podnikov zahraničného obchodu automaticky spolupracovať s ŠTB s výnimkou detí vysokopostavených komunistických funkcionárov ako bol predseda federálnej vlády Lubomír Štrougal alebo šéf Štátnej plánovacej komisie, môj otec Ing. Karol Martinka CSc.

Ako nás podvodom pripravili o fabriku, ktorá za Andreja Babiša skončila v úpadku Po skončení VŠE som nastúpil do PZO Technopolu, kde som mal na starosti dovoz investičných celkov pre Chemické závody Juraja Dimitrova (CHZJD) v Bratislave, neskorší Istrochem. V tom čase sa finalizovala výroba polypropylénovej striži a káblika, preto doviezli zariadenia pre úseky POP III a POP IV. CHZJD v tom čase produkovalo najmä na vývoz, keď 85% výrobkov smerovali do krajín RVHP. Paradoxne, investičné celky, ktoré skvalitňovali výrobu, sme dovážali zo západu Európy a tak som spoznal viacerých nemeckých, holandských, talianskych a švajčiarskych dodávateľov. Najmä preto, že zariadenia potrebovali údržbu a náhradné diely. CHZJD som považoval na tie časy za veľmi dobrú fabriku. Napokon, mal som na ňu milé spomienky už z detstva. Vždy, keď sme s rodičmi prišli z dovolenky, kde som musel neustále chodiť po rôznych historických pamiatkach, som Bratislavu neomylne identifikoval podľa typického zápachu z CHZJD a už som vedel, že ma opäť čaká športovanie na Zlatých pieskoch. V roku 1993 ma oslovil švajčiarsky podnikateľ, ktorého som dobre poznal, s myšlienkou, aby som mu radil pri možnej privatizácie Istrochemu. Opakoval sa však podobný scenár ako pri piešťanských kúpeľoch, že Moravčíková vláda ho nechcela privatizovať pred voľbami. Poučil som sa z mediálnej škandalizácie pri privatizovaní piešťanských kúpeľov, usmernili ma aj zahraniční investori a tak som radšej k tejto téme nevystupoval verejne, čo sa mi v konečnom dôsledku darilo 21 rokov. FNM pod „nátlakom“ nemal záujem rozvíjať Istrochem a uchovať zamestnanosť, keďže išlo o fabriku priamo v meste. Skôr ho chceli rozdeliť a urobiť z jeho areálu pozemky pre komerčnú výstavbu, čo by zabezpečilo rýchle zbohatnutie bez námahy a rizika. Z pohľadu mesta mali veľmi dobrú polohu. O privatizáciu Istrochemu sa začalo reálne bojovať až v druhej polovici 1996. FNM predával 67% akcii fabriky a tie získala eseročka Chemické závody Bratislava, ktoré patrili oficiálne Mariánovi Trandžíkovi, následne novému generálnemu riaditeľovi fabriky. Mimochodom, o privatizáciu Istrochemu sa zaujímala aj spoločnosť Petrimex, ktorú už vtedy vlastnil Andrej Babiš. Nový vlastník fabriky, Trandžík, však nemal na to, aby Istrochem rozvíjal sám a hľadal k sebe partnera, tichého spoločníka. Trandžíkova manželka v tom čase pracovala v Devín banke. Cez ňu som sa s ním zoznámil a rozhodol sa, že vstúpim do hry so zahraničnými spoločníkmi. Začiatkom roku 1997 sme získali 95% akcií vlastníka firmy, Chemických závodov Bratislava. Mojim cieľom bol rozvoj tradičnej bratislavskej fabriky, ktorej začiatky sa datujú od roku 1873, keď vznikla Dynamitka Alfreda Nobela. Hlavnými piliermi Istrochemu mala byť výroba pre automobilový priemysel a výbušniny. Nerentabilné časti sa mali utlmiť a na ich mieste mal vzniknúť viaceré priemyselné parky. Túto koncepciu som priniesol na Slovensko ja. Nemecko sa už od začiatku roku 1994 zaujímalo o priemyselný potenciál Slovenska a hľadalo spôsoby investovania. Spolu s mojou advokátkou som prišiel s myšlienkou pozvať na Slovensko, čestného predsedu CDU Lothara Spätha, nielen politika, ale aj vplyvného priemyselníka. Pri hľadaní spôsobu, ako prilákať silné nemecké firmy, sme rozpracovali koncepciu priemyselných parkov. Vtedajší podpredseda vlády Ján Čarnogurský pri našom osobnom stretnutí o ňu prejavil záujem, no chcel sa jej naplno venovať až po víťazstve v parlamentných voľbách na jeseň 1994. Ako dobre vieme, voľby napokon dopadli úplne inak.

Rokoval som s dvomi najväčším výrobcami pneumatík na svete, aby im Istrochem dodával sulfenax a pneumax, čo sú produkty, nevyhnutné pre výrobu pneumatík. O tom, aký dobrý a prezieravý zámer to bol, svedčí, že stačili dve desaťročia a Slovensko je dnes jedným z najvýznamnejších hráčov v globálnom automobilovom biznise. Istrochem mohol byť integrálnou súčasťou tohto úspechu. Taktiež bol pripravený veľký investor na výrobu výbušnín a dodávky pre Izrael, USA, najmä s využitím pre kameňolomy a povrchovú ťažbu. Mojím snom bolo, aby v Istrocheme opäť pracovalo aspoň päť tisíc ľudí , tak ak o to bolo v roku 1989. S tým rozdielom, že by nepracovali len chemických prevádzkach, ale aj v iných výrobách v priemyselných parkov.

Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998 však došlo k zvratu. Istrochem patril medzi vybrané fabriky, kde hľadala nová politická garnitúra cestu ako čo najrýchlejšie zvrátiť privatizáciu, dostať opäť fabriku do rúk a predať ju ďalej bez ohľadu na zamestnanosť. Špinavú prácu mal vykonať nový šéf FNM Ľudovít Kaník. Najlepšie ju charakterizoval jeho vtedajší výrok, publikovaný v týždenníku Plus 7 dní. „Dokázať privatizačné podvody je veľmi ťažké, lebo všetko sa mohlo udiať v súlade so zákonom.“ Čudujem sa, že mu za takúto hlúposť ešte ne odobrali vysokoškolský diplom a aj maturitné vysvedčenie. V súčasnosti je jednou z medializovaných káuz odmena pre advokátsku kanceláriu R.Bžána za zastupovanie štátu v kauze vodného diela Gabčíkovo. Neviem, prečo sa všetci čudujú, lebo MH manažment postupuje podľa rovnakého scenára ako jeho predchodca FNM. Pod Kaníkovým vedením v rokoch 1998-99 vyplácal desiatky miliónov slovenských korún advokátskym kanceláriám za to, že dokázali „násilne“ odobrať firmy ich privatizérom z obdobia Mečiarovej vlády. Mňa donútili podpísať prevod akcií piešťanských kúpeľov na základe vyhrážok mojej rodine od kriminálnych živlov v ich pozadí. Či túto metódu použili aj v iných kauzách, o to som sa nezaujímal.

V prípade Istrochemu sa najskôr začala „mediálna masáž“, keď fabriku označoval za neplatiča, hoci všetky záväzky voči FNM mala jej vlastník dávno vyrovnané. Potom FNM využil na odobratie akcií klauzulu, kde sa uvádza, že FNM môže od zmluvy odstúpiť iba v prípade neschválenia koncentrácie Protimonopolným úradom SR podľa paragrafu 10 zákona 188/94 ZB. o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa predstaviteľov Chemických závodov sa táto povinnosť ich spoločnosti netýkala. Navyše, Protimonopolný úrad nič neskúmal, hoci mohol pokojne aj sám od seba. Azda preto, že prípad koncentrácie ani reálne nemohol nastať, pretože Chemické závody pred podpisom zmluvy neobchodovali, nevyrábali, ani nevlastnili podnik s rovnakým výrobným programom. Tento právny názor potvrdili Trandžíkovi aj pracovníci Protimonopolného úradu. FNM pod vedením Kaníka jednoducho dal príkaz Stredisku cenných papierov na prevod 67% akcií Istrochemu od účtu Chemických závodov k sebe. Protiprávny akt a čistá krádež akcií spoločnosti, ktorá mala na konci minulého storočia významné miesto na svetovom trhu v produkcii gumárenských chemikálií. Dôkazom toho, že táto akcia nebola v súlade s kostolným poriadkom, je mimosúdna dohoda, ktorú FNM uzavrel v roku 2001 s Chemickými závodmi na čele s Trandžíkom a vyplatil mu viac ako 200 milinov korún. Niekto pri tom zbohatol, no určite to neboli tichí spoločníci a zamestnanci. Napriek tomu však išlo len o „bakšiš“ v porovnaní s celkovou hodnotou spoločnosti. Dohoda bola nevyhnutná na to, aby FNM mohol opäť sprivatizovať Istrochem. Ponáhľali sa to spraviť, lebo to bolo potenciálne „zlaté vajce.“ Žiadna privatizácia v Mečiarovej a Dzurindovej ére sa totiž nezaobišla bez provízií a zákulisných dohôd. FNM predával v roku 2002 91,63% akcií Istrochemu. Vtedy už bolo jasné, že vážnym záujemcom je opäť Dzurindov privatizér Babiš a jeho Agrofert, ktorý bol významným klientom Istrochemu. Jeho kúpou by odstránil konkurenta a zároveň získal silnejšiu pozíciu na stredoeurópsk om trhu. Loboval a dohadoval si kúpu na najvyššej úrovni, pretože mal silného konkurenta, NCHZ Nováky, spoločnosť ktorú v tom čase ovládala finančná skupina 1.garantovaná. Na jej elimináciu štátni úradníci neváhali použiť primitívny spôsob, keď neotvorili obálku s jej ponukou, pretože mala údajne prísť tri minúty po uzávierke o 12:00. Pritom o štátnych úradníkoch je známe, že majú hodinky nastavené o päť až desať minút skôr, aby nemeškali do práce.

Jedinú uznanú ponuku tak podal budúci český premiér Babiš, ktorý za ňu zaplatil 202 miliónov korún. Podľa medializovaných informácií jeho vyradený konkurent zaplatil dvojnásobok, pričom počítal s tým, že zaplatí aj sanovanie kontaminovaných pozemkov. Pre Dzurindovho privatizéra Babiša to mal naopak urobiť štát, ktorý sa k tomu doteraz nemá. A Bratislave a jej vodným zdrojom tiká časová bomba od Nového Mesta až po Vrakuňu. Akú hodnotu musel mať Istrochem, keď bola potrebná mimosúdna dohoda, za ktorú zaplatil za 67% percent akcií viac ako inkasoval za 91,63% od Babišovho Agrofertu?

Babiš tak získal „za babku“ konsolidovanú silnú fabriku, ktorá mala k dátumu jeho prevzatia v októbri 2002 ziskové hospodárenie a viac ako 1,100 zamestnancov. Tri štvrtiny produkcie vyvážala do krajín EÚ a do Severnej Ameriky. Privatizáciou sa začala stagnácia Istrochemu, ktorá pokračovala strmým úpadkom po roku 2006, keď Babiš kúpil aj Duslo Šaľa. Istrochem už nepotreboval a fabriku, ktorá je súčasťou histórie Bratislavy, v roku 2009 definitívne zatvoril. Dnes je jej obrovský areál pustý. Ostala len malá výroba sulfenaxov pre Duslo Šaľa. Aj tá, keby sa tam dala preniesť, hoci aj lopatou, už by značka Istrochemu vôbec neexistovala. Smutným nástupcom je spoločnosť Istrochem Reality, ktorá spravuje areál a niektoré ďalšie nehnuteľnosti po celom Slovensku. Ľudia sú prepustení a obrovský priestor zíva prázdnotou a smútkom. Paradoxné je, že za Mečiara Istrochem rástol a hlavne mal perspektívu a budúcnosť, zamestnanci sociálne istoty a štát príjem z daní z jeho zisku a odvodov. Vidno o čo išlo privatizérom 2.0 po roku 1998. Majetok rýchlo rozpredať bez ohľadu na ľudí a príjem pre štát. Koniec Istrochemu nesie len jediné pozitívum. Bratislava už nemá ten charakteristický zápach.

Ausschnitt aus meinem kommenden Buch – Dipl.-Ing. Karol Martinka:
Dieses Buch ist aus meiner Angewohnheit sich Aufzeichnungen zu machen zustande gekommen. Ich habe damit angefangen gleich als ich die Wirtschaftsuniversität in Bratislava abgeschlossen hatte und in den Arbeitsprozess gestiegen war. Ich habe versucht sie regelmäßig zu machen. Es war nicht immer möglich, da mich manchmal Gesundheitsprobleme limitierten. Trotzdem sind sie zur detaillierten Basis meines Buches geworden. Es wird nicht nur meine Erfahrungen und Erlebnisse beschreiben, sondern auch die Geschichte unserer Familie seit 1683 und alles, das sie seit denn durchgemacht hat. Aus modernen Geschichte werde ich über ihre Verfolgung während des Slowakischen Staates erzählen, da meine Großeltern Juden und Kommunisten geschützt hatten. Die Leser werden erfahren, was im Jahre 1948 und danach passiert ist, wie und die Aussiedlung betrifft hatte, oder Anklagen über Bourgeois-Nationalismus. Ich werde aber auch von positiven Sachen erzählen, wie 20 glücklichen Jahren mit meiner ersten Frau Blažena. Ich will auch vergleichen, wie das Leben bei uns während Sozialismus und heutzutage aussieht; und darüber erzählen, wie heute das Geld allem herrscht. Wie sonst kann man denn das was heutzutage passiert nennen, das heißt dass ein Mittelschule-Absolvent für 6.000 Euro einen Hochschulabschluss kaufen kann, und wer diese in großem Ausmaß einhandelt. Für wie viel Geld sich man einen diplomatischen Reisepass besorgen kann, dass viele "Unternehmer" mit Assistenz der öffentlichen Behörde Steuer hinterziehen und Geld waschen. Ich werde auch über gewissen Polizei-Vertrauten und ihres Verhältnis zu Organen-Handel, zum Beispiel mit menschlichen Adern, erzählen. Ich erwähne auch den Stand der Vollstreckbarkeit Rechtes in der Slowakei für ausländische Investoren, der sich stets verschlechtert.

Ich vermeide nicht mal die Medien, nicht nur die privaten, und das, wie sie sich künstlich die Einschaltquoten erhöhen, durch "amerikanische" Servers, und somit den Eindruck selber Wichtigkeit machen. Wobei ihre Einschaltquoten eigentlich 40-50% niedriger sind. Dieses Buch wird sehr umfangreich sein, nun wird erst nach meinem Tod veröffentlicht. Kleine Kostprobe kann die nächste Kapitel darstellen, die noch durch interessante Informationen erweitert wird, bezüglich dessen als während Sozialismus die Angestellten der Auslandhandelsunternehmen automatisch mit dem Staatssicherheitsdienst (ŠTB) zusammenarbeiten mussten, mit der Ausnahme der Kinder der hochrangigen kommunistischen Dignitäre, wie zum Beispiel der Premierminister der föderalen Regierung, Ľubomír Štrougal, oder der Chef des Staatsplanungsausschusses, mein Vater, Dipl.-Ing. Karol Martinka, CSc.

Wie sie uns betrügerisch Fabrik weggenommen haben, die unter Andrej Babiš Pleite gegangen ist Nach Beendigung der Wirtschaftsuniversität begann ich beim Auslandshandelsunternehmen Technopol zu arbeiten, wo ich für Import der Investitions-Produkte für Chemiewerk Chemické závody Juraja Dimitrova (CHZJD) in Bratislava – später die Istrochem - verantwortlich war. Damals hat sich die Produktion der Polypropylen-Schelle und Kabel finalisiert, sie hatten also Ausstattung für POP III und POP IV eingebracht. CHZJD hatte damals hauptsächlich zwecks Exports produziert, und etwa 85% der Produktion wurde in Staaten des RGW geliefert. Paradoxerweise haben wir die Investitionsprodukte, die die Produktionsqualität steigerten, aus Westen Europas geliefert; auf dieser Weise habe ich mehrere deutsche, niederländische, italienische und schweizerische Lieferer kennengelernt. Hauptsächlich darum, dass die Ausstattung Wartung und Ersatzteile bedürften. Ich habe die CHZJD für die Zeit für eine sehr gute Fabrik gehalten. Ich hatte übrigens zärtliche Erinnerungen über sie aus Kindheit. Immer als wir mit meinen Eltern aus Urlaub gekommen waren - wo ich immer verschiedene Sehenswürdigkeiten ansehen musste – konnte ich Bratislava unmissverständlich durch ihren charakteristischen Gestank aus der CHZJD identifizieren und ich wusste, dass mich wieder Sport an Zlaté Piesky erwartet. Im 1993 hat mich ein schweizerischer Unternehmer, den ich gut kennte, angenähert, mit dem Gedanke, ihm bei möglicher Privatisierung der Istrochem zu beraten. Es hat sich aber wieder ähnliches Szenario als bei dem Piešťany Kurort wiederholt, und zwar dass die Regierung Moravčíks sie nicht vor der Wahlen privatisieren wollte. Ich habe vieles von der Mediatisierung bezüglich Privatisierung des Kurorts in Piešťany gelernt, es hatten mich auch die ausländische Investoren betreut, also ich habe nie zu diesem Thema öffentlich was gesagt, was ich letzten Endes über 21 Jahre geschafft habe. Der Staatsvermögensfund (Fond národného majetku, FNM) "unter Druck" hatte kein Interesse die Istrochem zu entwickeln und Beschäftigung zu behalten, als dies eine Fabrik direkt in der Stadt war. Sie wollten sie eher aufteilen und aus ihrem Areal kommerzielle Grundstücke machen, was schnelle Bereicherung ohne Mühe und Risiko sicherstellen würde. Aus Sicht der Stadt hatten sie eine sehr gute Lage. Realer Kampf über Privatisierung der Istrochem begann erst in hälfte Jahres 1996. Der FNM verkaufte 67% der Aktien der Fabrik an GmbH Chemické závody Bratislava, die offiziell gewissem Marián Trandžík gehörte, nächstem Generaldirektor der Fabrik. Übrigens, auch die Petrimex, die schon damals dem Andrej Babiš gehörte, hat sich in Privatisierung der Istrochem interessiert. Der neue Eigentümer Trandžík hatte aber nicht genug Geld dafür, die Istrochem selbst zu entwickeln, und suchte sich einen Partner, stillen Teilhaber. Trandžíks Frau arbeitete damals bei der Devín Bank. Durch sie habe ich ihn kennengelernt und mich entschlossen, ins Spiel mit ausländischen Investoren zu kommen. Am Beginn 1997 haben wir 95% der Aktien in der Chemické závody Bratislava, dem Eigentümer der Fabrik, erworben. Mein Ziel war die Entwicklung einer traditionellen Bratislava Fabrik, deren Anfang zurück bis 1873, als die Dynamitka Alfreda Nobela entstanden ist, datiert. Die Hauptbereiche der Istrochem hatte Produktion für Automobilindustrie und Sprengstoffe sein sollen. Die nicht rentabel Teile sollten zu Ende gehen, und auf deren Platz sollten mehrere Industrieparks entstehen. Ich war derjenige, der dieses Konzept in die Slowakei eingeführt hat. Deutschland hatte sich schon am Anfang 1994 über das Industriepotential der Slowakei interessiert und nach Investitionsmöglichkeiten gesucht. Zusammen mit meiner Anwältin kam ich mit dem Gedanke, den Ehrenvorsitzenden der CDU, Lothar Späth, in Slowakei einzuladen, nicht nur einen Politiker, sondern auch einflussreichen Fabrikanten. Als wir nach einem Weg, starke deutsche Firmen anzulocken, gesucht haben, sind wir mit dem Konzept der Industrieparks gekommen. Damaliger stellvertretender Vorsitzende der Regierung Ján Čarnogurský hat damals bei unserem persönlichen Treffen großes Interesse darüber gezeigt, nun wollte sich dem Konzept erst nach Sieg in den parlamentarischen Wahlen im Herbst 1994 widmen. Als wir schon sehr gut wissen, die Wahlen sind im Endeffekt ganz anders beendet.

Ich habe mit zwei weltweit größten Reifenhersteller verhandelt, damit sie für die Istrochem sulfenax und pneumax beliefern, das heißt Produkte, die für Produktion der Reifen erforderlich sind. Es zeigt was für ein gutes Ziel dies war, dass währen nur zwei Dekaden, die Slowakei ist zu einem der wichtigsten Spieler in globaler Automobilindustrie geworden. Istrochem hatte ein integraler Teil dieses Erfolgs sein können. Es war auch ein großer Investor für Produktion von Sprengstoffe und Lieferung in Israel und USA bereit, mit Gebrauch in Steinbrüche. Mein Traum war, dass in Istrochem wieder mindestens fünf tausend Arbeiter angestellt werden, als dem in 1989 war. Mit dem Untershcied, dass sie nicht nur in Chemiewerken arbeiten würden, aber auch in anderen Teile der Industrieparks. Nach Anfang der Regierung Mikuláš Dzurindas in 1998 ist es aber zu einer Wendung gekommen. Istrochem gehörte zu ausgewählten Fabriken, wo die neue politische Garnitur nach einem Weg suchte, die Privatisierung baldmöglichst herumzudrehen, die Fabrik wieder in Hände zu bekommen und sie weiterzuverkaufen, ohne Rücksicht auf die Beschäftigung. Die Drecksarbeit sollte der neue FNM-Chef Ľudovít Kaník durchführen. Es hat sie am besten seine ehemalige, in Plus 7 dní Zeitung veröffentlichte Aussage charakterisiert: "Große Privatisierungs-Betrüge ist es zwar sehr schwer zu beweisen, als alles im Rahmen Gesetzes geschehen haben könnte.". Ich bin zwar schockiert, dass sein sein Uniabschluss und Maturazeugnis noch nicht widerruft wurden. Heutzutage gehört zu den meist mediatisierten Causae die Belohnung der Anwaltskanzlei R. Bžáns für Vertretung des Staates in Causa Gabčíkovo. Ich verstehe zwar nicht, wieso sich jeder wundert, da MH Manažment unter selben Szenario als sein Vorgänger, FNM. Unter Kaníks Führung in den Jahren 1998-99 hat der Anwaltskanzleien zig Millionen slowakischer Kronen ausbezahlt dafür, dass sie "gewaltig" Firmen ihren Privatisierer aus der Zeit der Mečiar Regierung entnahmen. Mich haben sie gedrückt, die Übertragung der Aktien in dem Piešťany Kurort zu unterschreiben, aufgrund Drohungen gegenüber meiner Familie von Kriminellen im Hintergrund. Ob sie diese Methode auch in anderen Causae benutzt hatten, habe ich mich nicht interessiert.

Im Falle der Istrochem begann erst die „Medien-Massage“, wenn die Fabrik als Schuldner bezeichnet wurde, obwohl alle Verpflichtungen gegenüber den FNM ihr Besitzer längst beglichen hatte. Nachfolgend hat FNM die Klausel benutzt, nach der FNM mangels Zustimmung der Antimonopolistischen Behörde im Sinne Art. 10 Ges. 188/94 Slg. über Wirtschaftswettbewerbsschutz berechtigt ist, den Vertrag aufzuheben. Die Vertreter der Chemické závody behaupteten, dass diese Pflicht sie nicht zutreffen solle. Außerdem hatte die Behörde keine Untersuchung durchgeführt, obwohl sie das konnte. Vielleicht aus dem Grund dass kein Konzentrationsfall in Realität geschehen konnte, da die Chemické závody vor Unterzeichnung des Vertrages kein Unternehmen mit selben Produktionsprogram besitzt hatten. Diese Rechtansicht hatten dem Trandžík auch Mitarbeiter des FNM bestätigt. FNM unter Kaníks Verwaltung befiehl einfach, dass das Wertpapierzentrum 67% der Aktien der Istrochem von der Chemické závody an FNM überträgt. Rechtswidrige Handlung und reiner Diebstahl der Aktien der Gesellschaft, die am Ende letztes Jahrhunderts eine wichtige Position im Weltmarkt der Kautschukchemie-Produktion hatte. Beweis davon, dass diese Handlung nicht in Ordnung war, ist eine außergerichtliche Begleichung, die FNM in 2001 mit der Chemické závody und Trandžík geschlossen hat und ihm mehr als 200 Mio. Kronen ausgezahlt hat. Jemand hat dabei zwar viel Geld erworben, nur sicher nicht die stillen Teilhaber und Angestellte. Trotzdem war dies nur ein kleiner Teil des gesamten Wertes der Gesellschaft. Die Vereinbarung war nötig damit FNM Istrochem wieder privatisieren könnte. Sie hatten es eilig, weil es eine potentielle „Goldgrube“ war. Keine Privatisierung in Mečiars und Dzurindas Ära konnte nämlich ohne Provisionen und heimliche Nebenabmachungen stattnehmen. FNM verkaufte in 2002 91,63% der Aktien der Istrochem. Damals war es schon offensichtlich, dass Dzurindas Privatisierer Babiš und ihre Agrofert, die ein wichtiger Klient der Istrochem war, großes Interesse hatten. Durch Ankauf der Istrochem würde er einen Konkurent loswerden und strengere Position am Osteuropäischen Markt erwerben. Er versuchte diesen Ankauf auf höchstem Stand zu sichern, als er großen Konkurrenten hatte, NCHZ Nováky, Gesellschaft, die damals durch Finanzgruppe 1. garantovaná geführt wurde. Diese zu eliminieren, die Staatsbeamten hatten keine Hemmungen, einen wirklich primitiven Weg zu finden, und zwar die Hülle mit ihrem Angebot nicht zu öffnen, als sie angeblich drei Minuten nach dem Abgabetermin um 12:00 Uhr gekommen war. Obwohl es bekannt ist, dass Staatsbeamte ihre Uhren für fünf bis zehn Minuten früher eingestellt haben, da sie nicht spät in die Arbeit kommen. So hat der künftige Tschechische Premierminister Babiš das einzige genehmigte Angebot abgegeben, und für die Aktien 202 Mio. Kronen bezahlen. Nach mediatisierten Informationen hatte sein abgelehnte Konkurrent zweimal so viel angeboten, wobei er auch damit rechnete, dass er für Sanierung der kontaminierten Grundstücke zahlen würde. Im Falle des Dzurindas Privatisierers Babiš hätte dies der Staat tun sollen, der es bis heute nicht getan hat. Und das stellt eine Zeitbombe für Bratislava und ihre Wasservorräte dar, von Nové Mesto bis Vrakuňa. Was für einen Wert musste Istrochem eigentlich darstellen, da eine außergerichtliche Vereinbarung abgeschlossen sein musste, nach der für 67% Aktien mehr bezahlt werden musste als FNM für 91,63% von Babiš und ihrer Agrofert bekam?

So hat Babiš praktisch „kostenlos“ eine konsolidierte und starke Fabrik erworben, die zum Datum seiner Übernahme im Oktober 2002 profitabel gewirtschaftet hatte und mehr als 1,100 Mitarbeiter hatte. Drei Viertel der Produktion exportierte sie in die EU-Staaten und Nordamerika. Die Privatisierung stellte den Beginn der Stagnation der Istrochem dar, dann mit tiefem Rückgang nach 2006 verfolgt, als Babiš auch Duslo Šaľa kaufte. Er brauchte Istrochem nicht mehr und hat in 2009 definitiv die Fabrik geschlossen, die ein Teil der Geschichte von Bratislava ist. Heutzutage ist ihr großes Areal leer. Nur kleine Produktion der Chemie für Duslo Šaľa blieb über. Könnte man diese, vielleicht mit Spaten, übertragen, die Istrochem Marke würde gar nicht mehr existieren. Der traurige Nachfolger ist die Istrochem Reality, die das Areal verwaltet, sowie andere Immobilien überall der Slowakei. Die Mitarbeiter wurde entlassen und der enorme Raum ist leer. Paradoxerweise hatte unter Mečiars Regierung Istrochem gewachsen und hatter Perspektive und Zukunft, die Mitarbeiter ihre soziale Sicherheit und der Staat ein Einkommen durch Steuer aus ihrem Gewinn. Man kann schon sehen, was die Privatisierer 2.0 nach 1998 vor hatten. Das Vermögen schnell zu verkaufen, ohne Rücksicht auf die Arbeiter und Einkommen für den Staat. Es gibt zwar nur einziges positives beim Ende der Istrochem – Bratislava hat den charakteristischen Gestank nicht mehr.



Karol Martinka, privatizér, Vadium, Piešťany, kúpele, Jana Martinková, Advokát Karol Martinka, privatizér, Vadium, Piešťany, kúpele, Jana Martinková, Advokát Karol Martinka, privatizér, Vadium, Piešťany, kúpele, Jana Martinková, Advokát Karol Martinka, privatizér, Vadium, Piešťany, kúpele, Jana Martinková, Advokát Karol Martinka, privatizér, Vadium, Piešťany, kúpele, Jana Martinková, Advokát Karol Martinka, privatizér, Vadium, Piešťany, kúpele, Jana Martinková, Advokát Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek https://www.webnoviny.sk/foto-podnikatel-martinka-sa-po-treti-raz-ozenil-jeho-vyvolenou-sa-stala-rakusanka-jana/

https://damskajazda.webnoviny.sk/meciarov-politik-karol-martinka-uz-po-tretikrat-v-chomude-tuto-krasku-si-zobral-takmer-po-dvojmesacnej-znamosti/
https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Pred-oltar-postavil-TRETIKRAT-Privatizer-Karol-Martinka-61-zobral-TAKUTO-krasavicu
https://www.cas.sk/clanok/657385/privatizer-martinka-sa-3-krat-ozenil-svadba-46-dni-po-prvom-rande/
https://www.cas.sk/fotogaleria/657262/privatizer-martinka-sa-ozenil-pozrite-sa-na-jeho-krasnu-manzelku/1/
https://www.cas.sk/clanok/657262/privatizer-martinka-sa-ozenil-pozrite-sa-na-jeho-krasnu-manzelku/
http://www.topky.sk/cl/10/1690221/Meciarov-privatizer-Martinka-ulovil-sexi-kost--Svadba-par-dni-od-zoznamenia--pikantne-FOTO-nevesty
http://www.finreport.sk/agenturne-spravy/foto-podnikatel-martinka-sa-po-treti-raz-ozenil-jeho-vyvolenou-sa-stala-rakusanka-jana/

https://www.instagram.com/_forever_young_777/

Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek Jana Martinka, manželka, Jana Martinková, Photo by Jojo Samek, Jojo, Samek


Karol Martinka: Za Mečiara boli novinári slobodnejší
Bratislava 28. decembra (TASR) - Dlhé roky bol v anonymite a neposkytol žiaden rozhovor. Stále má nálepku Mečiarov privatizér. Napriek tomu, že o privatizovaný majetok prišiel a prokuratúra konštatovala, že ho netuneloval. Tvrdí, že z Mečiarovej éry sa dá mnoho vecí kritizovať, ale novinári boli vtedy omnoho slobodnejší ako v súčasnosti. Kontroverzný Karol Martinka, bývalý šéf Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany.

Uplynulo 25 rokov od spustenia kupónovej privatizácie v Československu. Zapojili ste sa vtedy do nej?
Nezapojil som sa do nej z viacerých dôvodov. Myšlienka, ktorá sa verejne prezentovala, bola rozdať ľuďom podniky prostredníctvom kupónov. Tým, že som mal skúsenosti s podnikaním a obchodovaním od roku 1982, som dospel k názoru, že kupónová privatizácia nebola pre ľudí. Bola vymyslená pre niekoľko skupín, ktorým sa touto formou dala možnosť, doslova zo dňa na deň zbohatnúť. Výhodou bolo to, že kto pochopil jej princíp, ten nemusel byť ani súčasťou týchto skupín. Mohol si to organizovať sám. Stačil mu základný kapitál alebo úvery z bánk. Tento spôsob privatizácie dal podnikavým ľuďom možnosť, legálne rozkradnúť tento štát, skupovaním kupónových knižiek od obyvateľstva. Kupónová privatizácia pre občanov ani do štátneho rozpočtu vonkoncom nič nepriniesla. To, čo získali predajom kupónových knižiek, použili, obrazne povedané, iba na rožky.

Ako sa teda malo privatizovať?
Ukázalo sa, že žiadny spôsob privatizácie pri zmene z centrálne riadeného na trhové hospodárstvo nemôže byť spravodlivý. Nebol správny spôsob, keď sa na privatizácii štátneho majetku mohli zúčastniť jedine ľudia blízki vláde. Zároveň nie je správna ani privatizácia vypisovaním medzinárodných tendrov, kde nadnárodné spoločnosti sa môžu ľahko dostať k strategickému majetku, pretože disponujú dostatkom kapitálu, a tým možnosťou ovládnuť štát. Základným problémom je, že vždy, keď sa niekto dostal k moci, rozmýšľal len na štyri roky dopredu. Napadá mi v tejto súvislosti citát z knihy aforizmov "Ens Cogitans": Politik je človek, ktorý prichádza ako hosť s vedomím, že odíde ako lakomý hostiteľ.

Bývalý minister privatizácie a financií Ivan Mikloš sa vyjadril, že kupónová privatizácia zabránila rozkrádaniu podnikov. Vy s tým súhlasíte?
Každý má právo na svoj názor. Ako som spomínal už skôr, na kupónovej privatizácii som sa nezúčastnil a tak môžem mať v tejto otázke potrebný nadhľad. Podľa mňa je však tento jeho názor hlúposť. Vlastníctvo podnikov sa dostalo do rúk investičných fondov. Podniky, o ktoré sa zaujímali potenciálni domáci či zahraniční kupci, sa predali. Naopak, podniky v horšom stave sa doslova vytunelovali. Pre fondy bolo jednoduchšie rozpredať ich ziskové časti, ako do nich investovať a pripraviť tak na konkurenciu v trhovom prostredí. Samozrejme, boli aj výnimky, ale tých bola menšina.

Spomínali ste výhodu, že ste mali skúsenosti s podnikaním od začiatku 80-tych rokov. Ako k tomu došlo?
Tým, že som začiatkom 80-tych rokov pracoval na obchodnom oddelení pri veľvyslanectve ČSSR vo Viedni. Mal som na starosti šesť podnikov zahraničného obchodu, ktoré pokrývali široké spektrum tovarov od strojárskych výrobkov po textil. Bol som omnoho mladší a aktívnejší ako moji kolegovia, ktorí do Viedne chodili akurát profesionálne dožívať. Mal som 26 rokov, bol som plný entuziazmu, preto som sa snažil pochopiť spôsob západného podnikania a v tom čase vyťažiť z neho pre štát maximum.

Keď došlo k Novembru 1989, vnímali ste to teda ako šancu, aby ste mohli začať podnikať aj v Československu?
Po roku 1986 som sa stal riadiacim zamestnancom čisto rakúskej spoločnosti a už vtedy som reálne musel podnikať.

A to bolo počas socializmu možné?
Áno, bolo to možné.

Kto vám pomohol? Otec, ktorý mal vysoké vládne funkcie?
Nie. Môj otec zomrel už v roku 1985 po dlhej a ťažkej chorobe. Po jeho smrti som sa vrátil z Rakúska do materského podniku PZO Technopol, kde mi vtedajší generálny riaditeľ navrhol, aby som sa začal zaoberať obchodom so Sovietskym zväzom. Bral som to ako mrhanie mojimi skúsenosťami, ktoré som získal so západným spôsobom podnikania. Preto som hľadal všetky možné varianty, aby som sa prostredníctvom československých spoločností dostal späť do Rakúska. V roku 1986 som oslovil našu pobočku Medzinárodného zväzu novinárov, ktorému šéfoval syn neskoršieho generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša, či môžem pracovať v zahraničí prostredníctvom nich. Tejto organizácii chýbali peniaze a moji zahraniční zamestnávatelia im odvádzali za mňa časť prostriedkov.

Na Slovensku ste začali podnikať už koncom 80-tych rokov prostredníctvom firmy VADIUM. Mnohí známi podnikatelia začínali s dovozom počítačov na Slovensku. Čím ste sa zaoberali vy?
Opravil by som vás. V Československu som začal s dovozom počítačov vo veľkom ako prvý, ešte v roku 1986. Dovtedy ich k nám v malom dovážali len podnik zahraničného obchodu Omnia, Kancelárske stroje Praha a JZD Slušovice. Tie však nevedeli pokryť dopyt a jeden počítač stál aj viac ako 300.000 korún, čo bola vtedy cena veľkého rodinného domu na vidieku. Navrhol som môjmu rakúskemu zamestnávateľovi, že by som na to našiel na Slovensku partnera. Tým sa stali Bratislavské elektrotechnické závody BEZ, ktoré mali problém s plnením plánu a príjmami. Dohodol som sa so šéfom BEZ Antonom Kajabom a obchod sa mohol zrealizovať. Problém s nedostatkom devíz sme vyriešili metódou prvotnopospolnej spoločnosti, výmenným obchodom. Začiatkom roku 1989 vznikla myšlienka, aby sa počítače dovážali v ďaleko väčšom rozsahu. Vytvorila sa akciová spoločnosť VADIUM, do ktorej vstúpila Investičná a rozvojová banka (IRB) na čele s Jozefom Tkáčom, BEZ a rakúska firma Emanuel Bezenek. Paradoxne, veľké plány stroskotali 17. novembra 1989. Nasledujúci rok som zmenil štruktúru firmy, kde už nefigurovali akcionári BEZ a IRB. Dopyt po počítačoch veľmi rástol a firma VADIUM z toho profitovala.

Asi to išlo dobre, keď sa v roku 1992 v médiách objavila informácia, že ste najbohatší človek v Československu...
Pokiaľ si dobre spomínam, napísal to redaktor Vladimír Jancura, ktorý mal len čiastočnú pravdu. Nebol som najbohatší, ale najhlúpejší v ponímaní súčasných podnikateľov. Zaplatil som totiž vysoké dane, čo iní - ani vtedy a ani teraz - nerobia.

Ako vzniklo vaše spojenie s piešťanskými kúpeľmi?
Od svojich 14 rokov som ich pravidelne navštevoval s rodičmi. Dokonca ako osemnásťročný som celé prázdniny brigádoval v kúpeľoch. Môj otec bol za socializmu šéfom Slovenskej štátnej plánovacej komisie, ktorá rozdeľovala financie v rámci celého hospodárstva. Piešťanské kúpele vďačili aj jemu za svoj vtedajší rozmach. Slovensko sa za socializmu stalo známym prostredníctvom zbrojárskej výroby. Z pohľadu otca to bolo jedno z mála odvetví, kde sa Slováci mohli presadiť na úkor Čechov v rámci federácie. Bolo vysoko ziskové a pomohlo rýchlejšie industrializovať Slovensko. Zároveň vychovalo odborníkov, ktorí sa po zmene režimu mohli okamžite uplatniť v automobilovom priemysle. Ten dnes nahradil zbrojárstvo a ťahá krajinu nahor. Kúpeľníctvo zasa bolo, podľa môjho otca, najlepšou cestou, ako podporiť cestovný ruch na Slovensku. Zahraniční hostia si zvykli na kvalitu a rozmanitosť našich kúpeľov a potom začali objavovať aj ďalšie krásy Slovenska. Takto sa od mladosti formoval aj môj vzťah ku kúpeľom.

Ako ste sa dostali k možnosti ich privatizácie?
Na začiatku roku 1994 počas druhej Mečiarovej vlády ma oslovil riaditeľ SLK Piešťany Stanislav Gajdoš, či by som nepomohol vybaviť bankovú záruku pre skupinu, ktorú viedol vtedajší minister zdravotníctva Viliam Soboňa. Údajne bol v tejto skupine tým najnižšie postaveným politikom. Záruku som vybavil, ale spomínaná skupina nesplnila podmienky dohody. Nemohli tak doložiť finančné krytie k známemu nočnému rozhodovaniu o privatizačných projektoch tesne po odvolaní premiéra Mečiara z funkcie v marci 1994. Tým pádom to bola asi jediná privatizácia, ktorú nemusela zrušiť dočasná vláda Jozefa Moravčíka.

Prečo ste potom vstúpili do celého procesu?
Viacero dlhoročných zamestnancov SLKP, ktorí ma poznali viac ako 20 rokov, ma oslovilo, aby som sa do celého procesu zaangažoval osobne. Tak vznikla myšlienka a dohoda o vytvorení akciovej zamestnaneckej spoločnosti, ktorá by tesne po privatizácii previedla akcie na spoločnosť VADIUM Group. Podmienkou bolo, že zamestnanci by získali v spoločnosti VADIUM Group 51-percentný podiel. Tým dokázala táto spoločnosť zabezpečiť financovanie. Celý proces sa mal uskutočniť ešte počas obdobia Moravčíkovej vlády. Napokon však tento kabinet neprivatizoval. Nakoľko nedošlo k politickej dohode vnútri koaličných strán o rozdelení vplyvu pri privatizácii a rozhodnutie odložili na čas po parlamentných voľbách, keďže si verili, že v nich uspejú. Po nich mala nastúpiť zrekonštruovaná vláda s iným premiérom ako Moravčík a s jasnými politickými dohodami. To sa im napokon nepodarilo a vládu opäť zostavoval Mečiar.

Ako to pokračovalo ďalej?
Plán, o ktorom som hovoril, sa podarilo s veľkými problémami zrealizovať za Mečiarovej vlády.

Čo máte na mysli?
Polená pod nohy nám hádzala spoločnosť, ktorá sa už minulosti neúspešne pokúšala o privatizáciu SLKP v pozadí s poprednými členmi HZDS. Okrem toho sa o privatizáciu pokúšala aj spoločnosť Slovakiatherme, ktorá chcela zaplatiť jednu miliardu Sk. Tá však nevedela Fondu národného majetku (FNM) preukázať zdroj a pôvod finančných prostriedkov, ktoré v ponuke deklarovala. Navyše, konateľ tejto spoločnosti bol zároveň konateľom Unicomexu, ktorý nadobudol od FNM Západoslovenské nábytkárske závody za kúpnu cenu 110 miliónov Sk a za štyri roky splatila len 100.000 Sk, čo bolo len 0,09 % z kúpnej ceny! FNM bol teda oprávnene presvedčený, že spoločnosť, ktorá nevie preukázať finančné krytie na privatizáciu SLKP, zavádza. Naopak, VADIUM Group mala kúpnu cenu 602.429.000 Sk, z toho polovicu mala preinvestovať do rozvoja kúpeľov. Prvá splátka činila 120 miliónov Sk a bola uhradená pri podpise zmluvy o prevode 51 % akcií SLKP. Následne VADIUM Group získala celkovo 66 % akcií. Tieto argumenty však neskôr, keď sa začalo moje prenasledovanie, nikoho nezaujímali. Počas môjho pôsobenia na čele SLKP sa zisk pohyboval na úrovni 100 miliónov Sk ročne. Vtedy sme mali asi o 830 zamestnancov viac ako po nástupe zahraničného vlastníka v roku 2002, čo znamenalo vyššie celkové náklady o viac ako 200 miliónov Sk. Paradoxne, nový vlastník, na rozdiel od nás, nevykazoval zisk. Pri úspore mzdových nákladov po prepustení ľudí mal mať ročný zisk približne 300 miliónov korún. Pri takýchto úsporných opatreniach sa dala jedna miliarda kúpnej ceny splatiť za tri až štyri roky. Tieto čísla by mal pochopiť aj živnostník - obuvník. Viac sa k tomu nechcem vyjadrovať.

Z kúpeľov ste však museli odísť po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu. Ako jeden z mála z tých, ktorí dostali nálepku Mečiarov privatizér. Keď ste odišli zo Slovenska, dostali ste azyl v Rakúsku. Ako to bolo možné?
Spresním to. Neodišiel som zo Slovenska. V Rakúsku som bol hospitalizovaný po ťažkej zlomenine nohy a na Slovensko som sa už nevrátil. Bol som osem rokov v azylovom konaní. Môžem iba konštatovať, že Rakúsko bolo a je právny štát bez politických zásahov do súdnictva.

Ako ste potom prišli o kúpele?
Po nástupe vlády M. Dzurindu v roku 1998 za mnou chodili emisári jednej skupiny, ktorá tvrdila, že sa pohybuje v blízkosti vládnej garnitúry. Chcela, aby sa práva a povinnosti spoločnosti VADIUM Group v súvislosti s piešťanskými kúpeľmi previedli na ich tretí subjekt. V praxi to znamenalo, že zamestnanci by stratili svoje podiely v piešťanských kúpeľoch. Nesúhlasil som s tým, hoci teraz trochu pochybujem, či som sa rozhodol správne. Tým som stratil nielen osem rokov života, ale aj postavenie úspešného a rešpektovaného podnikateľa. Napokon zamestnanci o svoje podiely prišli a takmer 40 percent z nich aj o prácu, no nie však mojou vinou, ale zásahom Dzurindovej vlády.

V roku 2006 prokuratúra zastavila trestné stíhanie v kauze privatizácie piešťanských kúpeľov. Podľa špeciálnej prokuratúry v tejto kauze nielenže nedošlo k podvodu, ale chýbajú aj dôkazy, že by obvinení chceli 51 percent akcií kúpeľov sprivatizovať bez toho, aby uhradili kúpnu cenu a plnili zmluvné podmienky. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že firma VADIUM Group si riadne plnila zmluvné platobné podmienky voči FNM. Vyšetrovanie vašich aktivít v súvislosti s kúpeľmi v Piešťanoch sa začalo počas prvej Dzurindovej vlády. Ukončili ho na konci jeho druhej vlády. Brali ste to ako zadosťučinenie?

Keď vás viac ako sedem rokov prenasledujú, prídete o rodinu, o majetok, o dobré meno, tak áno, v prvom momente cítite zadosťučinenie. Neskôr však príde pocit znechutenia nad tým, ako sa dá zneužiť štátna moc proti hocikomu, len s cieľom získania súkromných výhod pre seba. V histórií sa to síce dialo vždy, ale zle je, keď sa to stane práve vám a vašej rodine. Už nikdy sa nezbavím pomenovania Mečiarov privatizatér. Hoci sám som neprivatizoval, ale privatizovala spoločnosť, ktorá mala 2000 akcionárov. Podcenil som oblasť PR. Zoberme si príklad z histórie, križiacke vojny. V mene viery kresťania napichovali moslimov na koly a nikto to tak neodsudzuje ako napríklad valašského vládcu Vlada Tepeša alias grófa Drakulu, ktorý robil to isté, akurát mal zlé PR.

Stretli ste sa vôbec niekedy aj s M. Dzurindom?
Prvýkrát vo svojom živote som sa stretol s Mikulášom Dzurindom pred približne dvoma rokmi, keď som bol na prechádzke na bratislavskej Kolibe s dlhoročným známym. Dzurinda bežal oproti nám. Zastavil sa a podal ruku môjmu známemu, s ktorým ho viaže dlhoročná známosť z politiky. Následne podal ruku aj mne. Spýtal som sa ho, či vie, komu podáva ruku. Čakal som, že povie to, čo 99 percent politikov, vy ste predsa ten z piešťanských kúpeľov. Dzurinda však povedal, že vy ste predsa Karol Martinka, ktorý k Jánovi Čarnogurskému doviedol v roku 1994 čestného prezidenta nemeckej CDU Lothara Spätha. Prekvapila ma jeho pohotovosť, a teda inteligencia.

Čím to bolo významné, že si to expremiér tak pamätal?
Nemecko sa už vtedy zaujímalo o priemyselný potenciál Slovenska a hľadalo spôsoby investovania. Spolu s mojou advokátkou som prišiel s myšlienkou pozvať na Slovensko tohto nielen politika, ale aj vplyvného priemyselníka. Pri hľadaní spôsobu, ako prilákať silné nemecké firmy, sme rozpracovali koncepciu priemyselných parkov.

Stretol sa vtedy aj s inými politikmi?
Čarnogurský mal politickú funkciu, bol predsedom KDH. Späth sa nestretol so žiadnym z ministrov vtedajšej Moravčíkovej vlády. Zorganizoval som však stretnutie v piešťanských kúpeľoch s vtedy nedávno odvolaným premiérom Vladimírom Mečiarom a predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom.

O čom ste rokovali?
Rokovali sme o vytváraní priemyselných parkov na Slovensku a o možnej spolupráci medzi CDU a HZDS.

A dohodli ste sa na tom?
Myšlienka priemyselných parkov bola zaujímavá, ale vtedy nebola prioritnou, najmä pre nepochopenie zo strany ľudí z okolia predsedu HZDS, ktorí v nej nevideli v tom čase priestor pre svoj dostatočný profit. Presadila sa až o viacero rokov neskôr. Každá vláda to používala na populistickú propagáciu svojich výsledkov v oblasti zamestnanosti. Zahraničným investorom však v hlavnej miere vždy išlo o získanie odbornej, lacnej pracovnej sily, aby dosiahli čo najvyšší zisk. Nemali záujem o zvyšovanie zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch s nedostatočnou infraštruktúrou a vzdialených od západných hraníc krajiny.

Ak sme hovorili o Dzurindovi, tak je namieste otázka, kedy ste sa naposledy stretli s Mečiarom?
Bolo to pred devätnástimi rokmi, na sklonku roku 1997. Odvtedy som ho videl len na televíznej obrazovke.

Ako spätne hodnotíte kritizovaný spôsob zmeny vlastníctva počas Mečiarových vlád?
Kupónová privatizácia bol najrýchlejší spôsob, ako vytvoriť bohatú vrstvu na úkor celej spoločnosti. Spustila sa krátko po Novembri 1989 a jej autori cielene počítali s nevedomosťou a neskúsenosťou občanov. Ľudia, ktorí v predchádzajúcom režime budovali Slovensko, dopadli najhoršie. Generácia ľudí, ktorí sa narodili v povojnovom období a svoj produktívny vek prežili v socializme, doplatila na privatizáciu stratou zamestnania, nízkymi dôchodkami a chudobou. Mečiarova privatizácia mala dva zásadné aspekty. Myšlienkou bolo vytvoriť bohatých slovenských podnikateľov, aby vlastníctvo podnikov ostalo v domácich rukách. Počítal s podporou "obdarovaných". Nerátal s tým, že vytvorí oligarchiu, ktorá sa mu neskôr otočila chrbtom, lebo z neho už viac nevedela vyťažiť. Mečiara totiž tlačili do toho, aby sprivatizoval aj strategické podniky. On však chcel, aby zostali v rukách štátu. Nechcem, aby to vyznelo ako jeho chvála, pretože nie je vylúčené, že ak by mal možnosť neskôr, tak by ich sprivatizoval tak či tak. Pred pár rokmi napísal Tom Nicholson v denníku Sme, že Mečiara riadili oligarchovia rovnako ako súčasnú vládnu garnitúru. Autor komentára sa zásadne mýli. Mečiar vytvoril oligarchiu a mal ju pevne "v rukách" do roku 1997.

Kedy pocítili oligarchovia, že "starého" treba vymeniť?
Začiatkom roku 1997 sa začalo preskupovanie v politickom spektre. Ukazovalo sa, že HZDS nemusí mať v nasledujúcich voľbách dostatok hlasov, aby vytvorilo samostatnú vládu. Potenciálni koaliční partneri hnutia, ako SNS a ZRS, kopili chybu za chybou. Jedni boli na smiech a druhí boli hanbou. Samozrejme, mám na mysli politické špičky a nie celé stranícke základne. Nechcem tým povedať, že keby Mečiar predsa len zostavil vládu, že by napokon nesiahol k rovnakým krokom ako neskorší Dzurindov kabinet. Práve jeho prvý kabinet spustil systém privatizácie, ktorý Slovensku spôsobil najväčšie škody. Ich dôvody neboli makroekonomické, ale úplne iné.

Ktoré predaje máte na mysli? Energetiku?
Energetiku, predaj Slovenských telekomunikácií a podobne. Ich argument - predať strategické podniky zahraničným koncernom - bol logický, lebo mali skúsenosti so spoluprácou so štátnou správou a štátnymi úradníkmi, ktorí zväčša vždy mysleli na seba a vždy aj budú myslieť na seba. Preto ich zahraniční investori dokázali sofistikovanými formami tunelovať. Každá ideológia vždy stroskotala na ľuďoch. To sa ukázalo aj v tomto prípade.

Vy ste nepociťovali potrebu výmeny V. Mečiara?
Nemal som ambície získavať ďalšie majetky a ovplyvňovať politické dianie. Keď som totiž vstupoval do piešťanských kúpeľov, bol som bohatší, ako keď som z nich odchádzal.

Kedy ste nastúpili do Devín banky a ako k tomu došlo?
Devín banka bola koncom roku 1995 pred kolapsom a hľadala krízového manažéra. Oslovil ma viceprezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Tomáš Pařízek a istý rakúsky podnikateľ spolu so zástupcami majoritných ruských akcionárov. Takže, nie vtedajší premiér Mečiar ako zvykli uvádzať médiá. Nastúpil som začiatkom roku 1996. Predseda predstavenstva Sergej Gorodkov ma požiadal, aby som našiel spôsob, ako dostať banku z veľmi zlej až beznádejnej finančnej situácie a z reálnej hrozby nútenej správy. Viac ako 80 percent jej úverového portfólia, ktoré bolo vo výške 600 miliónov korún, bolo nedostatočne krytých a nedobytných. Úvery sa pred mojím pôsobením v banke rozdávali bez akýchkoľvek analýz a znalosti podnikateľského prostredia. Národná banka Slovenska (NBS) hrozila, že Devín banke odoberie licenciu. Žiadna iná banka jej nechcela dať úložky a bolo mi jasné, že sa nedá ozdraviť normálnou bankovou činnosťou, keďže nemala k dispozícii prakticky žiadne finančné prostriedky.

Tak vznikla myšlienka deblokovať dlh Ruskej federácie, ktorý bol vo výške viac ako jednej miliardy USD?
Nešlo o deblokáciu, ako sa často neodborne spomína, ale o vysporiadanie dlhu, pretože ho ruská strana uznala a chcela tento záväzok splniť. Hľadal som spôsob, ako v rámci vysporiadania tohto ruského dlhu zapojiť Devín banku ako sprostredkovateľa a na základe toho získať pre ňu finančné zdroje. Po viacerých rokovaniach s ruským veľvyslancom Sergejom Jastržembským sa potvrdila možnosť doviezť vojenskú techniku. Až vtedy som začal rokovať s vládou SR, že v rámci vysporiadania ruského dlhu by bolo možné doviezť 12 stíhačiek MIG, ktoré potrebuje Armáda SR. V tom čase rokovala aj maďarská vláda o dovoze ruských stíhačiek. Slovensko získalo MIG-y za výhodnejších podmienok a lacnejšie. Zrealizovanie dovozu vojenskej techniky bežne trvá roky. V prípade SR však od dohody vlády s Devín bankou a od podpisu medzivládnej dohody až po prílet MIG-ov uplynul necelý rok.

Koľko z tohto obchodu získala Devín banka?
Dostala províziu približne 300 miliónov korún, ktorá ju zachránila. Devín banka sa postavila na nohy a dostávala úložky z iných bánk.

Prečo ste z nej odišli, keď ste ju postavili na nohy?
NBS tlačila na to, aby sa Devín banka venovala normálnej bankovej činnosti. Ruskí akcionári chceli získavať vklady od obyvateľov s prísľubom nereálne vysokého úroku, ktoré by sa zhodnocovali v Rusku. Ja som žiadal garanciu Ruskej centrálnej banky. Vtedy vznikol konflikt medzi mnou a ruskými akcionármi, lebo som nesúhlasil s posielaním vkladov slovenských občanov do Ruska bez záruky. Konflikt vyvrcholil mojím odchodom z funkcie generálneho riaditeľa. Radšej som obetoval prisľúbenú 20 miliónovú odmenu za ozdravenie banky, lebo som neveril tejto stratégií, čo sa neskôr aj potvrdilo. Stačilo, aby som v banke zostal ešte štyri týždne a odmenu by som dostal. Ja som však vstal a okamžite odišiel. Moji nástupcovia sa tomuto smerovaniu už nebránili. Pri mojom odchode začiatkom júna 1997 bola banka životaschopná a na 95 percent ozdravená.

Devín banka skrachovala v roku 2001. Súdne spory súvisiace s týmto obdobím nie sú stále uzavreté. Sledujete tento vývoj?
Nechcem sa k Devín banke viac vyjadrovať. Už tam nie som takmer 20 rokov, ale v médiách som s ňou neustále spájaný v nepravdivých súvislostiach. Prekvapuje ma neprofesionalita, že som neustále v médiách spomínaný ako manžel "poradkyne pre všetko", čím narážajú na moju zosnulú manželku a na obdobie, keď sme sa pohybovali v blízkosti predsedu vlády Mečiara. Najmä, keď toto klišé spomínajú novinári, ktorí v tom období ešte ťahali za sebou žltú gumenú kačičku. V súvislosti so mnou si ani nedávajú námahu, aby si overili fakty, ktoré sú verejne dostupné napríklad v Obchodnom registri.

Premiér Fico označil niektorých novinárov za protislovenské prostitútky. Stotožňujete sa s tým aj na základe vašich skúseností? Nie je to prehnané?
Vyjadril by som sa k tomu všeobecne. Nezúžil by som to len na novinárov. Platí to, že koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Viacero známych, a nielen slovenských, novinárov sa k tejto téme vyjadrilo aj v minulosti, napríklad aj bývalý šéfredaktor amerických novín New York Times. Mne utkvel v pamäti výrok bývalého novinára a súčasného kňaza Karola Lovaša: Čím som starší, tým viac mi je jasné, že ako novinár som bol vždy len prostitútkou v rukách politikov. Táto téza sa však v súčasnosti viac hodí na politikov, ktorí sú bábkou v rukách vplyvných skupín vlastniacich aj médiá. Premiér Fico možno nezvolil správne slová, ale povedal informáciu, ktorá platí minimálne od roku 1993. Je paradoxné, že novinári, ktorí prispeli k pádu Mečiarovej garnitúry a boli v tom čase rešpektovaní, neboli napokon morálne ocenení a väčšinou upadli do zabudnutia.

No dobre, ale čo potom sleduje premiér týmito útokmi? Chce odpútať pozornosť?
To, čo sa deje v poslednej dobe, rôzne kauzy, niektoré oprávnené a niektoré príliš nafúknuté, slúžia na otestovanie sily premiéra a celej politickej scény. Tým nemám na mysli len koalíciu. V minulosti, keď bolo širšie spektrum vlastníkov médií, tak novinári mali väčšiu možnosť byť objektívni a hovoriť pravdu o ekonomických a aj iných kauzách. Médiá má v súčasnosti v rukách pár vplyvných skupín, ktoré na jednej strane financujú politikov a na strane druhej na nich útočia. Kedy a ako sa im hodí, používajú med a bič.

Čiže za Mečiarovej éry boli novinári slobodnejší?
Nechcem sa pasovať do pozície vševedka, ale v období vlády Mečiara novinári mali diametrálne väčšie pole pôsobnosti. Hoci žiadny človek nie je nezávislý. Ani novinári nie.

Veď aj za Mečiara boli novinári napádaní a nielen ním...

Mečiar bol pre súčasnú politickú garnitúru ponaučením. Chcel mať pod kontrolou len verejnoprávne médiá. Tie však musia byť tak či tak vždy bližšie k vládnucej garnitúre. Jeho krátkozrakosťou bolo, že sa o ostatné médiá nestaral a hovoril, že psy brešú a karavána ide ďalej. Vplyvné skupiny sa poučili a zistili, že vlastníctvom médií získavajú do rúk zbraň na formovanie verejnej mienky. Presne to sa deje v súčasnosti.

To znie ako politologická úvaha, ale to nie je zrejme predmetom vášho záujmu. Čomu sa venujete v posledných rokoch?
Po čiastočnom návrate na Slovensko v roku 2008 som premýšľal, čo budem robiť ďalej. Bol som frustrovaný z dlhých rokov prenasledovania. Nevyvážila to ani satisfakcia, že prenasledovanie sa skončilo ešte počas Dzurindovej vlády v júni 2006, keď špeciálny prokurátor zastavil trestné stíhanie voči mne. Práve Dzurindova garnitúra bola spúšťačom tohto prenasledovania. Snažil som sa teda očistiť svoje meno. Rôzne súdne spory SLKP sa neustále spájali s mojím menom, hoci som s nimi už nemal nič spoločné. Nemal som záujem podnikať a skôr som sa snažil byť nápomocný pri budovaní advokátskej kancelárie.

Akým spôsobom?
V tom období sa Slovensko dostalo do právneho sporu pre rozhodnutie vlády zakázať zisk zdravotným poisťovaniam. Začiatkom roku 2009 sme hľadali možnosť, ako ochrániť Slovensko od škôd, ktoré vyplývali z avizovaných arbitráží s vlastníkmi súkromných zdravotných poisťovní. Arbitráž s holandskou spoločnosťou EUREKO B.V. (v súčasnosti Achmea), ktorá vlastnila zdravotnú poisťovňu Union, už mala svojho právneho zástupcu, tak sme sa zamerali na najväčší prípad s HICEE, akcionárom zdravotnej poisťovne Dôvera. Hľadali sme najvhodnejšiu arbitrážnu kanceláriu. Do úvahy pripadali tri najlepšie možnosti. Len jediná z nich nemala konflikt záujmu, a to spoločnosť Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom. Advokátka Jana Martinková sa téme zákazu zisku zdravotných poisťovní venovala dlhodobo a zdieľala názor, že súkromným zdravotným poisťovniam neprislúcha zisk, ale len správny poplatok. Jej názory publikovala napríklad University of Greenwich v Londýne. Slovenská vláda dostala spoločnú ponuku Skaddenu s ňou s tým, že tento tím vie vyhrať arbitrážny spor. Viackrát sa to prezentovalo aj v slovenských médiách. Na základe toho Skadden dostal poverenie, ale vláda trvala na vlastnom konzultantovi na právny výklad. Skadden navrhoval advokátku Martinkovú, ale Ministerstvo financií SR s touto nomináciou nesúhlasilo. Problémom bolo pre nich moje meno. Napokon pracovala v tíme Skaddenu ako jeden z kľúčových členov, hoci neoficiálne. Od začiatku tvrdila, že tento prípad sa vyhrá. Napokon, citoval ju v komentári aj Marián Leško v denníku Sme v roku 2011 po vyhratej arbitráži: "HICEE vstúpila do Dôvery Holding až v septembri 2006, keď sa už diskutovalo o legislatívnych zmenách ohľadom zdravotných poisťovní. Arbitrážny súd mohol takúto investíciu posúdiť ako špekulatívnu, ktorá nie je chránená medzištátnou zmluvou." Ďalším argumentom pri posúdení investície ako špekulatívnej bolo to, že Penta, nielen z daňových dôvodov, zriadila holandskú poisťovaciu spoločnosť HICEE prostredníctvom off shoru na Cypre. Tým pádom to nebola priama investícia a opäť nespadala pod bilaterálnu dohodu o ochrane investícií. Súd to tak aj vyhodnotil a Slovensko nemuselo zaplatiť požadované odškodné, ktoré sa postupne vyšplhalo až do výšky jednej miliardy eur.

Čo v prípade ďalších spomínaných arbitráží?
Skadden ponúkal výhru aj v prípade sporu s akcionárom Unionu, čo však už Slovensko z nepochopiteľného dôvodu odmietlo a vieme, ako to dopadlo. Do tretice, Skadden ponúkal vláde aj zastupovanie v spore so spoločnosťou EuroGas. Po odmietnutí rezignoval na ďalšiu spoluprácu. Príde mi ako luxus od vlády odmietnuť spoluprácu so spoločnosťou, ktorá v roku 2010 poskytla poradenstvo pri fúziách a akvizíciách v hodnote 266,8 miliardy USD, čo je približne 3-krát viac ako HDP Slovenska za rok 2010. Skadden je spoločnosť, ktorá radila a radí americkým prezidentom a vždy dosiahla klientom požadovaný výsledok.

Kde beriete istotu, že by v týchto prípadoch uspeli?
Z jednoduchého dôvodu, Skadden nikdy neponúkal zastupovanie, keď si nebol istý, že vyhrá. Nemenovaný poslanec Národnej rady SR mi v tom období na otázku, prečo nechce Slovensko úspešný tím aj na ďalšie arbitráže, odpovedal protiotázkou: Karol, koľko muselo Slovensko zaplatiť? S prekvapením som povedal, že nulu. A on na to, či nechápem. Veď koľko je provízia z nuly?



Karol Martinka: Leško, Cibula, Žitný klamú

BRATISLAVA 28. novembra - Reláciu RTVS Súmrak bossov - Devín banka: Trójsky kôň v krvavom tuneli považujem z viacerých dôvodov za neprofesionálnu. V prvom rade, stále žijem, no tvorcovia relácie sa ma ani nepokúsili osloviť, hoci som v relácií viackrát a v nepravdivých súvislostiach spomínaný. Devín banka bola koncom roku 1995 pred kolapsom, do ktorého ju dostalo bývalé vedenie na čele s Ing. Vladimírom Bachárom. Oslovil ma viceprezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Tomáš Pařízek a istý rakúsky podnikateľ spolu so zástupcami majoritných ruských akcionárov. Takže nie vtedajší premiér Mečiar ako zvykli uvádzať médiá ako aj bývalý šéf rozviedky SIS Igor Cibula v relácií na RTVS. Do Devín banky som nenastúpil v roku 1995, ale 8. januára 1996. Možno by nezaškodilo, keby si pán Žitný, predtým ako sa vyjadrí pre médiá, pozrel Obchodný register. A nielen on, ale aj ostatní respondenti v tejto relácií. Predseda predstavenstva Sergej Gorodkov ma požiadal, aby som našiel spôsob, ako dostať banku z veľmi zlej až beznádejnej finančnej situácie a z reálnej hrozby nútenej správy. Pán Cibula sa hlboko mýli, keď tvrdí, že Devín banka bola trójskym koňom ruských záujmov na Slovensku. V tom období sa ruská strana nezaujímala o politický vplyv, ale iba o kšeft, na ktorom by všetci zarobili. Takisto si pán Leško mýli pojmy deblokácia a vysporiadanie dlhu. Deblokácia sa týka nedobytných pohľadávok, o ktoré v tomto prípade nešlo. Išlo o vysporiadanie dlhu, pretože ho ruská strana uznala a chcela tento záväzok splniť. Dúfam, že už pán Leško a ďalší novinári pochopia tento rozdiel. Konečne po 21 rokoch. Ak pán Žitný tvrdil, že Devín banka bola rýdzo politická banka, tak sa opäť mýli. Politický vplyv sa začal na Devín banku uplatňovať až na prelome rokov 1996 a 1997, keď sa stal novým šéfom SDĽ Jozef Migaš a keď sa začali neoficiálne rokovania medzi špičkami SDĽ a HZDS. Autori relácie preukázali elementárnu neznalosť faktov, keď tvrdia, že som z Devín banky odišiel vo februári 1998. Aj človek so základným vzdelaním si dokáže takýto fakt vyhľadať priamo v Obchodom registri na internete. Z banky som odišiel 3. júna 1997. Elementárnu neúctu k faktom prekvapujúco preukázal aj renomovaný komentátor Leško. Je predsa verejne známe, že oficiálne som vystupoval v piešťanských kúpeľoch ako predseda predstavenstva od 13. marca 1997. Neoficiálne som v nich pôsobil od konca marca 1994 ako poradca generálnej riaditeľky Ing. Jarmily Slavkovskej. K piešťanským kúpeľom by som spresnil, že ju sprivatizovala zamestnanecká spoločnosť, v ktorej mala Vadium Group, 49% podiel. Takže som nebol sám sebe pánom, ale bol som spoločnosti 2000 akcionárov. Tak ako pán Leško nie je sám sebe pánom doma. A ešte jedna poznámka k pánovi Leškovi. Devín banka a ani ja osobne som nikdy nemal väzby na pána Lexu. Je to rovnaká pravda ako, že pán Leško riadi CIA. Netvrdím opak.


Reakcia Ing. Karola Martinku na reláciu Súmrak bossov - Devín banka: Trójsky kôň v krvavom tuneli, odvysielanú na RTVS 23. novembra 2017


http://www.prservis.sk/martinka-lesko-cibula-zitny-klamu/

Túto reláciu považujem z viacerých dôvodov za neprofesionálnu. V prvom rade, stále žijem, no tvorcovia relácie sa ma ani nepokúsili osloviť, hoci som v relácií viackrát a v nepravdivých súvislostiach spomínaný. Týmto porušili najvyšší stupeň novinárskej etiky, čo považujem za absolútne neprofesionálny prístup RTVS. Devín banka bola koncom roku 1995 pred kolapsom, do ktorého ju dostalo bývalé vedenie na čele s Ing. Vladimírom Bachárom. Od roku 1992 hospodárilo tak, že banka mala v roku 1995 v portfóliu nedobytné a nevymožiteľné úvery v hodnote 500 miliónov Sk, ktoré poskytli známym osobnostiam zo šoubiznisu, športu a divadla. Preto akcionári hľadali krízového manažéra. Oslovil ma viceprezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Tomáš Pařízek a istý rakúsky podnikateľ spolu so zástupcami majoritných ruských akcionárov. Takže, nie vtedajší premiér Mečiar ako zvykli uvádzať médiá ako aj bývalý šéf rozviedky SIS Igor Cibula v relácií na RTVS. Jeho výrok je mimo reality. Na začiatku s tým Mečiar nič nemal. Ruským akcionárom a spoločnosti Apis išlo len o jediné. Na Devín banke zarobiť a v prvom momente nešlo o nejaký politický vplyv. Ruského akcionára VTF Energija nevlastnil iba spomínaný Sergej Gorodkov, ale podiel malo aj ruské ministerstvo atómovej energie. Ďalším akcionárom bola ruská banka. Odporúčam pánovi Žitnému, aby si predtým ako pôjde piť na Miletičovu ulici, pozorne preštudoval podklady a urobil si poznámky.

Napríklad, do Devín banky som nenastúpil v roku 1995, ale 8.januára 1996. Možno by nezaškodilo, keby si pán Žitný, predtým ako sa vyjadrí pre médiá, pozrel Obchodný register. A nielen on, ale aj ostatní respondenti v tejto relácií. Predseda predstavenstva Sergej Gorodkov ma požiadal, aby som našiel spôsob, ako dostať banku z veľmi zlej až beznádejnej finančnej situácie a z reálnej hrozby nútenej správy. Viac ako 80 percent jej úverového portfólia, ktoré bolo vo výške 600 miliónov korún, bolo nedostatočne krytých a nedobytných. Úvery sa pred mojím pôsobením v banke rozdávali bez akýchkoľvek analýz a znalosti podnikateľského prostredia. V mnohých prípadoch bola podstatná skôr provízia. Národná banka Slovenska (NBS) hrozila, že Devín banke odoberie licenciu. Žiadna iná banka jej nechcela dať úložky a bolo mi jasné, že sa nedá ozdraviť normálnou bankovou činnosťou, keďže nemala k dispozícii prakticky žiadne finančné prostriedky. Pán Cibula sa hlboko mýli, keď tvrdí, že Devín banka bola trójskym koňom ruských záujmov na Slovensku. V tom období sa ruská strana nezaujímala o politický vplyv, ale iba o kšeft, na ktorom by všetci zarobili. Takisto si pán Leško mýli pojmy deblokácia a vysporiadanie dlhu. Deblokácia sa týka nedobytných pohľadávok, o ktoré v tomto prípade nešlo. Išlo o vysporiadanie dlhu, pretože ho ruská strana uznala a chcela tento záväzok splniť. Dúfam, že už pán Leško a ďalší novinári pochopia tento rozdiel. Konečne po 21 rokoch. Ak pán Žitný tvrdil, že Devín banka bola rýdzo politická banka, tak sa opäť mýli. Politický vplyv sa začal na Devín banku uplatňovať až na prelome rokov 1996 a 1997, keď sa stal novým šéfom SDĽ Jozef Migaš a keď sa začali neoficiálne rokovania medzi špičkami SDĽ a HZDS.

Hľadal som spôsob, ako v rámci vysporiadania tohto ruského dlhu zapojiť Devín banku ako sprostredkovateľa a na základe toho získať pre ňu finančné zdroje. Po viacerých rokovaniach s ruským veľvyslancom Sergejom Jastržembským sa potvrdila možnosť doviezť vojenskú techniku. Až vtedy som začal rokovať s vládou SR, ktorá súrne potrebovala, čo bol v tom čase verejne známe, zabezpečiť obranyschopnosť vzdušného priestoru. Preto som zabezpečil, aby v rámci vysporiadania ruského dlhu by bolo možné doviezť 12 stíhačiek MIG, ktoré potrebovala Armáda SR. V tom čase rokovala aj maďarská vláda o dovoze ruských stíhačiek. Slovensko získalo MIG-y za výhodnejších podmienok a lacnejšie. Zrealizovanie dovozu vojenskej techniky bežne trvá roky. V prípade SR však od dohody vlády s Devín bankou a od podpisu medzivládnej dohody až po prílet MIG-ov uplynul necelý rok. Až vtedy začala byť Devín banka pre ruskú stranu politicky zaujímavá. Taktiež vláda potrebovala vrtuľníky, no vznikol konflikt medzi HZDS a SNS o tom, aké stroje treba doviezť. Pán Leško je úplne mimo pri tvrdení, že Devín banka mohla za to, aké stroje sa doviezli. Devín banka zabezpečovala len finančné vysporiadanie. Na dovoz vojenskej techniky sú potrebné licencie, ktoré zo zákona o bankách nemohla mať. Tento dovoz vykonávali a boli za neho zodpovedné iné spoločnosti. O technickom vybavení lietadiel rokoval 18-členný tím z ministerstva obrany SR. Z technického hľadiska sa po odlietaní určitého počtu hodín vždy robí repasácia a to pri akejkoľvek stíhačke. Chcel by som vedieť, ktorá stíhačka vydrží kvalitne slúžiť 21 rokov ako Migy v slovenskej armáde. Čo by za to dali muži, keby ich manželky boli po 21 rokoch, tak málo opotrebované ako Migy, však páni respondenti z RTVS? Devín banka dostala za obchod províziu približne 300 miliónov korún, ktorá ju zachránila. Devín banka sa postavila na nohy a dostávala úložky z iných bánk.

Autori relácie preukázali elementárnu neznalosť faktov, keď tvrdia, že som z Devín banky odišiel vo februári 1998. Aj človek so základným vzdelaním si dokáže takýto fakt vyhľadať priamo v Obchodom registri na internete. Z banky som odišiel 3.júna 1997. NBS totiž tlačila na to, aby sa Devín banka venovala normálnej bankovej činnosti. Ruskí akcionári chceli získavať vklady od obyvateľov s prísľubom nereálne vysokého úroku, ktoré by sa zhodnocovali v Rusku. Ja som žiadal garanciu Ruskej centrálnej banky. Vtedy vznikol konflikt medzi mnou a ruskými akcionármi, lebo som nesúhlasil s posielaním vkladov slovenských občanov do Ruska bez záruky. Konflikt vyvrcholil mojím odchodom z funkcie generálneho riaditeľa. Radšej som obetoval prisľúbenú 20 miliónovú odmenu za ozdravenie banky, lebo som neveril tejto stratégií, čo sa neskôr aj potvrdilo. Stačilo, aby som v banke zostal ešte štyri týždne a odmenu by som dostal. Ja som však vstal a okamžite odišiel. Moji nástupcovia sa tomuto smerovaniu už nebránili. Pri mojom odchode začiatkom júna 1997 bola banka životaschopná a na 95 percent ozdravená. Elementárnu neúctu k faktom prekvapujúco preukázal aj renomovaný komentátor Leško. Je predsa verejne známe, že oficiálne som vystupoval v piešťanských kúpeľoch ako predseda predstavenstva od 13.marca 1997. Neoficiálne som v nich pôsobil od konca marca 1994 ako poradca generálnej riaditeľky Ing. Jarmily Slavkovskej. K piešťanským kúpeľom by som spresnil, že ju sprivatizovala zamestnanecká spoločnosť, v ktorej mala Vadium Group, 49% podiel. Takže som nebol sám sebe pánom, ale bol som v spoločnosti 2000 akcionárov. Tak ako pán Leško nie je sám sebe pánom doma. A ešte jedna poznámka k pánovi Leškovi. Devín banka a ani ja osobne som nikdy nemal väzby na pána Lexu. Je to rovnaká pravda ako, že pán Leško riadi CIA. Netvrdím opak.

Viac sa dočítate v mojej pripravovanej knihe, kde sa budem zaoberať témami čo mali spoločné s Devín bankou traja Jozefovia, Ráž, Adamovič a Golonka, či akú úlohu hral v súvislosti s Devín bankou nebohý Ernest Valko alebo o čo snažil na Ministerstve financií pri arbitrážach za šéfovania ministra Ivana Mikloša? Škoda, že sa o hlbšie súvislosti arbitráží nezaujímal komentátor Leško, ktorý v komentári z 10.mája 2011 vyzdvihol právne názory mojej exmanželky Jany, najmä, prečo nehľadal dôvody, ako to, že všetko presne vedela, akú mal úlohu Valko pri prehratej slovenskej arbitráži v prípade Eureco, akcionára poisťovne Union. Prečo Slovensko odmietlo pri arbitráži spoločnosť Skadden, Arps, Slate, Meagher&Flom LLP and Affiliates, ktorá pre Slovensko vyhrala spor s HICEE a zachránila jednu miliardu eur?

Téma: Právo a morálka alebo ako sa z práva stáva bezprávie Myslíte, že právo a morálka idú ruka v ruke alebo sa navzájom vzďaľujú? BRATISLAVA, 14.07.2010 23:50 | red. / Jana Martinková

Na otázky odpovedá advokátka Jana Martinková zo spoločnosti Advocatus Martinková s. r. o. (Foto: Internet) Myslíte, že právo a morálka idú ruka v ruke alebo sa navzájom vzďaľujú? Iste každý z nás každodenne poznáva, že právo a morálka sú rôzne normatívne systémy. Každé takéto obnovujúce poznanie nás vedie k dileme, čo je morálka, či vôbec má a akú väzbu na pozitívne právo a či toto právo nefunguje izolovane od nej. Osobne si myslím, že každý (niekto viac iný menej) má určitú prirodzenú (nadobudnutú tradíciou, socializáciou, výchovou) vnútornú schopnosť rozlišovať, čo je čestné, etické, poctivé a naopak a súčasne ho toto podvedomie vedie k tomu, aby sa správal správne, spravodlivo, potláčal egoizmus, ľahostajnosť a nenávisť. Preto je dôležité, aby aj tí, ktorí pozitívne právo v legislatívnom procese tvoria, podrobili každú novovytvorenú alebo novelizovanú normu subjektívnej skúške vlastných morálnych princípov. V opačnom prípade je oblasť aplikácie práva, teda my všetci, zaplavovaná nestabilnou a rozporuplnou legislatívou (v krajnom prípade aj účelovou). Chcete povedať, že za vzďaľovanie sa práva od morálky môžu poslanci? Nielen, tam sa však celý proces začína. Predpokladom účinnosti, stability a životnosti normy ako produktu legislatívneho procesu je, aby bola v súlade s potrebami praxe a reality, aby naopak nepokrývala len jednu práve vzniknutú situáciu a nekomplikovala život. Morálna úroveň tvorcov zákona, ako aj jeho vykonávateľov a vynucovateľov je dôležitá aj z toho aspektu, že ak je právo dobré, teda v súlade s morálkou (ktorá je v svojich princípoch takmer nemenná, a preto omnoho stabilnejšia), bude môcť adresát právnej normy (my všetci) jej obsah predpokladať, a preto sa ňou bude riadiť, napriek tomu, že jej znenie mu nemusí byť známe. Som teda toho názoru, že mravná zrelosť tvorcov zákona, a jeho interpretátorov je určujúca pre fungovanie celého právneho mechanizmu. Treba mať však na mysli i to, že poslanci právo nielen tvoria, ale aj aplikujú v každodennom živote, tak ako my. A ak svojim správaním prejavujú v podstate neúctu k zákonom ako takým, „vychovávajú“ k tomu aj tých, ktorým zákony adresujú. Okrem poslancov je kto ešte zodpovedný za súlad, či nesúlad práva a morálky? Aplikujúci jednotlivec. Či už ako človek, ktorý právo vykonáva alebo sudca, ktorý právo interpretuje. Ich mravný profil je určujúcim faktorom toho, ako bude právo uvedené do života a ako bude vo svojom výsledku fungovať. Úloha sudcu v tejto aplikačnej rovine je zásadná. Ním zvolená subsumpcia (spojenie právnej normy s konkrétnym prípadom) je určujúca pre správne a teda aj mravné pochopenie právnej normy. Takto nájdený zmysel právnej normy určuje a podmieňuje správanie nás všetkých. Sudca má teda nepochybne kauzálnu úlohu, ale netreba zabúdať, že každý by mal začať vykonávať právo v súlade s morálkou sám od seba a nečakať len na vonkajšie podnety. Čo si myslíte o úrovni dodržiavania zákona na Slovensku? S poľutovaním musím pripustiť istú osobnú skepsu. Zábrany pri porušovaní zákonov vo všeobecnosti, teda nielen trestno-právnych prepisov, viac a viac poľavujú. Napr. tam, kde sa v minulosti akcionárom, aby im bolo zabránené vykonávať ich rozhodovaciu právomoc, miesto pozvánky na valné zhromaždenie posielali prázdne obálky, dnes sa neposiela nič. Teraz nemám na mysli len „neškodné“ valné zhromaždenia, keď väčšinový akcionár realizuje valné zhromaždenie bez jeho zvolania a rozposlania pozvánok menšinovým akcionárom (aj keď tých môžu byť stovky alebo tisíce). Ak poviem, že takáto „zákonnosť po slovensky“ dnes môže umožniť komukoľvek jednoducho ovládnuť cudziu spoločnosť, nebudem ďaleko od reality. Nie sú ojedinelé prípady, kedy na základe jednoduchého prehlásenia do notárskej zápisnice, že daná osoba je napr. 100%-ným akcionárom určenej spoločnosti, dôjde k výmene členov predstavenstva a spoločnosť je mimo kontroly jej legitímneho vlastníka. Ako je to vôbec možné? Obchodnému registru na zápis takýchto, i keď nelegitímnych zmien v spoločnosti stačí notárska zápisnica. Uspokojí sa s údajmi v tejto verejnej listine a skúma len „birokratické“ podmienky návrhu. Problém je hlavne v tom, že niektorí notári sa necítia byť povinní ničím nepodložené tvrdenia (že je niekto akcionár, že vlastní akcie, že sú akcie prítomné a pod.) overovať, uspokoja sa len s nepreukázaným prehlásením. Musím pri tom upozorniť, že poznám notárov, ktorí si plnia svoju úlohu excelentne dôsledne. Všetko, čo ponímajú do notárskej zápisnice, chcú mať podložené, oprávnenie vykonať daný úkon, výpis z obchodného registra, prítomnosť akcionárov, aj prítomnosť akcií, ktorými sa preukazujú, a ktorých kópie si zakladajú do spisu. Takýto notár si je vedomý svojho postavenia – verejného činiteľa ako aj toho, že vyhotovuje verejnú listinu. K sekretárskej práci by sa takýto notár neznížil. Snáď takých nedôsledných notárov nie je veľa? Neviem koľko je ich dôsledných a koľko nie, ale berúc do úvahy oficiálne stanovisko prezídia notárskej komory, v zmysle ktorého citujem: „notár nemá povinnosť preverovať stanovy spoločnosti, či bolo valné zhromaždenie zvolané v súlade so zákonom, s obchodným zákonníkom a stanovami, preverovať akcie spoločnosti, overovať prítomnosť akcionárov a uznášania schopnosť zhromaždenia“, dúfam, že väčšina notárov sa pri svojej práci neuspokojuje s takýmto alibistickým „výkladom“ zákona a v pochybnostiach vezme do úvahy aj ustanovenie §2 ods. 2 Notárskeho poriadku, ktorý ho zaväzuje dbať o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch. Tu vidieť jasný rozpor morálky a práva. Keďže listiny vydané notárom majú charakter verejnej listiny, vzťahuje sa na ne vyvrátiteľná domnienka „praesumtio iuris“ o ich pravdivosti, pravosti a správnosti. Ak však notár nezodpovedá za obsah verejnej listiny, je otázne, či je morálne, aby ju vyhotovoval. Ak zodpovednosť nesie len predseda valného zhromaždenia, prečo notár len neoverí jeho podpis? Bolo by to 100-krát lacnejšie a morálne čistejšie. Dobré meno notárom kazia aj prípady známe verejnosti, kedy notár osvedčujúci právne významnú skutočnosť a nepravdivo deklaruje svoju osobnú prítomnosť, niekedy v rovnakom čase na rôznych miestach. Takže zodpovedný za protiprávny úkon je len ten, kto prehlásenie pred notárom urobil, notár nie? Ak by sme sa uspokojili so stanoviskom komory, ktoré mňa osobne vôbec neuspokojuje, a už vôbec by sním nesúhlasil poškodený, tak v danom prípade je zodpovedný len predseda valného zhromaždenia, ktorý pred notárom klamlivo prehlásil, že valné zhromaždenie bolo zvolané predpísaným spôsobom, v súlade so stanovami, akcionári a akcie sú prítomní a valné zhromaždenie je uznášaniaschopné. Takáto osoba by mala niesť hlavne trestno-právnu zodpovednosť, problém je len ten, že zväčša ide len o bieleho koňa, ktorého skutočný podvodník využije a ide „o dom ďalej“. Samozrejme, kým sa veci pohnú správnym smerom (žaloby na neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, trestné oznámenie a pod...) uplynie veľa času a medzitým spoločnosť skončí napr. v exekúcií alebo v konkurze. A skutočný akcionár(ri) sa nebudú stačiť čudovať, čo im z ich spoločnosti zostalo, resp. že o všetko prišli. A obchodný register nemá výhrady, ak zapisuje zmeny v spoločnosti na podklade rozhodnutia „neakcionára“? Mal by mať nie len výhrady, ale mal by takýto návrh neoprávneného subjektu podľa mňa odmietnuť. Keby registrový súd skúmal súlad priložených dokumentov k návrhu so zapísanými údajmi v registri, čo však neurobil, zistil by, že osoba, ktorá realizovala akcionárske práva vo forme rozhodnutia jediného akcionára, nie je akcionárom spoločnosti. Ak teda nelegitímna osoba (neakcionár) menuje nových členov orgánov spoločnosti, nemôže byť takto nezákonne menovaná osoba oprávnená konať v mene spoločnosti a podať návrh na zápis zmien zapísaných údajov. Ak registrový súd pripustí opačný výklad, môže sa stať, že sám „ochranca zákonnosti“ by vytvoril stav právnej neistoty, čo je v každom právnom štáte neprípustné! Prax ukazuje, že by mali byť explicitne rozšírené povinnosti registrového súdu. Notári a ich činnosť sa skloňovali aj v súvislosti s podvodnými prevodmi nehnuteľností. Je pravda, že napr. v súvislosti s tzv. bytovou mafiou sa hovorilo aj o notároch, no treba povedať, že zväčša boli aj oni podvedení, resp. zneužití. Nebolo výnimkou, že došlo k zneužitiu pečiatky, prípadne bol predložený falošný alebo scudzený občiansky preukaz legitímneho vlastníka. Keďže notári väčšinou len overovali podpis prevádzateľa -vlastníka nehnuteľnosti, za ktorého vystupoval „biely kôň“, ich podiel zodpovednosti mohol byť minimálny. Často sa obeťou podvodov stali starší, dôverčiví ľudia alebo tí, ktorí sa ocitli v ťažkej sociálno-finančnej situácií a uverili sľubom podvodníkov, tu podvod pri overení podpisu nebol potrebný, sami podpísali zmluvu. Samozrejme nepopieram, že „bytová mafia“ mala nezriedka prepojenie nielen na realitky, ale aj na „nedôsledných“ notárov. V tejto oblasti však novelizáciami, a to nielen notárskeho poriadku, došlo k sprísneniu povinnosti notárov odmietnuť úkon odporujúci zákonu, prípadne ho obchádzajúci, alebo úkon priečiaci sa dobrým mravom. Dovtedy ho mohli, avšak nemuseli odmietnuť. Taktiež sa s ohľadom na postavenie notára ako verejného činiteľa a výkon notárskej činnosti ako výkonu verejnej moci sprísnila ich zodpovednosť, ktorá sa zmenila na objektívnu. Vyriešila teda novelizácia problémy s notárskymi zápisnicami? Notárska zápisnica bola vždy považovaná za verejnú listinu a preto by sa pri jej vyhotovovaní malo postupovať s veľkou obozretnosťou, pretože naprávať následky, ktoré môže z tohto titulu vyvolať je už niekedy de facto nemožné. Notár je povinný, v prípade, ak je účastníkom notárskej zápisnice právnická osoba, preveriť jej existenciu, a oprávnenie osoby, ktorá v jej mene vystupuje, či jej toto právo prináleží (napr. výpisom z obchodného registra).Nemyslelo sa však na to, že pri tvorbe verejnej listiny treba preukazovať aj to, či táto samotná osoba má oprávnenie vykonať požadovaný úkon, v našom spomínanom prípade rozhodnutie jediného akcionára. Prečo notár pri vyhotovovaní verejnej listiny, ktorá slúži nielen na zápis zmien v obchodnom registri, ale je aj exekučným titulom, nepreveruje, či táto osoba, ktorá chce vykonávať akcionárske práva, vôbec je akcionárom spoločnosti. Mnohí notári, ktorí si chýbajúce zákonné ustanovenia nahradia vlastnou morálnou povinnosťou a svedomím to preverujú a tí, čo to nepreverujú sú využití podvodníkmi a snažia sa vyviniť tým, že im zákon takúto povinnosť neukladá. Nové znenie § 36 Notárskeho poriadku, však notárom ukladá povinnosť postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Natíska sa mi, či doteraz tak postupovať nemuseli, keď im to bolo treba explicitne prikázať? Napriek tomu verím, že 98% notárov s odbornou starostlivosťou každodenne pracuje aj napriek nedostatočnej legislatíve, oproti 2%-tám, ktorých ani zakotvená odborná starostlivosť neviedla k tomu, aby urobili viac ako nevyhnutne v zmysle zákona musia, a tak i naďalej budú legislatívne diery zneužívané. Pre „túto časť“ notárskeho stavu by bolo žiaduce uložiť notárom povinnosť pri osvedčovaní právne významnej skutočnosti nielen preverovať oprávnenie konajúceho subjektu na daný právny úkon, ale aj povinnosť vedieť toto preverenie zdokladovať spisovým materiálom. Chránil by tak poškodený oprávnený subjekt pre podvodníkmi, ale aj sám seba pred prípadnou zodpovednosťou. Ak sa notár podieľa na protiprávnom úkone, môže prísť o úrad, nie? Žiaľ niekedy sa objaví aj taká čierna ovca, ktoré zneužíva postavenie nielen notárov ale aj advokátov a exekútorov. Keďže výkon týchto povolaní je podmienený bezúhonnosťou, spomínaná čierna ovca túto podmienku obchádza sofistikovane tak, že danú profesiu opustí ako náhle jej v dôsledku vážnych previnení hrozí disciplinárny trest vyčiarknutia zo zoznamu advokátov alebo zbavenia výkonu exekútorského úradu, prípadne zbavenia výkonu notárskeho úradu. Takže týmto postupom sa pravdepodobne dopracuje na sudcu. Chcem tým povedať, že všetko, o čom som zmienila nie je ani tak problém notárov, advokátov, sudcov, exekútorov. Je to problém morálky každého z nás.

Zdroj TVNOVINY.sk

 

OTS: Ospravedlnenie Karola Martinku redaktorke Plus 7 dní (1. časť)
Dátum: 13.09.2011 09:12


OTS: Ospravedlnenie Karola Martinku redaktorke Plus 7 dní (1. časť)


      Bratislava 13. septembra (TASR-OTS) - V septembri 2009 ma telefonicky kontaktovala redaktorka Eva Mihočková. Chcela si so mnou dohovoriť stretnutie za účelom interview. Dohodli sme sa, že sa stretneme v reštaurácii Riviera. Keďže som ju nikdy nevidel, spýtal som sa, ako ju spoznám. Odpovedala, že ju nemôžem prehliadnuť, je atraktívna blondínka a v minulosti robila modeling, napokon uviedla, že bude mať oblečenú blúzku s modrou farbou. Čakám pri stole a vidím, ako hore schodmi ide usmiata, atraktívna blondína v modrej blúzke. Dva - tri metre za ňou išla nejaká blondína. Vstal som od stola, aby som privítal atraktívnu blondínku a v tom som spoza jej chrbta začul zasyčanie a rozhorčený hlas: "Pán Martinka, vy ste si ma pomýlili so servírkou?!" Zalial ma pot a okamžite som si uvedomil, že som urobil neodpustiteľnú chybu. Pri nasledujúcom asi dvojhodinovom rozhovore som sa pani redaktorke snažil vysvetliť mnohé veci, ktoré doteraz neboli publikované alebo napr. uvedené na www.markíza.tv. Na moje sklamanie ju však na mojej osobe zaujali len moje hodinky. Jej "intelektuálny" nehorázny výrok, "že sa mi nič hrozné nestalo, veď mám novú manželku, novú rodinu a nie som bezdomovec" a mnohé ďalšie ma doviedli k presvedčeniu, že toto stretnutie bolo čisto alibistické a článok bol už asi vopred pripravený. Asi už chýbali len moje aktuálne fotky. Moja reakcia na článok z pera Evy Mihočkovej, ktorej ega som sa neúmyselne dotkol jej zámenou so servírkou, bola uverejnená v TASR 15.10.2009 pod názvom "Prvá reakcia na článok v Plus 7 dní" http://medialne.etrend.sk/tlac-tlacove-spravy/prva-reakcia-na-clanok- v-plus-7-dni.html. Keďže viac priestoru ako som mal ja v článku o mne, dostali priestor vyjadrenia iných, boli následne uverejnené ďalšie štyri moje reakcie na jej článok: http://www.markiza.tv/2_strat_investor/tasr/1_5_reakcia_ots.pdf
      Rovnako nepresne ako vtedy pani redaktorka opísala seba pred naším prvým stretnutím, opísala aj skutočnosti o mojej osobe v novom budúcom článku Plus 7 dní číslo 38, ktoré sa mi náhodne dostalo do rúk. Myslím, že nielen ja považujem za vysoko neprofesionálne, neetické a zaujaté, keď redaktorka píše a nechá uverejniť článok o osobe bez toho, aby túto osobu vôbec kontaktovala. Chápem, že som urobil neodpustiteľnú chybu, keď som si ju splietol so servírkou, ale verím, že sa raz cez to prenesie a snáď i dospeje k rovnakému poznaniu ako bývalý novinár a súčasný kňaz Karol Lovaš, ktorý povedal: "Čím som starší, tým viac mi je jasné, že ako novinár som bol vždy len 'prostitútkou' v rukách politikov".


      Ing. Karol Martinka

      P.S. Pokiaľ by Eva Mihočková prežila jedinú bolesť prameniacu z jej pokoreného ega, nikdy nemôže pochopiť a pravdivo opísať bolesti a tragédie v osudoch iného človeka, ktorého rada súdi a odsúdi napriek rozhodnutiu o jeho nevine.

Ospravedlnenie Karola Martinku redaktorke Plus 7 dní (1. časť)

TOPKY.sk 12.09.2011 http://www.topky.sk/cl/100371/1286656/Znamy-podnikatel-Martinka-prehovoril--Od-statu-chce-3-miliony-eur-#

Dostane Karol Martinka od štátu 3 milióny eur?

Je pravdou, že žalujete štát za škody, ktoré vám spôsobilo trestné stíhanie a žiadate odškodné viac ako 3 milióny eur?
- Áno, je to pravda, podal som ju februári minulého roku, no myslel som si však, že médiá sa budú tejto téme venovať až keď bude vytýčené pojednávanie. To, že sa tak deje už teraz, vo mne vyvoláva pocit, že ministerstvo si asi nie je isté svojou právnou argumentáciou, keď potrebuje vec medializovať. Navyše považujem za predčasné o tom teraz diskutovať, keďže každý vie, ako časovo náročné sú takéto spory.

Vaša manželka je advokátkou, bude vás v tomto spore zastupovať ona?
- Nie. Táto záležitosť sa týka mojej minulosti a moja manželka predstavuje moju prítomnosť a hlavne budúcnosť.

Nie je suma, ktorú žiadate nadhodnotená?
- Žalovaná suma 3.398.962 € nie je žiadna chiméra. Naopak vychádzal som z údajov v mojich daňových priznaniach z rokov predchádzajúcich bezdôvodnému obvineniu. Najväčší podiel tejto sumy predstavuje ušlý zisk z firmy, ktorú som založil ešte v roku 90., a ktorý by som dosiahol nebyť trestného stíhania. Odškodné sa teda týka len podnikania, ktoré nemá absolútne žiadnu súvislosť ani s Piešťanskými kúpeľmi, a spoločnosťami ako je napríklad VADIUM Group. 

Spomenuli ste, že odškodné sa netýka spoločností, s ktorými ste boli neustále spájaný. Čo Vás k tomu viedlo?
- Nechcel som, aby sa táto záležitosť niesla tak ako v minulosti, v rovine všetkých lživých a jednostranne účelových tvrdení okolo kúpeľov, ich hospodárenia a pod. a tiež, aby sa vďaka tomu nespolitizovala. Ale ako vidím, asi sa tomu vďaka niektorým aj tak nevyhnem. Teraz už nepochybujem, že si i tak určite niečo vymyslia.
-  Navyše spoločnosti, ktoré som do odškodného nezahrnul netvorili hlavný zdroj mojich príjmov.

Chcete touto žalobou zarobiť alebo si očistiť svoje meno?
- Dúfal som, že na očistenie môjho mena bude stačiť zastavenie trestného stíhania, keď sa preukáže, že som sa ničoho nezákonného nedopustil, ale žiaľ opak bol pravdou. Keďže som tento pocit ani po dlhom čase nemal, a vyjadrenia viacerých zodpovedných osôb, ktoré sa na tom priamo alebo nepriamo podieľali, tomu nenasvedčovali, rozhodol som sa pre tento krok. No aj napriek tomu, keby sa na tomto celom chcel zarobiť, zahrnul by som do odškodného úplne všetko, vrátane Piešťanských kúpeľov.

Máte pocit, že táto suma bude pre vás dostatočným zadosťučinením za roky trestného stíhania?
Chcel som hlavne upozorniť na to, aby si kompetentné osoby uvedomili, aké vážne škody a nielen v materiálnej rovine sa dajú napáchať v ľudskom živote účelovým a umelo naťahovaným trestným stíhaním. Nemateriálne ujmy za tragédie, ktoré by som nemusel prežiť nebyť trestného stíhania a nátlaku na moju rodinu, nie sú v odškodnom zahrnuté a ani by som ich nevedel vyčísliť, navyše majú pre každého inú cenu.  

 

K. Martinka: Odškodné sa netýka Piešťanských kúpeľov
Reakcia Karola Martinku na článok v Plus 7 dní Evy Mihočkovej: „Chce Milióny“

Ing. Karol Martinka - Eva Mihočková Zaujímalo by ma, čo vedie Evu Mihočkovú k tomu, aby robila z etického kódexu novinára trhací kalendár, alebo k nemu ani nepristúpila? Prečo vedome porušuje základné zásady etiky novinára, ktorými teoreticky sú  aj nestrannosť, vyváženosť, objektivita, pravdivosť a dôsledné overovanie faktov? Čo ju motivuje, aby aj po uplynutí 4 rokov od kedy som bol zbavený všetkých obvinení (hlavného obvinenia som bol zbavený ešte za Dzurindovej vlády v roku 2006), pokračovala v 9-ročnej štvavej, prezumpciu neviny, česť a dôstojnosť človeka nerešpektujúcej mediálnej kampani? Robí to snáď z lojality k tým novinárom, ktorý sa na nej podieľali? Alebo jej článok má slúžiť na podprahové ovplyvnenie súdov? Uvedomuje si, že keby niektorí tak vehementne nevychádzali svojimi nenávistnými komentármi a nepravdivými tvrdeniami v ústrety tomuto politickému prenasledovaniu, možno by moje materiálne škody mali iný rámec. Je to snáď dôvod prečo slečna Mihočková podnecuje nenávisť voči mne ďalej? A to i napriek tomu, že pred dvoma rokmi dostala k dispozícii všetky informácie i dôkazy preukazujúce pravdu, ktorá ju zjavne nezaujíma. Prečo kombinuje nesúvisiace skutočnosti a snaží sa z nich vytvoriť nepravdivý celok? Keby si v súlade s etikou novinára overovala informácie z dvoch od seba nezávislých zdrojov, keď už nepokladala vôbec za potrebné kontaktovať dotknutú osobu, teda mňa, zistila by, že žalované odškodné 3.398.962 Euro nemá absolútne žiadnu súvislosť s  Piešťanskými kúpeľmi alebo inými v článku menovanými firmami. Najväčší podiel z tejto sumy predstavuje ušlý zisk z firmy, ktorú som založil ešte v roku 1990. Suma vychádza z údajov v mojich daňových priznaniach z rokov predchádzajúcich bezdôvodnému obvineniu, navyše  chcel som hlavne upozorniť na to, aby si kompetentné osoby uvedomili, aké vážne škody a nielen v materiálnej rovine sa dajú napáchať v ľudskom živote účelovým a umelo naťahovaným trestným stíhaním. Nemateriálne ujmy za tragédie, ktoré by som nemusel prežiť nebyť trestného stíhania a nátlaku na moju rodinu, nie sú v odškodnom zahrnuté a ani by som ich nevedel vyčísliť, navyše majú pre každého inú cenu. (viac čítaj: Topky z 12.9.2011: „Kontroverzný podnikateľ Martinka prehovoril: Od štátu chce 3 milióny Eur“ http://www.topky.sk/cl/100371/1286656/Kontroverzny-podnikatel-Martinka-prehovoril--Od-statu-chce-3-miliony-eur-)

Prečo Eva Mihočková zase uverejnila právny nezmysel pána Kaníka, že „Dokázať privatizačné  podvody je veľmi ťažké, lebo všetko sa mohlo udiať v súlade so zákonom“
Takú „perlu“ nemôže povedať ani žiak základnej školy, ktorý vie, že ak je niečo v súlade so zákonom nemôže to byť zároveň posúdené ako protiprávne - podvodné konanie. A to je pán Kaník poslanec – zákonodarca?! Čítaj viac:
http://markiza.tv/2_strat_investor/tasr/1_5_reakcia_ots.pdf
Prečo pán Kaník tvrdí alebo musí tvrdiť, že „som takmer zničil piešťanské kúpele, kým ich dostal do rúk normálny privatizér“? Za mojich čias mali kúpele cca o 1100 zamestnancov viac, tým aj o 240 mil. SKK ročne vyššie výdavky a i tak boli každoročne ziskové.  Normálny privatizér „usporil“ za 9 rokov na mzdách 40-60 mil. Eur (1,2-1,8 miliardy SKK) a i tak mu zisky „unikajú“. Čo je v pre pána Kaníka „normálne“? Dať prácu ľuďom alebo ju zobrať? A to bol aj ministrom práce, soc. vecí a rodiny! (čítaj:  „Dar alebo zbierka občanov vo výške 780 miliónov SKK“     http://www.markiza.tv/2_strat_investor/tasr/OTS_Karol_Martinka.pdf
Alebo urobiť zo svetoznámych kúpeľov wellness? 
http://www.prservis.sk/index.php?base=data/ozn/os/0807030140.msg
http://www.prservis.sk/index.php?base=data/ozn/os/0807030144.msg

Prečo slečna Mihočková porušuje okrem novinárskeho kódexu aj zákony? Musí? Stanovisko popredného a renomovaného advokáta k článku: „ Ochranu práv fyzickej osoby pred zneužitím slobody prejavu zabezpečuje tak právo verejné –  §§ 7 – 11 TlZ,  § 373 TrZ ako aj  právo súkromné –  §§ 11 – 15 OZ. Uvedená právna úprava sa vzájomne doplňuje a čo je dôležité, vzájomne sa nevylučuje. Dotknutý subjekt môže podať žalobu na opravu nepravdivých údajov podľa tlačového zákona, respektíve ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ. Nie je teda  vylúčené, že  uverejnením jednej nepravdivej informácie dôjde k naplneniu trestnoprávnej, občianskoprávnej zodpovednosti ako aj zodpovednosti podľa tlačového práva. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.“
Vôbec však nerozumiem, prečo nedá pokoj ani mojej zosnulej manželke? Považuje sa v Plus 7 dní za etické a ľudské útočiť na človeka, ktorý sa už ani teoreticky nemôže brániť? Alebo neúctivé útoky slečny redaktorky majú byť v skutku osobitou spomienkou na 10.ročné výročie jej tragickej smrti? 
Dňa 12.9. a 13.9. som uverejnil „Ospravedlnenie Karola Martinku redaktorke Plus 7 dní (1. časť)“http://www.prestavka.sk/2-6893/OTS:-Ospravedlnenie-Karola-Martinku-redaktorke-Plus-7-dni-%281--cast%29.xml z ktorého vyberám:
Rovnako nepresne ako vtedy pani redaktorka opísala seba pred naším prvým stretnutím, opísala aj skutočnosti o mojej osobe v novom budúcom článku Plus 7 dní číslo 38, ktoré sa mi náhodne dostalo do rúk. Myslím, že nielen ja považujem za vysoko neprofesionálne, neetické a zaujaté, keď redaktorka píše a nechá uverejniť článok o osobe bez toho, aby túto osobu vôbec kontaktovala. Chápem, že som urobil neodpustiteľnú chybu, keď som si ju splietol so servírkou, ale verím, že sa raz cez to prenesie a snáď i dospeje k rovnakému poznaniu ako bývalý novinár a súčasný kňaz Karol Lovaš, ktorý povedal: "Čím som starší, tým viac mi je jasné, že ako novinár som bol vždy len 'prostitútkou' v rukách politikov".
Ing. Karol Martinka
P.S. Pokiaľ Eva Mihočková prežila jedinú bolesť prameniacu z jej pokoreného ega, nikdy nemôže pochopiť a pravdivo opísať bolesti a tragédie v osudoch iného človeka, ktorého rada súdi a odsúdi napriek rozhodnutiu o jeho nevine.

>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>> 

 

http://www.google.sk/search?q=ing%20karol%20martinka%20eva%20mihockova&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org.mozilla:sk:official&client=firefox-a&source=hp&channel=np#q=ing+karol+martinka+eva+mihockova&hl=sk&client=firefox-a&rls=org.mozilla:sk:official&channel=np&tbs=qdr:d&prmd=imvnso&filter=0&fp=1&biw=1348&bih=581&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.&cad=b
http://www.aktuality.sk/clanok/193753/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov/
http://dnes.atlas.sk/ekonomika/768303/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov
http://www.24hod.sk/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov-cl173715.html
http://spravy.pozri.sk/clanok/Karol-Martinka:-Odskodne-sa-netyka-Piestanskych-kupe%C4%BEov/155138
http://www.finance.sk/spravy/finance/68641-karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov/

http://www.zivotpo.sk/clanky/clanok/24944/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov/
http://www.plusky.sk/slovensko/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov/

http://levice.virtualne.sk/spravodajstvo/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov.html
http://zahorie.virtualne.sk/spravodajstvo/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov.html
http://www.epiestany.sk/spravodajstvo/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov.html
http://www.onlinednes.sk/76669-karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov.html
http://www.smahu.com/spravy/sprava-4100979/Karol-Martinka-Odskodne-sa-netyka-Piestanskych-kupelov/
http://xnovinky.cz/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov-524885/
http://www.enovinky.sk/2011/09/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov/
 http://www.slovenske-banky.info/2011/09/karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov-2/
http://www.comein.sk/aktuality/8253/Karol-Martinka:-Odskodne-sa-netyka-Piestanskych-kupelov/
http://www.fuu.sk/2011/09/104061-karol-martinka-odskodne-sa-netyka-piestanskych-kupelov/
http://www.tvoravia.sk/clanok/sk/Karol-Martinka-Odskodne-sa-netyka-Piestanskych-kupelov
http://www.novinynawebe.sk/clanok.aspx?article=14059

 

OTS: Kauza kúpele: Hromadné prepúšťanie
Dátum: 05.10.2011 11:09


OTS: Kauza kúpele: Hromadné prepúšťanie


      Bratislava 5. októbra (TASR-OTS) - Ako 1. 10. uviedol Nový čas a Plus 1 deň, Slovenské liečebné kúpele Piešťany majú vážny problém. Prepúšťajú ďalších 123 zamestnancov. Podľa mediálnych informácií medzi zamestnancami vládne panika a strach. Čo pani Mihočkovej bráni písať o skutočnej situácii v kúpeľoch, keď za posledných jedenásť rokov príde v kúpeľoch o zamestnanie cca 1200 zamestnancov. Zatvárajú sa lukratívne liečebné domy, depandansy, z kedysi najprestížnejšieho kúpeľného hotela Československa hotela Slovan je ruina aj v dôsledku 11-ročnej nečinnosti pamiatkového úradu (čítaj: Smutný osud rodinného striebra) atď. V článku Plusky sa hovorí, že pri prevzatí kúpeľov britským akcionárom v roku 2004 bolo 1450 zamestnancov. Tento údaj však nie je správny. Privatizácia, na ktorej sa podieľal Sir Bernard Schreier prostredníctvom svojich firiem, sa uskutočnila ešte v roku 2002. Prepúšťanie sa začalo už v roku 2001 a intenzívne pokračovalo po roku 2002. Ťažko to odôvodniť racionalizačnými opatreniami. Za môjho vedenia bol ešte v prvom polroku 1999 zisk kúpeľov pred zdanením 96 mil. 263 tis. SKK, a to i pri 60-80 mil. SKK každoročných investícií. Takýto zisk sa dosiahol bez toho, aby sa šetrilo na zamestnancoch, ktorých bolo v tom čase 2360 (vrátane Smrdákov, ale bez sezónnych brigádnikov). To znamená, že sa muselo vynakladať o cca 230-260 mil. SKK ročne viac na zamestnancov ako teraz. Podľa toho by mali mať kúpele za súčasného stavu každoročne minimálne 10-11 miliónov eur (300-330 mil. SKK) zisk, neberúc do úvahy ich investície. Napriek tomu majú každoročne stratu a to mňa ešte obviňovali z tunelovania kúpeľov. Teraz si už každý vie spočítať a vyhodnotiť absurdnosť tohto obvinenia. Zisk sa tvoril aj bez prepúšťania. Od 1996 do 1999 bola daná výpoveď iba 5 zamestnancom, a to zväčša za porušenie pracovnej disciplíny, nie pre nadbytočnosť. Zamestnanci mali stabilný plat, zväčša automaticky 40-% prémie a cca 2000 zamestnancom a penzistom boli vyplatené aj dividendy, cca po 3000 SKK. Spýtajte sa starých zamestnancov, na aké obdobie radšej spomínajú. Ani investície do kúpeľov neodôvodňujú ich stratu a prepúšťanie. Ak by sa v období 2002-2011 pokračovalo v obchodnej a zdravotnej politike a v systéme hospodárenia, ktorý tu bol do roku 1999, tak by kúpele za 9 rokov mali mať cca 2,9 miliardy korún voľných prostriedkov a po odrátaní investícií, ktoré vraj činili 1,2 miliardy korún, by mali mať zostatok 1,7 mld. SKK, t.j. ročný zisk viac ako 6 mil. eur. Ale oni majú naopak stratu. (čítaj: „Dar alebo zbierka občanov SR v hodnote 780 miliónov SKK“)
      V roku 1999 sa museli kúpele vrátiť aj s odôvodnením, že ich musí prevziať strategický investor, ktorý zabezpečí rozvoj kúpeľov. Čo však mysleli pod pojmom „strategický investor“? Že zvýši zamestnanosť? Tá sa znížila. Že prinesie svoje vlastné zdroje? To sa nestalo, lebo investície sa uskutočnili čerpaním úverov na úkor založenia kompletného lukratívneho majetku kúpeľov. Že prinesie koncepciu rozvoja a zvýši klientelu a počet ošetrujúcich dní? Opak sa stal skutočnosťou. Z 329.940 ošetrujúcich dní v roku 1999 to postupne kleslo skoro na polovicu. Dôvodom bola zmena orientácie z kúpeľnej liečebnej zdravotnej starostlivosti smerom k wellness klientele. Čo je urážka pre Alma Mater slovenského kúpeľníctva. Pred rokom a pol pochopili, že to bola chyba, ale návrat strateného klienta možno očakávať tak za desať rokov, ak vôbec. V týchto súvislostiach sa mi zdá úsmevné, že už 21. 5. 2004 prezident SR udelil pánu Schreierovi štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža za osobné zásluhy, vrátane rozvoja slovenského kúpeľníctva. (Čítaj: Reakcia Karola Martinku na Klausa Pilza 1. časť, 2. časť)  
      Na to, že aj kúpeľníctvo zasiahla hospodárska kríza, sa dá povedať iba jedna vec. V 99-om roku SLKP zo všetkých kúpeľov na Slovensku mali najvyššiu vyťaženosť (t.j. lôžkodni), najlepšie materiálne vybavenie a poskytovali najvyššiu úroveň starostlivosti. Prečo iné kúpele počas krízy piešťanské kúpele predbehli? Žiadny zahraničný pacient nepôjde tisíce kilometrov za tým, čo dostane aj inde. Piešťany boli svojho času výnimočné. Teraz už však chápem načasovanie článku Evy Mihočkovej o mne „Chce milióny“ a taktiež absolútne účelovo zavádzajúce vyjadrenie pána Kaníka: „Martinka takmer zničil Piešťanské kúpele, kým ich dostal do rúk normálny privatizér.“ On asi vie, prečo toto scestné vyjadrenie povedal, ale ako chce jeho logiku vysvetliť rodinám 1200 prepustených zamestnancov? I keď sa v kúpeľoch povráva, že na jar prijmú do 200 pracovníkov, treba si uvedomiť, že kúpele nie sú zmrzlinový stánok na letnom kúpalisku. Čítaj: „Finančná, hospodárska a plynová kríza v kúpeľoch už od roku 2000?“

Ing. Karol Martinka
P.S. Prečo Eva Mihočková všade vyhlasuje, že bude písať proti mne. Musí? Snáď sa nedrží príslovia „100x opakovaná lož sa stane pravdou“  Čítaj: OTS: Ospravedlnenie Karola Martinku redaktorke Plus 7 dní; aktuality.sk: Karol Martinka: Odškodné sa netýka Piešťanských kúpeľov

http://www.tasr.sk/31/11141.axd

http://www.poziadavka.sk/spravy/sprava-25685/OTS:-Kauza-kupele:-Hromadne-prepustanie

 

DISKUSIA

(Zdroj videoklipov: Dobrý voják Švejk + Poslušně hlásím - Národný filmový archív NFA, Filmové studio Barrandov)

4 Strat. Investor - GOD SAVE THE QUEEEN: - We alach lefanecha zidkecha!“

Sir Bernard Schreier       Odkaz pre neznalcov (čítaj 3.7.2008), ktorým je neznáma história svetoznámych Piešťanských kúpeľov Video   Viac, Mehr, More >>>

http://www.prservis.sk/index.php?base=data/pre/pi/1106200052.msg
http://www.prservis.sk/print.php?base=data/pre/pi/1106200052.msg
http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/20-06-2011/kauza-kupele-zahranicneho-investora-znepokojuje-sudny-spor.html
http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1[detail]=31894
http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1[detail]=31897

KAUZA KÚPELE: Zahraničného investora znepokojuje súdny spor 20. jún 2011Zdroj: SITA zdieľať: veľkosť písma BRATISLAVA 20. júna - Prečo nie je znepokojený FNM? Z počutia viem, že FNM nevyužil bezplatnú možnosť zabrániť vymáhaniu zmluvnej pokuty zo strany Swiss Finance od Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany. Myslím si, že sa tak rozhodol asi preto, že už vie, že štátu zo strany zahraničného investora škoda nehrozí. Zahraniční akcionári síce vždy prezentovali, že v prípade exekúcie, resp. straty majetku, budú žiadať od štátu náhradu kúpnej ceny a investícií, avšak FNM nikdy v minulosti neodškodňoval investície, ktoré neboli priame. A keďže prevažná časť investícií majoritného akcionára kúpeľov je len z úverov na základe zaťaženia nehnuteľností kúpeľov v prospech bánk, tak si asi FNM myslí, že aj v prípade neúspechu kúpeľov v spore a následnej žaloby investora voči štátu, nehrozí štátu výrazná ujma. A ďalším dôvodom je, že právny zástupcovia FNM z roku 1999, ktorí následne boli aj právnymi zástupcami kúpeľov, resp. akcionárov a sú v kontakte so Sir Bernardom Schreierom, vedeli o hroziacej zmluvnej pokute, a teda o nej musel vedieť aj ich klient. Viď: www.prservis.sk/index.php Prečo by štát mali zaujímať potenciálne straty investora, keď ho nezaujímalo ani prepúšťanie cca 42% zamestnancov kúpeľov? Prečo nikoho neznepokojuje, že Piešťanské kúpele za posledných cca 10 rokov stratili dobré meno vo svete a prvenstvo na Slovensku? Prečo nikoho neznepokojovalo, keď sa na úkor obsadenosti Piešťanských kúpeľov v ich izbách objavovali reklamné materiály maďarských kúpeľov, ktoré vlastnia akcionári? Viď:http://www.prservis.sk/index.php?base=data/ozn/os/0807030140.msg www.prservis.sk/index.php Prečo akcionárov kúpeľov, štát a niektorých novinárov nezávislých od pravdy neznepokojovali moje varovania od septembra 2008, naposledy 24.8.2009 (viď. Kto chce ovládnuť Piešťanské kúpele www.prservis.sk/index.php, keď som na základe indícií predpovedal súčasný stav? Prečo sa akcionári kúpeľov spamätali až teraz, keď mohli svojim problémom predísť v zárodku? Nemuseli teraz chabo spochybňovať nezávislosť slovenskej justície. Chceli tomu vôbec predísť? Teraz chápem účel a cieľ otázok právneho zástupcu FNM, s ktorým som sa párkrát stretol pre možné zahraničné investície do priemyslu a železníc na Slovensku, keď sa vracal k téme Piešťan a smeroval na mňa otázky o problematike, ktorú poznám len z počutia a zo sprostredkovaných informácií. Žiaľ, nemohol by som mu byť nápomocný, keďže tieto záležitosti išli mimo mňa a vymýšľať si predsa nemôžem. Veď som 11 rokov mimo SR a o veciach, týkajúcich sa sporu, viem hlavne z médií. Keď som sa v lete 2008 dozvedel o znaleckom posudku Ústavu štátu a práva, tak som sa vzdal funkcie predsedu predstavenstva vo VADIUM Group a.s. Kým mi zanikla funkcia, bol som ešte pri snahách predstavenstva zabrániť škodám kúpeľov a prípadne i štátu. K tomuto vyjadreniu som sa rozhodol na základe toho, že minulý týždeň ma pravdepodobne z podnetu kúpeľov kontaktovali dvaja redaktori. Keďže podľa doterajších skúseností s novinármi by ma neprekvapil ani článok, že so som zodpovedný aj za zorganizovanie VOSR v roku 1917, dávam svoje stanovisko do pozornosti aspoň tým, ktorí majú záujem na objektívnom spravodajstve. Ing. Karol Martinka.

Ing. Karol Martinka          * SITA
            a) Prvá reakcia Karola Martinku na článok Kúpele v ohrození |číslo 28/2009|Časopis|Týždeň k odseku „tunelovanie?“
                Druhá reakcia Karola Martinku na článok Kúpele v ohrození |číslo 28/2009|Časopis|Týždeň k odseku „znalci“
                   viac – závery znaleckého ústavu
                Tretia reakcia Karola Martinku na článok Kúpele v ohrození |číslo 28/2009|Časopis|Týždeň k odseku „martinka is back“
                Štvrtá reakcia Karola Martinku na článok Kúpele v ohrození |číslo 28/2009|Časopis|Týždeň k odseku „kúpele sú späť“
                Piata reakcia Karola Martinku na článok Kúpele v ohrození |číslo 28/2009|Časopis|Týždeň k odseku „o čo im ide?“
            b) 6.4. 2009 Otvorený list - Otvorený list Kataríne Šelestiakovej z Plus 7 dní
            c) 3.7.2008 Reakcia Karola Martinku na vyjadrenia Klausa Pilza – 1.časť - www.prservis.sk
            d) 3.7.2008 Reakcia Karola Martinku na vyjadrenia Klausa Pilza – 2.časť - www.prservis.sk
            e) 24.8.2009 Reakcia Ing. Karola Martinku na tému „Kto chce ovládnuť piešťanské kúpele?“

Ing. Karol Martinka          * TASR
            a) 1-5 reakcia OTS - Ivor, Kaník, Dzurinda - Prvá reakcia na článok v Plus 7 dní, Druhá reakcia na článok v Plus 7 dní, Tretia reakcia na článok v Plus 7 dní, Piata reakcia na článok v Plus 7 dní
            b) OTS - Prehrá Schreier 240 mil. SK?
            c) OTS - reakcie nových akcionárov
            d) OTS
                                   1. Privatizácia piešťanských kúpeľov: „Dar alebo zbierka občanov SR
                                   v hodnote 780 miliónov SKK?"
                                   2. Finančná, hospodárska a plynová kríza v kúpeľoch už od roku 2000?
                                   3. Smutný osud rodinného striebra
            e) Karol Martinka nie je vlastníkom Vadium group, a. s.
: fmg, e-katalog, sme, hnonline,smahu, 24 hodín



         * dokumenty - LISTY
            a) List matky List 1 | List 2.1 | List 2.2

         * Vtip kolujúci v Piešťanoch
         * Martinka: Zlá orientácia liečby detí v piešťanských kúpeľoch

   5. Novinári a ich pravda: Video - "informátor"- „Za preukázanie pravdy si Martinka nebude platiť agentúru, – Mmd Corporate..., ani dalšiu novú“, lebo netuneloval a ani netuneluje kúpele.

         5.1 27.7.2009 - Odkaz pre Hríba: Sir prijal pomoc - Komentáre 1 "PIEŠŤANY: Dodávateľ klientov chce od kúpeľov 200 miliónov za nedodržanie zmluvy"
         5.2 02.8.2009 - Reakcia čitateľov na hríboviny
         5.3 13.7.2009 - Prečo Týždeň z 13.7. 2009 klame? - Martinka: Privatizácia piešťanských kúpeľov, Finančná, hospodárska a plynová kríza v kúpeľoch už od roku 2000?
         5.4 25.6.2009 - Plus 7 dní
         5.5 16.7.2008 – SME - 16-07-2008-reakcia_na_clanok_SME.docSME Reakcia Ing. Karola Martinku na článok v SME „Kúpele môžu štát vyjsť draho“
         5.6 16.7.2008 – Hospodárske noviny - Hospodárske noviny Reakcia Ing. Karola Martinku na článok v Hospodárskych novinách „Piešťanské kúpele chcem dostať späť“ z 16.7.2008
         5.7 27.6.2008 – Život - Život Reakcia Ing. Karola Martinku na článok v Živote „Nová hra o milióny“
         5.8 18.6.2008 – Hospodárske noviny - Hospodárske noviny Reakcia Ing. Karola Martinku na článok v Hospodárskych novinách „Piešťanské kúpele chcem dostať späť“ z 18.6.2008
         5.9 15.6.2008 – Život - Život Reakcia Ing. Karola Martinku na článok v Živote „Nová hra o milióny“ Neschopnosť Kaníka...
              

   6. Aká je pravda...:

         6.1 23.5.2009 - Kúpele musia byť štátne! - Kúpele musia byť štátne! MARTINKA: Podporujem myšlienku navrátenia piešťanských kúpeľov štátu
         6.2 11.7.2008 - Vzdanie sa funkcie
         6.3 20.5.2009 - Plus 1 deň s komentárom

   7. Výzva akcionárom
   Bývalý zamestnanci a spolupracovníci spoločnosti Vadium a. s.

   

   8: Zaujímavosti zo Slovenska - Freso http://www.vii.sk/video/cjc5cnvvmj/pavol-freso-transparentny-predaj-emisii-miesto-zvysovania-dani/

         8.1 Dúfajme, že v roku 2002 to esšte neplatilo Michael Roberts

"20% of each tender goes for bribes"

The outgoing british ambassador MICHAEL ROBERTS is talks about the ever-present corruption, unacceptability of anti-Roma walls, the problems the diplomats will be facing because of WikiLeaks, also about that the electing of Štefan Harabin as the head of the courts would be unimaginable in Britain.

Looking from outside, what are the biggest present problems of Slovakia?
[…]. It is also important to deal with the corruption that affects a great part of the society. The measures the coalition is planning really impressed me, but the change of laws alone will not be sufficient. A change of culture is neede. […].
Speaking of corruption, can you give us concrete examples of British enterprises that have been asked for a bribe?
I wouldn't like to speak of any concrete examples. You could say that without these my arguments are not credible. But I've spoken with the Ministers about particular tenders. Sometimes an explanation was found, sometimes not.
Can you asses the number of tenders, whereby you thought a corruption occurred?
At a certain point of time I received an information, that twenty percent of the respective amount is lost by each tender. I have a suspicion, that it could be even more. But I don't have any supporting evidence.
Do you know of any cases, where the British enterprises finally paid the bribe?
No. There are very strict laws in Britain, regulating the operation of British subjects abroad. If I get to know that the British companies are breaching them, it is my obligation to report it. The companies know that and I hope, that they also comply with these laws.
So you don't have a personal experience with an entrepreneur who has confessed to you he had paid a bribe?
I have an experience with entrepreneurs who came and said that thy had been asked to pay a certain amount for mediation of certain outcome. They said to me they hadn't paid.
What would you suggest they should do?
To report it.
And did they?
Sometimes yes. In the sense, that they for instance told the media.
And the police?
I don't think so. But as I said, without the companies' consent, I cannot tell you the particular cases.
Do the heads of the political parties know about the corruption?
It's one of them, who has told me that twenty percent of each tender is lost this way.
I suppose you cannot name him.
No.
Is it a politician who was then in the government?
Yes.
How did you react when he told you that?
Twenty percent is really much. It was really useful to hear that.
And did he tell you what he's planning on doing with it?
I can't remember the rest of the discussion.
The politicians very often justify their actions by saying that all the others accept bribes as well. Can you see any difference between the parties?
I don't know. I'm neither a cop, nor an investigator. I welcome all the steps the present government has taken to start to talk about the corruption, as well as their legislative steps.
Along with the American and German ambassador you visited the Minister of Defense Galko last week. What about?
We discussed with him the transparency within the tenders in the Defense department.
Did you talk about a particular tender?
I usually don't comment on private discussion I had with ministers.
He offered an explanation, that it concerned a purchase of walky-talkies that he however hasn't planned at all.
I wouldn't like to provide partial information.

[...]

   9: Rôzne - tlač (čítať >>>)

markiza.tv | joj-sk.tv | ius-law.eu | ta3-sk.tv | stv-sk.tv | sita-sk.info | sme-sk.info | pluska-sk.info | plus7dni-sk.info

NAJ.sk