OTS: Finančná, hospodárska a plynová kríza v
kúpeľoch už od roku 2000?
Dátum: 02.02.2009 08:51 Autor: KITA Priorita: 4 Kategória: Miestna samospráva -
mes
OTS: Finančná, hospodárska a plynová kríza v kúpeľoch už od roku 2000?
Bratislava 2. februára (TASR-OTS) - Strata zamestnania je nočná mora,
ktorá prenasleduje mnoho ľudí – najmä tých, ktorých to už v minulosti
postihlo, alebo majú pocit, že by sa ich to mohlo v dohľadnej dobe týkať.
Strata zamestnania a nutnosť hľadať si nové miesto je nepríjemnou a
psychicky náročnou situáciou, najmä v malom meste. Ľudí, ktorí roky
pracovali v kvalitných podmienkach s kvalitným platom, po strate
zamestnania trápia pocity strachu a úzkosti.
Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s. do roku 1999, kedy prišlo
nové vedenie kúpeľov dosadené FNM SR, malo k 31.12.1999 okolo 2500
zamestnancov, ktorí boli spokojní, desaťročia pracovali v kvalitných
podmienkach, práca ich bavila a na základe toho boli aj dobre odmeňovaní.
Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s. boli výnimočné nie len
v slovenskom meradle, nakoľko mali najstabilnejšiu zamestnanosť. V roku
2000 sa „úspešne„ ukončil 30-ročný rozkvet kúpeľov. Na vrchole rozkvetu sa
začalo prepúšťať, aby sa ušetrilo, a aby sa znížili „zisky„.
Bola to vlastne jediná spoločnosť, ktorá poskytovala stabilné
zamestnanie pre väčšinu obyvateľov Piešťan a okolia. Poskytovala možnosti
spolupráce pre množstvo drobných subdodávateľov zo širšieho okolia Piešťan
pre svoj normálny chod. Veľké podniky ako Tesla, Chirana, Mlyny a pekárne,
Kovovýroba a pod. obmedzovali výrobu, prípadne celkom zanikli, čo malo zase
za následok prepúšťanie. V roku 2000 sa v kúpeľoch začalo bezdôvodne
prepúšťať, bola to vlastne ukážka nekompetentnosti viesť takýto podnik.
Prepúšťalo sa na nesprávnych miestach a postihlo to hlavne výkonných
pracovníkov, ktorí vytvárali to, čím piešťanské kúpele boli ojedinelé vo
svete – zameranie na kúpeľnú liečebnú starostlivosť, na absolútne
profesionálnej zdravotníckej úrovni. Administratíva zostala nedotknutá
a nevhodná orientácia, diletantská „inovácia„ mala za následok postupné
znižovanie ošetrujúcich dní a tým zisku podniku. Miesto toho, aby sa
vrátilo k stáročnej tradícií – že najlepšie sa prosperuje, keď ide
o liečenie chorých pacientov, ktorí dlhým pobytom (zo zdravotných dôvodov)
zabezpečovali optimálnu vyťaženosť kúpeľov, sa začalo prepúšťanie
zamestnancov na úkor poskytovania komplexnej zdravotníckej starostlivosti,
čím vznikol začarovaný kruh. Keď behom dvoch rokov bolo prepustených okolo
800 zamestnancov kúpeľov, nikto z kompetentných, ktorí v minulosti len
vykrikovali – ako poslanci mesta Piešťan a hlavne nie z okruhu vtedajšej
vlády SR sa nechcel pozastaviť nad tým, že v okrese Piešťany dochádza
k výraznému nárastu nezamestnanosti a ruinuje sa desiatky rokov budované
meno piešťanských kúpeľov. Vtedy nikto nepísal po novinách. Išlo už vtedy
o hospodársku krízu? Alebo išlo o diletantstvo podporované vtedajšou
vládnou garnitúrou, či pomstu, keď súdili druhých podľa seba alebo aby sa
uskutočnil výhodný obchod? Určite nie pre kúpele a zamestnancov. Ale vtedy
to bolo normálne.
Po novej privatizácii kúpeľov Piešťany, anglickým privatizérom,
v roku 2002, nastalo ďalšie prepúšťanie zamestnancov kúpeľov Piešťany.
Tentoraz to bolo „iba„ okolo 400 zamestnancov. Ak si to prepočítame, tak od
roku 1999 do 31.12.2007, kedy podľa hospodárskych rozborov v SLK Piešťany,
bolo zamestnaných 1300 pracovníkov, opustilo brány kúpeľov celkom 1200
zamestnancov. A pritom tu nikto, v tomto období (2000 – 2007) nehovoril
o hospodárskej kríze, práve naopak, prichádzajúci investori sa mali
pričiniť o ozdravenie hospodárstva Slovenska. Ozdravovanie hospodárstva by
malo priniesť nové pracovné príležitosti a nie naopak, pripraviť o prácu
takmer 50% zamestnancov jedného z mála prosperujúcich podnikov. Prečo
o tomto prepúšťaní nikto nepísal? Pretože, už kúpele nie sú rodinné
striebro? Pretože, zahraničný privatizér si to môže dovoliť? Pretože by sme
zahraničného privatizéra nahnevali alebo niekoho kompromitovali? Nespomínam
tu drobných subdodávateľov z okolia Piešťan, ktorí boli nahradení
zahraničnými dodávateľmi, čo malo nepriamo za následok ďalší rast
nezamestnanosti v regióne.
Dúfam, že kúpele nebudú mať tú „odvahu„, že využijú pripravovanú
podporu od štátu ako napr. príspevok na odvody za zamestnancov, príspevok
štátu na vytvorenie nového pracovného miesta, čo by malo na pracovníka
činiť do 110.000.-SKK (plánovaných 3.624.-EUR). Myslím si, že každý si vie
vypočítať, že takáto „pomoc„ pri súčasnej zamestnanosti kúpeľov by
predstavovala sumu od 100 do 200 miliónov SKK, v závislosti od výšky
a dĺžky „odvodového„ príspevku. „Kto sa zas nabalí na úkor daňových
poplatníkov?„
Určite je lepšie znižovanie daní, to priláka ďalších investorov – nie
takých, ktorí pod rúškom „investícií„ formou zaťaženia majetku podniku, zas
nebudú „prosperovať„ na úkor podniku, akcionárov, mesta, zamestnancov
a naposledy aj štátu.
P.S. http://www.prservis.sk/index.php?base=data/ozn/os/0807030140.msg
http://www.prservis.sk/index.php?base=data/ozn/os/0807030144.msg
Ing. K. Martinka
Naspäť >>>