Nemo iniuriam facit qui iure suo utitur.

PSIRU - University of Greenwich, Park Row, London SE10 9LS, U.K.
„Challenges to Slovakia and Poland health policy decisions: use of investment treaties to claim compensation for reversal of privatisation/liberalisation policies“

Challenges to Slovakia and Poland health policy decisions: use of investment treaties to claim compensation for reversal of privatisation/liberalisation policies

David Hall
January 2010

1.      Introduction
2.      EC and investment treaty challenges to Slovakia health policies
3.      The companies
3.1.        Penta-HICEE-Dovera-Apollo
3.1.1.          Penta Group
3.2.        Eureko-Union
3.3.        The European Commission action
3.4.        The investment treaty: Netherlands-Czechoslovakia treaty 1991.
4.      Similar cases
4.1.        Eureko wins €1.8 billion compensation from Poland for non-privatisation of PZU
4.2.        Previous case: double proceedings against Czech republic
Annexe 1.       Legal commentary by Slovak lawyer July 2009


Investment treaties, and possibly the EU Treaty itself, are being used by multinational companies Penta and Eureko to try and force the Slovak government to pay compensation for reversing health privatisation and liberalisation policies. Similar action has been used against the Polish government by Eureko to win compensation worth nearly €2 billion Euros and a policy commitment to further privatisation.

EC and investment treaty challenges to Slovakia health policies

Private health insurance schemes were first introduced in Slovakia in 2004. A number of private companies set up to take advantage of this new market. In 2007, a new government changed the law to reduce the role of the private sector. Part of this law states that health insurance companies can only use their profits to reinvest in the health insurance business.

Slovakia is now facing three legal challenges to this:

  1. The European Commission has started to investigate if this breaches the fundamental principle of the free movement of capital within the EU; 
  2. Penta, the private equity company which owns two of these insurance companies, is taking a case to arbitration to claim compensation for lost profits, under an investment treaty with the Netherlands;
  3. and private companies are also challenging the law as unconstitutional.

The 2004 legislation and its consequences were summarised by a Slovak lawyer (see Annexe 1 for full text, including an interesting commentary on the state’s response to the legal challenge):
“the Health Insurance Companies Law No. 581/2004 enabled that health insurance companies were created as business entities – join-stock companies. The insurance market was made accessible to private capital and the insurance companies were allowed to pay off their profits in form of dividends which is typical for the private sector with competition... The objective of the legislator in 2007 was to re-establish the original character of the health insurance, this intervention changed the character of the health insurance companies´ operation and in principle, they became non-profitable corporations.

It terms of the communitarian law, a member state may shape the system of its public health insurance autonomously. It may or may not include elements of competition into the system, it may combine competition and non-competition rules. However, a problem occurs when elements with impact on the private capital are introduced and subsequently, there is a will to remove such elements. It is not possible to do is without a negative impact on investors and it is very difficult to choose tools which are adequate to the purpose and aim. In essence, the intention was good as its purpose was to secure that the public funds paid by people to the insurance companies compulsory continue to serve for the benefit of people and not for the benefit of private persons. However, even such altruistic aim must be achieved in such a way that the rights acquired in good faith and the legal relations established in accordance with valid laws are affected as little as possible.”

The potential problems of increased costs, reduced equity, and difficulties in regulating the companies due to the effects of EU laws, were also recognised by an OECD paper, which warned –correctly - that:

“the government must be careful to adjust its own expectations, and that of the public, to the actual potential it may fill. High expectations may lead to disappointment, particularly when there is cultural unfamiliarity with such markets. In addition, the complexity of the market and insurer activities may lead to confusion and dissatisfaction. It is therefore important that the government develops mechanisms to monitor the market, and that it has the administrative flexibility to intervene and attempt to correct problems, within the framework of permitted EU law.”  [OECD Health Working Papers NO. 11DELSA/ELSA/WD/HEA(2004)2 The Slovak Health Insurance System And The Potential Role For Private Health Insurance: Policy Challenges.  Francesca Colombo and Nicole Tapay   05-Mar-2004 ]

The companies


The compensation claim is being made by companies owned by the Penta Group.
The compensation is being claimed by a Dutch company HICEE which is owned by Penta Group.
The claim is for the impact on two Slovakian private health insurance companies, Dôvera  ( ) and Apollo , which are owned by HICEE . 

The action under the investment treaty is being pursued by

Hicee, being a part of the PENTA International Investment Group is focused on healthcare business in Central and Eastern Europe. HICEE has no operating subsidiaries except its shares in the two Slovak operating companies. Its presentation of its organisation lists only these companies: “HICEE holds, through its wholly owned subsidiary DÔVERA Holding, a.s., 100% of shares in the Dôvera health insurance company and 49% of shares in the Apollo health insurance company. Hicee has developed a business plan which deals in detail with further growth of investments in [former public] private held healthcare companies and the enhancement of the European knowledge team providing consulting services related to healthcare.” ;

The private health insurers Dovera and Apollo are also planning to merge in 2010, in response to Slovak government encouragement of mergers of health insurers. The resulting insurance company will have about 1.4mn clients.

Penta Group

Penta is a private equity group, investing in a number of different sectors, but with a number of investments in healthcare in the Czech and Slovak republic.

Penta founder Jaroslav Haščák knows that not everybody is going to be happy with what his firm does, unless, he says, Penta "buys a bakery and starts baking buns". poto: TASR
The Slovak Spectator  30 Jul 2001 Penta Group's Haščák: Slovakia's corporate raider takes no prisoners

Another investment by Penta was in SmVaK, the water company in Ostrava in the Czech Republic. It was already privatised, owned partly by Suez and partly by Anglian Water, from whom Penta bought the company in 2003-04 for €128m.. “At the time of acquisition, SmVaK had no debt”, but Penta took out a Euro €70m. bank loan which created a debt to assets ratio of 30:1; it then extracted a dividend of Euro €90 million from SmVAK; it then repaid the original loan by issuing €80million of 10-year bonds at %5 fixed interest. In 2006 it then sold the company to FCC for €190m.  Penta’s total profit from the dividends and the sale were a profit of €175m. in 2 years. ;

It has been suggested in Poland that Penta has concealed Russian connections and has links with former Czech communist secret service personnel:
“The Czech-Slovak investment group Penta is suspected in Poland of cooperation with Russian secret services and of having capital of an unclear and opaque origin, the Czech daily Lidove noviny (LN) writes today, citing Polish minister Aleksander Szczyglo. Szczyglo, head of the National Security Office, voiced the suspicion in connection with the privatisation of the Polish helicopter producer, PZL Swidnik, LN writes. He also challenged as "a very strange thing" the widely-known participation of General Alojz Lorenc, former head of the then communist Czechoslovak secret service (StB), in Penta's structures. "The Polish secret services are automatically obliged to monitor the privatisation involving strategic companies," LN quotes Szczyglo as saying. (CTK National Czech-Slovak investment group suspected of links to Kremlin-press CTK National News Wire Wednesday, August 26 2009 )


Eureko is a Dutch company investing in health and life insurance and pensions. Following the merger (in 2005) between its Dutch operation, Achmea, and Interpolis, the insurance subsidiary of Rabobank,, its main shareholders are Achmea with 54,37 % of the ordinary shares and Rabobank with 39,47 %. With operations in eleven countries, the Eureko Group has more than 25.000 employees  It has expanded through a long string of acquisitions, including Greek insurer Interamerican.  It also owns 33% of Polish health insurance company PZU (see below)

The Netherlands, Luxembourg



Avero Belgium


Interamerican Greece


Friends First Ireland


Union Slovakia


Imperio France


Eureko Romania


Interamerican Bulgaria


Eureko Sigorta


 Interlife Cyprus



The European Commission action

In November 2009 the EC Commissioner for Internal market and Services launched an action on this issue because the restriction on use of profits may conflict with the EU principle of free movement of capital. It wrote to the Slovakian government asking for a response within 2 months. A spokesman for the EC was quoted as saying: "It seems that the imposition of an absolute prohibition on privately owned public health insurance providers from using their profits other than for the provision of public health care in the Slovak Republic, constitutes an unjustified restriction on the freedom of capital movements". This action was taken following a complaint made to the EC in 2008 – presumably by the same companies bringing the action under the investment treaty.  (Reuters 20 November 2009 EU probes Slovakia's action against health insurers 
Other press reports state that the EC has also queried another Slovak rule: “that insurers which enter liquidation or otherwise leave the market must transfer their clients, without charge, to another health insurer” , again based on a complaint by a Dutch company which owns Union, another private health insurer operating in Slovakia. (The Slovak Spectator 30 Nov 2009 EC challenges Slovakia over insurers' profit ban. )

The investment treaty: Netherlands-Czechoslovakia treaty 1991

The claim by Penta and Eureko is brought not under EU law but under the provisions of an investment treaty signed in 1991 between the Netherlands and Czechoslovakia.  Czechoslovakia no longer exists, but the treaty was inherited by both the Czech republic and Slovakia. It was signed less than 2 years after the country had escaped from the old communist regime, through the ‘Velvet Revolution’, and 13 years before the two countries became full member states of the EU, alongside the Netherlands.

(Agreement on encouragement and reciprocal protection of investments between the Kingdom of the Netherlands and the Czech and Slovak Federal Republic. Treaty number 011207 Date of conclusion 29 April 1991 Place of conclusion Praag Entry into force 1 October 1992. Netherlands Ministry of Foreign Affairs treaty database ,

The arbitration is being conducted through the Permanent Court of Arbitration under UNICITRAL rules. Members of the tribunal have been appointed. HICEE B.V. v. The Slovak Republic .

Similar cases

Eureko wins €1.8 billion compensation from Poland for non-privatisation of PZU

Eureko owns 33% of  PZU, which operates a large part of  the public health insurance and pension system in Poland, including managing pension funds and providing other financial services. It was 100% state owned until 1999, when the government agreed to sell 30% to Eureko. In 2001 the government planned to float the company on the stock exchange, in the course of which Eureko expected to obtain a further 21% of shares and so gain majority control. This flotation was cancelled, however, and subsequent governments refused to sell more shares to Eureko.  Eureko claimed compensation through arbitration under the  Netherlands-Poland investment protection treaty: “This allowed Eureko to get around a clause in the privatisation deal committing the two sides to adjudicate any disputes in Polish courts.” (Reuters 17/01/2008 ) Eureko won arbitration awards in 2005, and again in 2007. In October 2009, to settle the dispute, the Polish government agreed a deal under which PZU paid a special dividend worth  €1.85billion to Eureko. The Polish currency, the zloty, was affected by concerns that Eureko would immediately convert its dividen into Euros, and also that PZU might sell Polish government bonds to finance the special dividend. The settlement also commits Poland to privatisation by flotation of PZU, before 2012 (although Eureko can force a postponement “if market circumstances are adverse”) and guarantees payments to Eureoko if there is no flotation by this date ( ).

The state still owns 55% of PZU at the end of 2009. It is the biggest private health insurance company in central and eastern Europe, with large profits and assets of €16 billion. Because of the dispute it has not expanded much into other central European countries, but is now planning to invest €3billion in expanding abroad, especially into Ukraine and Russia: it hosted a 2-day conference on the subject in November 2009.


Previous case: double proceedings against Czech republic

A previous case against the Czech republic highlighted the potential for multiple proceedings by companies registered in one country with owners registered in another.  CME Czech Republic B.V., a Netherlands-registered company which lost a TV broadcasting license in the Czech republic, claimed compensation on the grounds that a Czech law restricting foreign ownership of media companies was in breach of the Netherlands-Czechoslovakia investment treaty. The case went to arbitration under UNICITRAL, in Sweden: and the company won.  At the same time, a major shareholder in CME, an American named Ronald S. Lauder, also brought proceedings on the grounds that it breached a USA-Czechoslovakia investment treaty. This also went to arbitration under UNICITRAL, with a different panel, in London – which ruled in favour of the Czech republic. The two decisions came within 10 days of each other. The discussion of this ‘double jeopardy’ is now attached to the Netherlands-Czechoslovak treaty. (see annexe 2)

(IRIS 2001-10:2/1 UNCITRAL International Courts of Arbitration: Awards in TV Nova Case. Awards of the UNCITRAL Courts of Arbitration in London and Stockholm, 3 and 13 September 2001 )


Legal commentary by Slovak lawyer July 2009 PSIRU - University of Greenwich, Park Row, London SE10 9LS, U.K., Mgr. Advokátka Jana Martinková - Advocatus Martinková MARTINKOVÁ: Amendment to the Health Insurance Companies Law has weak points (
Date: 28.07.2009 14:06 Author: PALU Category: Public Health

Bratislava, July 28th (TASR) – TASR was talking with the attorney Advokátka Jana Martinková about amendment to the Health Insurance Companies Law, lawsuits entered by the health insurance companies, arbitrations, defence of the Slovak Republic.
What were the objectives of the controversial amendment to the Health Insurance Companies Law and what were the intended advantages?

In terms of the constitutional right of each individual to health protection, the state is obliged to adopt such legal regulations that would ensure free health care for its citizens through health insurance companies. In my opinion, the intention of the legislator was good and in accordance with the social direction of our country which our citizens have chosen in the elections.

The Slovak health insurance system is a system of public compulsory social health insurance created on the principle of solidarity. In such environment, the Health Insurance Companies Law No. 581/2004 enabled that health insurance companies were created as business entities – join-stock companies. The insurance market was made accessible to private capital and the insurance companies were allowed to pay off their profits in form of dividends which is typical for the private sector with competition... The objective of the legislator in 2007 was to re-establish the original character of the health insurance, this intervention changed the character of the health insurance companies´ operation and in principle, they became non-profitable corporations.

It terms of the communitarian law, a member state may shape the system of its public health insurance autonomously. It may or may not include elements of competition into the system, it may combine competition and non-competition rules. However, a problem occurs when elements with impact on the private capital are introduced and subsequently, there is a will to remove such elements. It is not possible to do is without a negative impact on investors and it is very difficult to choose tools which are adequate to the purpose and aim. In essence, the intention was good as its purpose was to secure that the public funds paid by people to the insurance companies compulsory continue to serve for the benefit of people and not for the benefit of private persons. However, even such altruistic aim must be achieved in such a way that the rights acquired in good faith and the legal relations established in accordance with valid laws are affected as little as possible.

What are the weak points of the amendment and what problems has it caused?

The weakest points of the amendment are the following: retroactivity – the Slovak Republic is a legal state, its attribute is a legal security, including the guarantee that the legislator will not adopt retroactive enactments that would withdraw rights acquired in good faith and in accordance with valid laws from legal entities – this amendment expressly interferes with the existing legal relations; non-observance of the principle of proportionality in sense of Article 13, section 4 (when restricting the health insurance companies, their essence and sense must be taken into account) representing preservation of the equitable balance between the needs of the public (general) interests of society and protection of the lawful rights of individuals = the intervention into the health insurance companies must be appropriate, necessary and adequate – the state has the right to amend its legislation but it must always follow a lawful objective and to choose adequate means to achieve such objective; restriction of ownership rights without a compensation - the amendment removes lawful expectations of the health insurance companies for materialization of the values that have a character of property without paying the aggrieved entities real value of that part of investment they have been indirectly deprived of as a consequence of the amendment.

What will be the arguments of the shareholders of the health insurance companies – claimants?

The claimants, the shareholder of Dôvera and Apollo HICCE B.V. and the shareholder of UNION z.p. EUREKO B.V. will defend themselves against the legislative interference in an arbitration proceeding as some articles of the Investment Protection Agreement have been violated. On basis of that, the investors will claim compensations for deflated investments. These are defined in the above mentioned Agreement rather widely which will influence the amount of compensation in the event that the arbiters fail to adopt the argumentation of the Slovak Republic. The proceedings in respect of compliance of the controversial amendment with the Constitution will be indirectly supported by a motion filed by a group of MPs at the Constitutional Court. If the Constitutional Court finds out that the Law No. 530/2007 and the law No. 594/2007 is not in compliance with the Constitution and international agreements, it will have an impact on the loss of effectiveness of the Law and indirectly, it will also influence the course of the arbitration.

What will be the arguments of the state?

The state will try to persuade the arbiters that the compensation claimed by shareholders of the health insurance companies is not justified as the health insurance companies (HIC) are not entrepreneurs and the purchase of the health care by the HIC is not an economic operation oriented to profit. For example, it will use the arguments that the HIC fulfil tasks in the public interest, that they are established for the purpose of performing the tasks of the state in fulfilling its social functions, that they may not carry out operations other than those specified by law, that they are not free to differentiate the amount of premiums (inputs), that the amount of premiums is precisely defined and may not be increased, decreased or waived, that the source of their funding (inputs) are insurance contributions having the character of an additional „tax“ (the perceptual rate and its base is fixed) through wage deductions and non-payment of such contributions is an offence, that the calculation of premium payers is fixed, that they have a contracting obligation set by law – the obligation to conclude contracts with providers in specified network of providers, that the insured are obliged to enter into a public health insurance contract with a health insurance company (beginning and end of the public heath insurance for the insured is ex lege, that the mechanism of redistribution applies to them etc.

The Slovak health insurance system is a system of public compulsory social health insurance created on the principle of solidarity. The health insurance is a service in public interest with the aim to satisfy the rights of individuals and HIC are only mediators for the state in fulfilling its obligations towards its citizens, or administrations of public issues on basis of lawful authorization. Health insurance is not undertaking. although HIC are joint stock companies, it is mutual assistance. The competition between individual insurers is also rather limited as they may not influence the amount of inputs and outputs, they may compete among themselves only in application of their marketing strategies. They may use real competition only in private insurance.

The principle of solidarity on which the public health insurance is based means that the health insurance is financed by constitutions that are proportional to income of the insured and the insured with very low income are exempted for paying contributions... Solidarity means hat the income is redistributed among those who are better off in terms of both their financial situation and health condition and those who would be otherwise deprived of the health insurance coverage due to their financial situation and health condition - i.e. the healthy ones pay for the sick).

The activity based on the principle of national solidarity justifies exclusion of the compulsory health insurance from competition and therefore, it should be non-profitable.

Another reason for exclusion of the public health insurance from competition is the fact that in principle, HICs provide to their clients identical benefits the extend of which does not depend on the premium amount but arises from the Law No. 577/2004. The insurance companies have no possibility to influence either the amount of contributions or the extend of coverage to which the insured are entitled. Thus, they do not perform activities of an economic character, they are not subject to the rules of competition as other business companies and therefore, they may be regarded as enterprises according to Articles 81 and 82 of the EC Agreement.

Why do health insurance companies sue the Slovak Republic in an arbitration and not in any other proceedings, e.g. before an international court?

The obligation to submit to the award of an arbitration court arises from the Agreement on Encouragement and Reciprocal Protection of Investments concluded between the Kingdom of the Netherlands and the Czech and Slovak Federal Republic in 1991 which was acceded by the Slovak Republic. According to this Agreement, each party has to appoint one arbiter who will then together appoint the presiding arbiter. It the event that they fail to agree about the person of the presiding arbiter, the presiding arbiter shall be appointed by the Chairman of the Arbitration Court of the Chamber of Commerce in Stockholm.

The arbitration court compiled in this way shall be governed by the procedural rules of the United Nations Commission on International Trade Law (UNCITRAL). The arbitration court shall take into account other factors including, but not limited to the valid law of the parties, provisions of the Agreement stated above, provisions of individual investment agreements and the general principles of international law.

What we know about the course of the arbitration between the Slovak Republic and Dutch shareholder HICEE BV (a 100% shareholder of Dôvera, a 49% shareholder of Apollo z.p.) is that by the notice of arbitration delivered to the Ministry of Finance and the Prime Minister on December 22, 2008, the arbitration proceedings were commended, the counsel of the claimant is the American company Sidley Austin LLP (Washington). Both parties appointed an arbiter, (the claimant appointed Mr. Charles N. Brower and the responded appointed Mr. Peter Tomka) and both arbiters appointed the third arbiter, Sir Franklin Berman as the presiding arbiter.

As a compensation for the damages caused by violation of the Agreement in connection with changes in legislation 2006, 2007 (limitation on the disposal of positive economic result of health insurance providers and reduction of a cap on their operational expenses (Article 3, sections 2,4 and 5, Article 4, Article 5), the claimant claims from the Slovak Republic € 750 mil.

What obligations arise for the Slovak Republic from the Agreement on Encouragement and Reciprocal Protection of Investments concluded between the Kingdom of the Netherlands and the Czech and Slovak Federal Republic?

Article 3 – to ensure full protection and security of investments of the contracting parties; to ensure fair and equitable treatment to the investments of investors of the other contracting party, without any unreasonable or discriminatory measures that might impair the operation, management, maintenance, use, enjoyment or disposal thereof by those investors; to accord to such investments full security and protection which in any case shall not be less than that accorded to investments of its own investors; to observe the obligations in relation to the investments of the other contracting party; preference of more favourable rules (from the system of law of the state or from an international contract) for a more convenient treatment of investments than are provided for by the Agreement; Article 4 - to guarantee transfers of payments ( profit, interests, dividends, amounts for purchase of row materials, development of investments.... the proceeds of sale or liquidation of the investment...) Article 5 - not to take any measures depriving, directly or indirectly, investors of the other contracting party of their investments unless the following conditions are complied with: the measures are taken in the public interest and under due process of law; the measures are not discriminatory; the measures are accompanied by provision for the payment of just compensation representing the genuine value of the investments affected.

Has it been possible to avoid the arbitration, who is responsible for the faults of the state?

In my purely personal opinion, the initial fault occurred in 2004 when the legislative changes in the area of health insurance and health insurance companies partly introduced market elements into this sector and space for private investments participation was opened. The legislator tried to change this situation in 2007, though not very luckily. Of course, it is much more difficult to find a solution when you want to introduce public elements into the sector with „private capital“, or when you want to replace „the market“ system by a non-market one. From this point of view, the situation was simpler for the legislator in 2004. To change the set rules of game now and not to impair the investor is a task for Solomon, but it is not impossible. In any case, it is not possible to deprive an investor, directly or indirectly, of his investments without paying him an equitable compensation.

The Ministry of Finance addressed several law companies in an effort to find a counsel in this dispute. In this connection, the companies Teynier Pic & Associés, KŠD Štovíček, Konečná & Šafář, s.r.o., Winston & Straw and the law office of David A. Pawlak have been mentioned. Do you know them?

The name of the first company reminded me of the investment arbitration proceedings held in the years 2004-2007 by the Dutch investor Eastern Sugar B.V. who was represented by Skadden, Arps, Meagher & Flom versus the Czech Republic, The investor claimed violation of the same Agreement on protection of investments. The Czech Republic, represented by Eric Teynier from the French company Teynier Pic & Associés was not successful. Therefore, this choice surprises me a bit.

Winston & Strawn is a large American company but in the worldwide law firms ranking, it does not belong even to the top thirty. It is difficult to say what range of expertise the above mentioned law firms may provide in arbitration lawsuits as the reliable accessible worldwide statistics (Chambers & Partners) deal only with the 25 most successful law offices and the selected four ones are not among them.

What is your opinion about the law office that will represent the shareholder of the health insurance companies Dôvera and Apollo (HICEE B.V.)?

The American company Sidley Austin belongs both by its size (7th in the worldwide ranking) and success to the top law offices in the world and only a narrow range of law offices may compete with it with regard to the their wide experience in similar disputes. Therefore, the main criterion for the Slovak Republic in selecting its counsel should be the fact that the legal representation of the state has at least equally strong position in the worldwide ranking of law offices, supported of course by the range of experience and percentage of success.

How long have you been dealing with these problems?

For more than a year. The main impulse for that is my inner belief that as far as the public funds collected from the insured in form of contributions within the public health insurance may represent a potential for securing the right of citizens for free health care and medical devices guaranteed by the constitution, the legislator should take such legislative measures that would guarantee such constitutional rights. When preparing the standpoints for the international law firms that have showed their interest to represent the Slovak Republic in this dispute, I was led by this idea, as well as by the prospect of success.

Can you reveal the names of these companies?

They are law firms belonging to the top five in the world (The List: Top Law Firms 2008). One of them was the American company Baker & McKenzie, but the cooperation with this firm was quitted when the had been ascertained that the company had conflict of interest. Simultaneously, the cooperation with the company Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom (Europe) LLP. was developing.

Why do you cooperate in particular with this company?

One of the reasons is also the fact that this company lost none of approximately 50 investment arbitrations in which it provided legal services.

Does selection of a law firm for the state require a public tender?

The Public Procurement Law relates to the activities (orders) listed in Annexes to the Law and for which a contract is concluded. Law services belong to the non-priority services listed in Annex No. 3 to the Law (No. 25/2006 Z.z.) In selecting law services, the procedure depends on the expected value of the order. If the value is equal or higher than € 6,000,000.00, the procedure of placing under-limit orders apply, if the value is lower than € 6,000,000.00, the procedure of placing under-threshold orders apply, i.e. in each case, the provisions of the Public Procurement Law shall apply, in particular its basic principles: the principle of equal treatment, non-discrimination of applicants, transparency, efficiency and effectiveness.

In terms of the European legislation, the procedure in placing public orders for services, including legal services is regulated by the Directive 2004/18/EC which relates to provision of services in the area of legal counselling under the condition that the value of the order exceeds € 249,000.00. Similarly, also arbitration disputes and settlement proceedings are exempted provided that the selection relates to the person of an arbiter. It sets out an obligation to the procurer to treat all participants of the public competition non-discriminatory and transparently. Obviously, the Directive stated above was not implemented into the Public Procurement Law correctly. Also the ESD judicature (e.g. the Judgement C-231/03 Rn 21), as well as the reports of the Commission 2006/C 179/02 stated in agreement that in the inter-market tasks, “the company with its registered office in another member state must have access to adequate information about an order before it is placed so that it may show its interest to get the order”. Therefore, publication of a sufficiently accessible notice is essential and the following criterion applies: the more interesting the order is for potential applicants from other member states, the wider it should be communicated. A formal invitation for tenders is not necessary, it is enough to describe individual items of the order and the placement procedure briefly, observing the following principles: non-discriminatory description of the subject of order – an equal access for applicants from all member states; a transparent and objective formulation. I don’t know how the Ministry of Finance made this order for providing legal services public but if it published it only on its website, although it was in accordance with the Public Procurement Law, the EU Directive which should have been and was implemented in the Public Procurement Law might have been thereby violated.

Has the law been violated?

I can’t answer this question because I don’t have enough information how the Ministry of Finance actually proceeded in this matter, which basis the Public Procurement Authority used and I don’t know the reasons for its decision. I can’t use the information published in media as their extend is insufficient for a legal standpoint and moreover, I don’t follow all medial sources.

What is your opinion about the statement of the MF spokesman according to which: „According to §1, section 2, subsection i) of the Public Procurement Law No. 25/206 Z.z., the obligations arising from this Law do not apply to arbitration proceedings“. These were his reasons why the selection of a law firm is not subject to the Public Procurement Law.

If this is actually the opinion of the Ministry of Finance, then it is clearly an incorrect and unprofessional interpretation of the above stated provision. It is true that the Public Procurement Law does not apply to arbitration proceedings, but an order for the legal services listed in Annex No. 3 and provided by counsels or law firms does not represent an exemption from the Law. The exemption relates to selection of an arbiter who may be a counsel but who, within in an arbitration proceedings, provides services other than those provided by law offices, i.e. an arbiter is not a counsel, he does not represent the Slovak Republic in the proceedings. An arbiter has the status of a judge. That is why the exemption stated above is mentioned. Such interpretation is expressly supported also by the EU Directive 2004/18/EC, by the Report of the European Commission 2006/C 179/02 and last but not least, by the ESD judicature.

So what is your opinion about the published statement of the Public Procurement Authority according to which “within arbitration proceedings, specific services are provided by institutions selected in the manner to which the rules for placing orders specified in the Public Procurement Law cannot be applied“?

This formulation seems to me very vague. The Public Procurement Authority should specify the services it has in mind and what institutions provide such specific services. As far as I know, in an arbitration proceeding, the same legal services are provided as in an a lawsuit and only counsels or law firms are authorised to provide such services. Therefore, I think that this must be an misunderstanding between the journalist and the authority stated above because this statement may be an answer to the question about selection of an arbiter in the arbitration proceedings.

In October 2008, a group of MPs filed a motion at the Constitutional Court demanding that the provisions „prohibiting profits“ to HICs are declared not to be in compliance with the Constitution. What decision do you expect?

Due to the fact that after receiving a proposal for further proceedings on February 25, 2009, the Constitutional Court has not suspend the effectiveness of the contested provisions, it is probably not persuaded that continued application of these provisions in practice may jeopardize basic rights and freedoms or human rights and basic freedoms arising from international contracts, or that their application would result in a massive economic loss or any other severe and irreparable consequence.

In the event that according to the findings of the Constitutional Court, the contested provisions are in conflict with the Constitution, with the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms (and additional Protocol ), the Constitutional Court will suspend its effectiveness and the legislator will have the term of 6 months to amend the valid legislation so that it would be in accordance with the Constitutional Court findings.

When you know which mistakes have been made in amending the health insurance companies law, do you also know how should the legislator proceed to avoid them?

Of course, we have been dealing with these problems long enough to be able to offer a solution which would take into account the intended objective, but with minimum interventions into the rights of investors.
 What legislative solution have you in mind?

The amendment to Health Insurance Companies Law is not the only nor the most important one.

Thanks to Scott Sinclair for telling me about this case.

Sources include:; ; ; ;  ; ; ; ; ; .

Mgr. Advokátka Jana MartinkováTASR,
BRATISLAVA, 14.07.2010., 23:50 | red. / Advokátka Jana Martinková

Auf die Fragen antwortet Rechtsanwältin Frau Advokátka Jana Martinková aus Gesellschaft Advocatus Martinková s.r.o.

Denken Sie, dass positives Recht und Moral eine Einheit bilden sollten, oder entfernen sie sich voneinander?

Sicher erkennt jeder von uns im Alltag, dass positives Recht und Moral unterschiedliche Normativsysteme sind.
Diese sich wiederholdende Erkenntnis führt uns zum Dilema, was Moral ist und ob überhaupt eine Verbindung zu positivem Recht besteht beziehungsweise bis zu welchem Ausmaß, positives Recht unabhängig von Moral funktionieren kann?
Ich bin persönlich der Meinung, dass jeder Mensch (der eine mehr, der andere weniger), durch seine Erziehung, Sozialisierung und Tradition, über eine bestimmte natürliche Fähigkeit verfügt, zu unterscheiden, was ehrenvoll, ethisch, achtenswert ist und was nicht. Gleichzeitig bedingt unser Unterbewusstsein, dass sich ein Mensch prinzipiell korrekt und gerecht verhält, und dass Egoismus, Lässigkeit und Haß unterdrückt werden.
Deshalb ist es sehr wichtig, dass auch diejenigen, die das positive Recht im legislativen Prozess schaffen, jede neue und novellierte Norm ihrer eigenen moralischen Prüfung unterwerfen.
Ansonsten werden die Rechtsanwender, also wir alle, von einer (in Extremfällen auch beabsichtigten) instabilen und widersprüchlichen Gesetzgebung überflutet.

Möchten Sie sagen, dass Parlamentsabgeordnete für das Auseinanderklaffen von Gesetz und Moral verantwortlich sind?

Nicht ausschließlich, allerdings beginnt dort der ganze Prozess. Wenn ein Rechtsstandard, als das Produkt eines Legislativprozesses, effektiv, nachhaltig und dauernd sein sollte, muss er in Übereinstimmung mit der Wirklichkeit und Praxis stehen, auf der anderen Seite kann er nicht nur einzelfallbedingt sein und das Leben erschweren.
Das Moralniveau der Gesetzgeber sowie auch der Vollstreckung ist wichtig, denn wenn das Recht gut ist, ich denke dabei an die Übereinstimmung mit der Moral (die in ihren Prinzipien fast unwandelbar ist, und aus diesem Grund auch viel stabiler), kann der Adressat der Rechtsnorm ihren Inhalt erahnen. Und deswegen wird er sein handeln auch daran ausrichten, obwohl die konkrete Rechtsnorm noch nicht bekannt ist. Ich bin der Meinung, dass die Moralreife der Gesetzgeber und ihrer Interpreten für das Funktionieren der Rechtssysthematik bestimmend ist.
Man muss sich immer vor Augen halten, dass die Parlamentabgeordneten nicht nur das Recht schaffen, sondern in der Praxis auch selbst benutzen, genauso wie wir.
Wenn die Abgeordneten durch ihr Verhalten die Nichtachtung der Gesetze vorleben, dann erziehen sie dazu auch die, an die die Gesetze adressiert sind.

Ausser den Parlamentsabgeordneten, ist noch jemand für die Übereinstimmung sowie auch für das Mißverhältnis zwischen Recht und Moral verantwortlich?

Jeder Rechtsanwender, entweder als Exekutivorgan oder als Richter, der das Recht interpretiert. Ihr ethisches Profil ist der bestimmende Faktor, wie das Recht in die Praxis umgesetzt wird und was man für ein Ergebnis erwarten kann. Auf dieser Ebene ist die Rolle des Richters eine entscheidende. Die Subsumption (die Anwendung einer Rechtsnorm auf einen Sachverhalt) ist entscheident für die richtige und somit auch ethisch korrekte, Auffassung der Rechtsnorm. Der auf diese Weise gelebte Inhalt der Rechtsnorm prägt das Verhalten uns allen. Ein Richter spielt dabei unzweifelhaft eine entscheidende Rolle, aber man sollte dabei nicht vergessen, dass jeder von uns beginnen sollte Recht in Übereinstimmung mit seiner eigenen Moral zu leben und nicht auf Impulse von aussen zu warten.

Was denken Sie über das Niveau der Einhaltung von Gesetzen in der Slowakei?

Mit Bedauern muss ich meine Skepse äußern. Die Hemmschwelle bei Gesetzesverletzungen, also nicht nur im Bereich des Strafrechts, nimmt immer mehr ab. Beispielsweise wurde in der Vergangenheit Aktionären anstatt einer Einladung zur Hauptversammlung nur ein leeres Kuvert geschickt, um zu verhindern, dass sie ihre Stimmrechte ausüben konnten. Heutzutage wird ihnen überhaupt nichts mehr geschickt. Und ich meine nicht nur „harmlose“ Hauptversammlungen, in denen der Majoritätsaktionär die Hauptversammlung ohne Einberufung und Einladung der Minoritätsaktionären abhält, obwohl hunderte oder gar tausende betroffen sein können. Wenn ich sage, dass diese „Rechtmäßikeit a la Slowakei“ jedermann ermöglicht gibt über eine nicht ihm gehörige Gesellschaft die Kontrolle zu erlangen, liege ich nicht weit von der Realität entfernt. Fälle, in denen auf Grundlage einer einfachen Erklärung in Notariatsaktsform, dass jemand beispielsweise 100% Eigentümer einer Gesellschaft ist, das Board of Direktors ausgetauscht wird und die Gesellschaft somit ausser Kontrolle des eigentlichen Eigentümers gerät, sind keine Seltenheit.

Wie ist das überhaupt möglich?

Für Eintragungen solcher Änderungen im Handelsregister, auch wenn sie unlegitim sind, reicht nur die Vorlage einer notarielle Urkunde.
Das Handelsregister stützt sich ausschließlich auf die Angaben aus dieser öffentlichen Urkunde und prüft lediglich die formale Richtigkeit des Antrages.
Das Problem liegt vorallem darin, dass einige Notare sich nicht verpflichtet fühlen, unsubstantiierte Behauptungen zu überprüfen, beispielsweise ob jemand wirklich ein Aktionär ist, ob er die Aktien besitzt, ob die Aktien vorgelegt werden, usw.
Aber selbstverständlich kenne ich eine Vielzahl von Notaren, die ihre Aufgaben exzellent und konsequent ausüben.
Diese Notare wollen die Richtigkeit aller Tatsachen, die in der notariellen Urkunde festgehalten werden, überprüft haben, beispielsweise eine Vollmacht zur Vornahme bestimmter rechtlicher Handlungen, einen Auszug aus dem Handelsregister, die Anwesenheit der Aktionäre, sowie auch den tatsächlichen Besitz der Aktien, und sie legen dem Notariatsakt Kopie dieser Urkunden bei.
Solche Notare sind sich sowohl Ihrer Position bewusst  sowie auch der Tatsache, dass sie eine öffentliche Urkunde ausfertigen. Sie würden nie nur „die Arbeit einer Sekretärin“ machen.

Hoffentlich gibt es nicht so viele Notare?

Ich weiss es nicht, wie viele sind und wieviele nicht, aber laut Stellungname des Präsidiums der Notariatskammer „hat ein Notar keine Pflicht die Satzung einer Gesellschaft zu überprüfen, oder ob die Hauptversammlung in Übereinstimmung mit den Gesetzen einberufen wurde, oder überhaupt mit dem Handelsgesetzbuch und der Satzung der Gesellschaft in Einklang steht, die  Aktien der Gesellschaft, oder die Anwesenheit der Aktionäre, sowie auch die Beschlussfähigkeit der Hauptversammlung zu überprüfen“. Ich hoffe, dass die Mehrheit der Notare sich bei ihrer Arbeit nicht nur mit solcher alibistischen „Auslegung“ der Gesetze zufrieden geben, sondern bei ihrer Arbeit auch die Bestimmung des § 2 Absatz 2 der Notariatsordnung berücksichtigen, die den Notar zur Wahrung und Gestaltung in Rechtsbeziehungen verpflichtet. Hier kann man den Widerspruch zwischen Moral und Recht sehen.
Da die notarielle Urkunde eine öffentliche Urkunde ist, zieht sie eine widerlegbare Annahme  „praesumtio iuris“ über ihrer Wahrheit, Echtheit und Richtigkeit nach sich. Wenn ein Notar nicht für den Inhalt der öffentlichen Urkunde verantwortlich ist, dann ist zu hinterfragen, ob es moralisch ist, dass er sie überhaupt erstellt. Wenn nur der Vorsitzende einer Hauptversammlung die Verantwortung trägt, warum beglaubigt dann ein Notar nicht nur seine Unterschrift? Es wäre 100-mal billiger und auch moralisch sauberer.
Es ist für den guten Ruf der Notare auch nicht förderlich, wenn, wie in manch öffentlich bekannten Fällen, im Zuge der Beglaubigung einer rechtlich bedeutsamen Tatsache ein Notar seine Anwesenheit unwahr ausweist – in manchen Fällen wurde die Anwesenheit ein und desselben Notars zum gleichen Zeitpunkt an verschiedenen Orten ausgewiesen.

Bedeutet das, dass für eine solche rechtswidrige Handlung der verantwortlich ist, der eine solche Aussage vor einem Notar gemacht hat und nicht der Notar selbst?

Wenn wir uns mit dem Standpunkt der Notariatskammer zufrieden geben, der mich aber persönlich nicht befriedigt, und vor allem kann der Geschädigter nicht damit zufrieden sein, dann ist in dem genannten Fall der Vorsitzende der Hauptversammlung verantwortlich, der sich vor dem Notar  betrügerisch geäußert hat, nämlich dass die Hauptversammlung auf dier vorgeschriebene Art und in der Übereinstimmung mit der Satzung der Gesellschaft einberufen wurde, dass die Aktionäre anwesend und die Aktien vorgelegt wurden und die Haupversammlung beschlussfähig war,...
Eine solche Person sollte die strafrechtliche Verantwortung tragen. Das Problem besteht nur darin, dass es sich hier nur um „einen Strohmann“ handelt, also eine Person, die nur von einer anderen Person (einem Betrüger) ausgenützt wurde, und die das gleiche auch mit anderen Personen machen wird.
Natürlich braucht es immer seine Zeit bis die Dinge richtig ins Laufen kommen (z.b. die Klage auf Nichtigkeit des Hauptversammlungsbeschlusses, die Strafanzeige, usw.) und leider werden manche Gesellschaften in der Zwiscenzeit im Konkurs enden. Und die tatsächlichen Aktionäre werden überrascht sein, was von ihren Gesellschaften übrig geblieben ist, bzw. was sie alles verloren haben.

Macht das Handelsregister keine Einwände geltend, wenn es Änderungen in einer Gesellschaft auf Grund des Beschluses eines „Nichtaktionärs“ einträgt?

Das Handelsregister sollte nicht nur Einwänge geltend machen, sondern es sollte solche Antrag schlicht ablehnen.
Falls das Gericht die Übereinstimmung der mit dem Antrag vorgelegten Dokumente mit den eingetragenen Registerdaten prüfen würde, würde es sofort sehen, dass die Person, die die Aktionärsrechte in der Form eines Alleingesellschafterbeschlusses ausgeübt hat, gar kein Aktionär der Gesellschaft ist.
Wenn eine unlegitimiertee Person (d.h. ein Nicht-Aktionär) neue Organmitglieder in der Gesellschaft ernennt, dann ist eine solche Ernennung nicht rechtmäßig und das Organ kann folglich weder berechtigt sein, im Namen der Gesellschaft zu handeln, noch legitim einen Antrag auf die Eintragung der Änderungen ins Handelsregister stellen.  Falls das Registergericht eine andere Auslegung zulässt, dann kann passieren, dass das Gericht selbst als „Behüterin des Gesetzes“ den Stand der Rechtsunsicherheit verursacht, was in jedem Land unzulässig ist! Die Praxis zeigt, dass dem Registergericht explizit erweiterte Pflichten aufgelegt werden sollten.

Notare und ihre Tätigkeit wurden auch in Fällen betrügerischer Liegenschaftsübertragungen genannt.

Es ist wahr, dass beispielsweise in Zusammenhang mit der so genannten „Immobilienmafia“ auch Notare erwähnt worden sind. Es ist aber wichtig zu sagen, dass in diesen Fällen die Notare überwiegend von Betrüger getäuscht oder missbraucht worden sind. Es war keine Ausnahme, dass es zum Missbrauch eines notariellen Stempels kam, bzw. dem Notar ein gefälschter oder gestohlener Personalausweis vorgelegt wurde.
Da die Notare in den meisten Fällen nur die Unterschrift der Verkäufer beglaubigt haben und die vermeintlichen Verkäufer in Wahrheit nur Personen waren die den Verkäufern ähnlich gesehen haben, trifft sie nur ein geringer Schuldanteil.
Die Opfer dieser Betrügereien sind vorallem leichtgläubige ältere Menschen oder solche, die sich in einer schwierigen finanziellen und sozialen Situation befinden und an eine  Zusage eines Betrügers geglaubt haben. Bei der Beglaubigung der Unterschrift war kein Betrug notwendig, weil die tatsächlichen Eigentümer selbst den Kaufvertrag unterschrieben haben.
Ich leugne natürlich nicht, dass „die Immobilienmafia“ eine Verbindung zu Immobilien-Agenturen sowie auch zu  „korrumpierbaren“ Notaren hatte. Dank einigen Novellen, nicht nur der Notariatsordnung, ist es zur Verschärfung von Pflichten des Notars gekommen, eine solche gesetzwidrige, das das Gesetz umgehende oder gegen die guten Sitten verstoßende Handlung abzulehnen.
Bis zu disem Zeitpunkt konnten die Notare eine solche Handlung zwar ablehnen, aber es bestand keine gesetzliche Pflicht dazu. Ebenso wurde die Verantwortung der Notare in Bezug auf ihren Status als Angehörige des öffentlichen Diensts und als Ausübende der öffentlichen Gewalt verschärft. Die Verantwortung wurde eine objektive.

Bedeutet das, dass die Gesetzesänderungen die Probleme mit den notariellen Urkunden gelöst haben?

Eine notarielle Urkunde wurde immer als eine öffentliche Urkunde betrachtet und aus diesem Grund sollte sie auch sorgfältig erstellt werden, weil es „de facto“ schwer möglich ist, allfällige Folgen im nachhinein zu korrigieren.
Wenn eine Partei einer notariellen Urkunde eine juristische Person ist, ist der Notar verpflichtet, ihre Existenz zu überprüfen, sowie auch die Berechtigung der Person, die im  Namen der juristischen Person auftritt, z.b durch Vorlage eines entsprechenden  Handelsregisterauszugs.
Es wurde nicht daran gedacht eine Verpflichtung zur Überprüfung einer entsprechenden Handlungsberechtigung, wie in unserem Fall des Beschlusses eines einzelnen Aktionärs, vorzuschreiben.
Warum wird bei Errichtng eines Notariatsaktes, die nicht nur zur Eintragung der Änderungen ins Handelsregister dient, sondern auch ein Zwangvollstreckungstitel ist, nicht überprüft, ob die Person, die die Aktionärsrechte ausüben will, überhaupt ein Aktionär der Gesellschaft ist.
Etliche Notare, die die fehlenden gesetzlichen Vorschriften durch ihre moralischen Pflicht und durch ihr Gewissen ersetzen, überprüfen das. Und die, die das nicht überprüfen, werden von den Betrüger ausgenutzt und müssen sich dann bemühen sich von einer Schuld zu entlasten, weil das Gesetzt ihnen nicht eine solche Überprüfungspflicht auferlegt.
Die neue Fassung des § 36 der Notariatsordnung verpflichtet die Notare bei Ausübung ihrer notariellen Tätigkeit „fachgerecht zu handeln“. Dies wirft die Frage auf, ob sie bisher nicht fachgerecht handeln mussten, wenn es jetzt offenbar notwendig wurde, ihnen diese Verpflichtung explizit gesetzlich aufzuerlegen.
Trotz alledem bin ich überzeugt, dass 98% aller Notare auch trotz unzureichender gesetzlicher Vorgaben fachgerecht und sorgfältig arbeiten verglichen mit den restlichen 2%, die auch trotz der im Gesetz verankerten Pflicht „bei der Tätigkeit fachgerecht zu handeln“, nicht mehr machen als das Gesetz bestimmt. Auf diese Art und Weise werden die Schwäche in der Legislative weiter ausgenützt werden.
Wegen dieser 2% wäre es erforderlich, den Notaren bei der Beglaubigung  einer rechtlich  bedeutsamen Tatsache eine Verpflichtung aufzuerlegen, die entsprechende Berechtigung der handelnden Pesonen zur einem bestimmten Rechtsgeschäft zu überprüfen. Sie sollten auch verpflichtet sein, diese Berechtigung mit entsprechenden Dokumenten nachzuweisen. Auf diese Art und Weise würden die Notare sowohl die geschädigten rechtstreuen Personen als auch sich selbst schützen.

Kann der Notar auf Grund seiner Beteiligung an einer rechtswidrigen Handlung das Notariat verlieren?

Leider ist unter den Notaren manchmal auch „ein schwarzes Schaf“. Dies ist im übrigen aber auch bei den Rechtsanwälten oder den Exekutionsbeamten der Fall. Solche Berufe müssen aber integer ausgeübt werden. Ein solches „schwarzes Schaf“ flüchtet häufig vor seiner Verantwortung indem es den betreffenden Berufsstand schnell verlässt, sobald ihm eine Disziplinarbestrafung droht, oder bevor er von der Berufsliste gestrichen oder das Notariat verlieren soll. Und trotz einer solchen Vorgeschichte ist es ihm noch möglich Richter zu werden. Ich wollte damit nur sagen, dass alles was ich hier erwähnt habe, nicht nur ein Problem des Notariatsstandes ist, sondern alle rechtsanwendenden Berufe betrifft. Dies ist eine Moralfrage die uns alle angeht.

Mgr. Advokátka Jana MartinkováTASR,
BRATISLAVA,  July 14, 2010.

Mrs. Advokátka Jana Martinková,  lawyer   from the company Advocatus Martinková s. r. o.  answers the questions:

Do you think that law and morals  go hand in hand or are they  drawing apart?

Surely, every day,  each of us  experiences  that law and ethics  are  different normative systems. Each such repeating experience  leads us to the dilemma what  morality is, if and what kind of connection   it  has  with positive law and if such law does not function  isolated from morality.  I personally think that  everybody (some  more and some less)    has  a certain natural (acquired by tradition, socialization,  education) inner ability to distinguish what is and what  isn’t  fair, ethical,   honest  and  at the same time, this  subconsciousness  tells us  to behave correctly,  justly, to suppress egoism,  indolence and hate. Therefore, it is important that  also those  who create  positive law in the legislative process test  any  created or amended  legal standard  subjectively  according to their own ethical  principles.  Otherwise,  the area where the law is applied,  i.e. we all,   is  overflown by  unstable and inconsistent legislation  (in  extreme cases,  even purpose-made).  

Do you want to say that   MPs  are those who are   to be blamed that law is drawing apart from ethics?

Not only them, but the whole process starts there.  If a legal standard as a product of the  legislative process should be   effective, stable  and durable,   it must be in  line with  the needs of practice and reality and,  on the other hand,  it can’t   cover only a single, currently emerged situation and complicate life. The ethical level of those who create, execute and enforce  laws is  important also  because  if a  law is good, i.e. in line  with the  morality (which is  constant in its principles  and therefore, much more stable), its addressees (we all)  will be   able to presuppose its contents and therefore, they will  obey it  although   its wording  may not be known to them. Therefore, in my opinion,  the moral maturity  of  law makers and law interpreters  is decisive for  the whole  legal mechanism to work. But we must bear in mind that MPs  not only make laws but they apply law   in everyday life,  just as we do. If they demonstrate their disrespect for law as such by their  behaviour , they „encourage“ those to whom the  laws addressed  to do the same.  

Apart from MPs, who else is responsible for  harmony or disharmony between law and ethics?

Any  individual applying law. Either as a person  who executes law or as   a judge  who interprets the  it. Their ethical profile  is the decisive factor  determining how the law will be put into  life and  how it will  function. On    this  application level, the role of a judge is  crucial. The subsumption (relating of  a legal standard to  a particular case) chosen by him is decisive for a correct  and thus, also ethical   understanding of  the   legal standard.  The meaning of the legal standard established  in this way  determines and conditions behaviour of all of us.  Definitely,  a judge has  a crucial  role but  we should not forget  that each of us should start to execute law in accordance with ethics by himself and not to wait for  impulses from outside.

What do you think about  observing law  in Slovakia?

Regretfully,  I must admit a certain personal scepticism. The barriers in violating laws   in general, i.e.  not only criminal laws   are easing up.  For example, while   in the past, empty envelops were sent to  shareholders instead of notices  to prevent them to  exercise theirs shareholders´ rights,  nothing is sent to them nowadays.  I refer not only  to  „harmless“  general meetings when the majority shareholder  holds  a   general meeting  without calling and sending notices to minority shareholders (although there may be hundreds or thousands of them).   If I say that this „lawfulness  à la Slovakia“  enables   anybody simply to take control over somebody else’s company, I’m not far from the reality.  Cases when members of the  board of directors of  a company  are replaced and the company gets  out of the  control of its legitimate owner  only  on basis of a simple declaration   made in a notarial  deed that  somebody  is e.g. a 100% owner  of  the  company  are not rare. 

How is this possible?

To  register  such changes,  though  illegitimate, it is enough  to present to the Commercial Register  a notarial  deed.   The Commercial  Register contents itself with the data stated in such public document and its examines only the „bureaucratic“ requirements  of an  application. The problem is that some notaries don’t  to be obliged to examine  such  assertions (e.g.  that an individual is    a shareholder, that he owns shares, that the shares are present etc.) and though  such assertions are  supported by no  proofs,  they satisfy themselves   with a pure   unsupported deceleration.  But of course,  I have to point out  that I know  a lot of notaries  who fulfil their  tasks  excellently and consequently.   They verify everything what they include into a notary deed, i.e. the authorisation to make a certain legal  act, extract from the Commercial Register, the presence of shareholders  and the  presence of shares  presented by them, and they file copies of such documents it a dossier.  Such notaries  public are aware of  their  position -  the position of  public officials  and  they realize that they   prepare  public documents.  Such notaries public would never reduce  their  office to pure office work.

There aren’t many such inconsequent notaries public, are there?

I don’t know how may of them are consequent  and how may are not,  but taking into consideration the  standpoint of Notary Chamber,   according to which: „ a notary public has no obligation to  examine articles of association of a company or  if a general meeting  was called  in  accordance with law, the  commercial code and the articles of association, to verify shares  of  the company, to examine presence of shareholders  or  quorum of a general meeting“,  I hope that most  notaries  do not satisfy  themselves  in their work with this  alibistic „interpretation“  of law and  that  in case of doubt, they  take into consideration also  the provision of § 2, section 2 of the  Notarial Code  that imposes an obligation  to care  about consolidation and   certainty of legal relations The  discrepancy between morality and law can be seen clearly here.  Since the  documents issued by  notaries have  the character of public documents,  the rebuttable  presumption  „praesumtio iuris“  of  their truthfulness, authenticity  and correctness relates to them. But if  a  notary  public is not responsible  for the  contents of a public document,  is it ethical  that he prepares  it?  If  the chairman of the board of directors alone takes the   responsibility,  why the notary public doesn’t just certify his signature?  It would be 100x   cheaper and more ethical. And the publicly known cases  when a notary public  certifying a legally significant fact  falsely declares his personal  presence,  sometimes at different places at the same time also  spoil   the  reputation of notaries.
Does it mean that only the person making a statement before a notary public  is responsible for the legal act and not the notary public?

If we are  satisfied  with the standpoint of the Notary Chamber, and I must say that I’m  not   and  I’m sure that the injured party is even less satisfied, the only person  who  takes responsibility in  such cases  is the chairman of the board of directors  who declares    before a notary public that the general meeting   has been   called   in the prescribed manner, in accordance with the articles of association, that  the shareholders and shares are present and that the general meeting has  a quorum.  In the first  place,  he  should  be  criminally liable  but the problem is that mostly,    such person  is only  „a straw man“ whom the actual deceiver  exploits and goes   next door.  Of course, it takes a long time  until the things move in  the right direction (actions for invalidity  of  the general meeting’s resolutions, complaints, etc.)  and in the meanwhile,  the company   goes  bankrupt.  And the real shareholder(s) can just wonder how little  remained  them from their company, or that they lost everything.  

And  the Commercial Register has no objections when it registers changes in a company on basis of a decision of a „non-shareholder“?

They should not only have objections but  in my opinion,  they should  refuse  an application  filed by  an unauthorised entity.  In this particular case, if the registration court examined  conformity of the  documents  enclosed to the  application with the data in the register,  what it did not, it would find out that  the person exercising the shareholders rights  in form of a decision of  the sole shareholder was  not a shareholder of the company.   Consequently,  the new members   of the board of directors appointed by an  illegitimate person  ( by a „non-shareholder“) cannot be authorised to act on behalf of the company  and to file an application for registration of changes in the registered data. If the registration court  admits     a reverse  interpretation,  it may happen that the  “protector of lawfulness”  generates  the  state of legal   uncertainty, which is inadmissible in any legally consistent state!  The practice shows that the  registration court’s obligations  should be  extended explicitly.

Notaries and their activities  were mentioned also in connection with the  fraudulent transfers of real-estates.

It is true that notaries were mentioned also in relation to so called „residential mafia“,  but it is  necessary to say that  in most cases, they   were deceived  or abused themselves.  Misuse  of an official seal or  presentation of  a false or stolen  ID card  was not an  exception.    Since  in most cases,  notaries  only certified signatures of  the transferors - owners  of   properties   in whose name straw men acted,  their share  in the   responsibility  might have been minimal. Victims of such   tricks  were mainly  elderly, trusting people,  or  people in difficult financial situation  who swallowed  promises of the  floppers  and signed  contracts voluntarily  themselves and  so, it was not necessary to use tricks  when  their signatures were certified.  Of course, I don’t deny that „the residential mafia“ had  often interconnection   not only  to   real estate agencies  but also  to   the „inconsequent“ notaries. However,  amendments   in this area, and not only  the  amendments   to  the Notarial  Code, obliged  notaries to refuse   a legal  act   which  contravenes  or avoids law, or  which is in contradiction with  good  morals. Until then, they might but did not have to refuse such act.   Also the responsibility of notaries public  with regard to their  position  as    public  officials  and performance  of  their   office as  execution of a public  authority, became more strict and it has become   an objective one.   

Does it mean that these  amendments have  solved the problems with notarial deeds?

A notarial deed has always been considered to be a public document  and therefore, it  should always be prepared  with  due  care because  sometimes, it  is  quite impossible to   rectify its  consequences.  If  a legal entity  is the  party of a  notarial deed ,   a notary public is obliged to verify its existence and if the person acting on its behalf has the authority  (e.g. by an extract from the Commercial Register).  However, the obligation to verify  if such person has  the authority to execute the required  legal act,  in our particular case  the decision of the sole shareholder, has been omitted. Why,  when making a notarial deed which  serves not only for registration of changes in the Commercial Register but is also an execution title,  a notary public  does not examine if the person  intending to exercise  shareholder’s rights  is a shareholder of the company at all?   A lot of notaries who employ   their own  moral obligations and conscience  instead of  the missing legal provisions do it and those who don’t  and are misused by swindlers   try  excuse their  fault by  saying that the law   doesn’t  oblige them to do so.  But the new wording of  § 36 of the Notarial Code  places a duty on  the notaries to  perform their office with  due professional care. In this connection, a question obtrudes if it means that they were not obliged to do so up till now when   it was necessary to  enact it  explicitly.      But in spite of that,  I believe that 98% of notaries public  work with due professional care every day  notwithstanding the  deficiencies  in legislation compared with   2% of those  who, despite of the  explicitly prescribed duty  don’t do more than they inevitably must do according to law and  in this way, they make it possible that the legislative gaps   continue to be  misused.   And because of them, it would be desirable to oblige notaries  public  not only to verify the authority of an  entity to do   a certain legal act   but also  to be able to  support such verification by relevant documents.  In  this way,  notaries  public would  protect  both  the injured lawful  entities  against deceivers and  themselves against   possible responsibility. 

If a notary public is   involved in an unlawful legal act, he may   lose his office,   is that right?    

Unfortunately,  it sometimes  happens that a black sheep  shows up  and   misuses  his office,    not only the office  of a notary public, but also  the  office  of a counsel or  an executor.   As these offices may be held only by morally irreproachable individuals, such black sheep   avoids this condition  very cleverly by  leaving the given profession as soon as  there is a threat of a disciplinary punishment – striking  from the list  of counsels, or  removal from the office of an executor or  a  notary public  in consequence of  a severe infringement of  his duties . And  in this way, he will probably   manage   to become  a judge.  What I want to say is that in fact,  all this is  not a problem of  notaries, counsels, judges or executors.  This  is a problem of the morality of each of us.

TV MARKÍZA -, 01.08.2009: "Novela o zdravotných poisťovniach má slabé miesta"
Denník Plus jeden deň, 28.09.2009
TV MARKÍZA -, 10.01.2010: "Rozvod a vysporiadanie majetku - 1"
TV MARKÍZA -, 18.01.2010: "Rozvod a vysporiadanie majetku - 2"
TV MARKÍZA -, 24.01.2010: "Rozvod a vysporiadanie majetku - 3"
TV MARKÍZA -, 25.03.2010: Spravodlivosť, korupcia a vylúčenie sudcov pre zaujatosť

Mgr. Advokátka Jana Martinková

1. V poslednom čase sa extrémne oslabuje dôvera občanov v spravodlivosť, je to opodstatnené?

Vychádzajúc z princípov právneho štátu, Listiny základných práv a slobôd (čl. 36), Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6) a Ústavy SR (čl.46) súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Sudca ako predstaviteľ súdnej moci má byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, nestranný, spravodlivý, má rozhodovať len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom a právnymi predpismi, ktoré má vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

2. Čo si teda myslíte o objektívnosti súdov pri ich rozhodovaní?

Často má minimálne jedna strana v konaní pocit, že sudca nekoná spravodlivo, „nadŕža“ protistrane a pod. a odôvodňuje si to prípadnou korupciou. Prevažne však za takýmto čisto subjektívnym pocitom stojí snaha účastníka presvedčiť súd o svojej pravde, bez kompromisov. Úlohou súdu však je rozhodnúť spor na podklade, čo možno najobjektívnejších záverov. Takáto snaha súdu o „objektívnu pravdu“ ako aj voľba prostriedkov na jej priblíženie, nemusí byť vždy správne vnímaná procesnými stranami.

3. Tvrdíte teda, že súdy nie sú skorumpované, len „nepochopené“?

Len som povedala, že za nespokojnosťou s rozhodnutím súdu vo väčšine prípadov nie je osobná zainteresovanosť sudcu na výsledku sporu, ale neschopnosť alebo neochota účastníka vidieť danú spornú vec aj z iného uhla pohľadu, a to nemám namysli výlučne názor protistrany.

4. Platí to aj pre advokátov, alebo len pre ich klientov?

Samozrejme úlohou advokáta je čo najefektívnejšie, s využitím všetkých zákonom prípustným prostriedkov presadzovať výlučne záujem klienta. Avšak schopnosť advokáta ako nezainteresovanej osoby posúdiť vec aj z inej, nie čisto subjektívnej stránky, je prínosná v tom, že je potom jednoduchšie odhadnúť postup protistrany a efektívne sa na naň pripraviť.

5. Je podľa Vás náročnejšie byť advokátom alebo sudcom?

Advokát má priamu väzbu s klientom, preto aj keď urobí na presadenie jeho práv maximum, no v spore nie je úspešný, je „prvý na rane“, čo sa týka zodpovednosti za výsledok sporu. Potešujúce však je, že to platí aj naopak. Prínos advokáta je citeľný, ale rozhodujúci je sudca. Úprimne, vôbec nezávidím sudcom tlak, pod ktorým v súčasnosti pracujú. Prišla doba, keď si mnohí myslia, že všetko sa dá kúpiť a všetko je na predaj, vrátane spravodlivosti. Najsilnejšie to asi pociťujú sudcovia okresných súdov, kde sa väčšinou cesta za spravodlivosťou začína. O niečo jednoduchšie by to mohli mať sudcovia Krajských súdov, ktorý rozhodujú v senátoch. Každopádne, zachovať si česť ich iste stojí nemalé úsilie.

6. Často sa hlavne v súvislosti s rôznymi veľkými súdnymi kauzami objavuje pojem „námietka zaujatosti voči sudcovi“, Čo sa za týmto pojmom skrýva?

V zmysle ustanovení §15a OSP majú účastníci konania právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť v prípade, že so zreteľom na pomer sudcu k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich zaujatosti. Avšak na preukázanie zaujatosti súdu musí existovať jednak určitá objektívna skutočnosť, napr. príbuzenský, či kolegiálny, priateľský vzťah dvoch osôb ako aj určitá subjektívna skutočnosť, ktorá môže ovplyvniť rozhodovanie jednej z týchto osôb. Posúdenie subjektívnej stránky však nemôže byť výsledkom skúmania kauzálnych vzťahov, ale výsledkom posúdenia iných objektívne poznateľných javov.

7. Čo teda znamená, že sudca má „pomer k veci alebo účastníkom“?

O pomere sudcu k veci alebo k účastníkom alebo ich zástupcom môžeme hovoriť vtedy, ak má sudca priamy alebo nepriamy záujem na výsledku konania alebo existuje medzi sudcom a účastníkmi, či ich zástupcami určitý osobný vzťah – blízky, rodinný, kolegiálny, priateľský, nepriateľský, závislý...alebo má vopred o veci také poznatky o veci, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nestranné rozhodovanie. 

8. V mediálnych kauzách, hlavne na špecializovanom súde, verejnosť vníma námietky zaujatosti sudcu ako účelovú obštrukciu zo strany obžalovaných, resp. ich advokátov.

Je pravdou, že sa tento inštitút niekedy zneužíva na získanie času v súdnom konaní (nielen v trestnom). Pokiaľ vznesená námietka spĺňa zákonné náležitosti a obsahuje konkrétne relevantné dôvody, súd sa ňou musí zaoberať, aj keď je mnohým jasné, že sa jedná len o umelé „naťahovanie“ sporu. Každé právo je zneužiteľné, vždy ide len o otázku prístupu.

9. Používajú sa aj iné spôsoby na naťahovanie sporov?

Tých je skutočne nespočetne. Počínajúc zmenami právnych zástupcov, práceneschopnosťou, kolidovaním termínov pojednávaní, navrhovaním vykonania nezmyslených irelevantných dôkazov, výsluchov nespočetných svedkov, vzájomným podávaním trestných oznámení atď., až po rozloženie základného sporu na viacero čiastkových, preň riešiacich prejudiciálne otázky. Osobne sa stretávam s takýmto „získavaním času“ najčastejšie pri nedostatku relevantných dôkazových a právnych argumentov a v snahe odložiť následky súdneho rozhodnutia. Aj to prispieva k preťaženosti justície.

10. Ako treba zaujatosť sudcu namietať, aby bola námietka uznaná?

V zmysle ustanovenia §14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Vo vzťahu k formálnej stránke možno povedať, že návrh na vylúčenie sudcu môže byť podaný ústne do zápisnice priamo na pojednávaní alebo písomne adresovaný dotknutému súdu. Návrh musí byť podaný, resp. námietka vznesená najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol navrhovateľ dozvedieť o dôvode, pre ktorý má byť sudca vylúčený. V návrhu, resp. v námietke musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. V prípade, že návrh nebude spĺňať predpísané náležitosti alebo sa bude opakovane namietať zaujatosť z toho istého dôvodu, o ktorej už nadriadený súd rozhodol, súd naň neprihliadne a vec nepredloží nadriadenému súdu. Návrh na vylúčenie sudcu sa nespoplatňuje.

11. Existuje niečo, čo nemôže účastník napadnúť námietkou zaujatosti?

Ako dôvod na vylúčenie sudcu nemôžu slúžiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Myslia sa tým procesné úkony súdu vrátane jeho rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania a majú prípravný charakter, v širšom kontexte môže ísť aj o jeho rozhodovanie vo veci samej. Toto obmedzenie si laická verejnosť väčšinou neuvedomuje. Tým sa okruh dôvodov na vylúčenie sudcu značne zužuje.

12. Akými skutočnosťami treba teda návrh na vylúčenie sudcu, resp. námietku zaujatosti odôvodniť?

Prvým dôvodom, ako už bolo spomenuté sú pochybnosti o nezaujatosti sudcu, pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k účastníkom, či ich zástupcom. Tu stačí preukázať existenciu konkrétnych skutočností vedúcich k pochybnostiam o nezaujatosti, nemusí byť preukázaná samotná zaujatosť sudcu.

Druhým dôvodom na vylúčenie sudcu je, ak tento sudca rozhodoval v tom istom spore na súde nižšej inštancie (napr. okresnom, prípadne krajskom súde) a následne rozhodoval alebo spolurozhodoval aj na súde vyššieho stupňa (napr. krajského súdu alebo najvyššieho súdu). To platí samozrejme aj na opak.

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa subjektívna nestrannosť sudcu prezumuje, t.j. platí, že je nestranný, pokiaľ sa nepreukáže opak.

13. Možno takýmto spôsobom namietať aj zaujatosť iných osôb?

V zmysle ustanovení § 17 OSP môže byť rovnakým spôsobom vylúčený aj zapisovateľ, či iný pracovník súdu, znalec, tlmočník a notár ako súdny komisár v konaní o dedičstve. Exekučný poriadok (§30) umožňuje aj vylúčenie exekútora.

14. Čo nasleduje, ak je námietke zaujatosti vyhovené?

Po vylúčení sudcu alebo senátu, predseda súdu vráti vec do podateľne, aby bola podľa stanovených pravidiel pridelená inému sudcovi alebo senátu.

TV MARKÍZA -, 06.04.2010: Ochrana pred neplnením záväzkov
Mgr. Advokátka Jana Martinková

1. Súčasná doba prináša so sebou stále viac pochybností o poctivosti a dôveryhodnosti zmluvných partnerov. Možno sa pred neserióznym prístupom k plneniu záväzkov chrániť?

Nedôvera a prezieravosť v záväzkových vzťahoch je viac ako žiaduca, ale zabezpečenie záväzkov je omnoho prínosnejšie. Občiansky zákonník vždy pamätal aj na situácie, keď povinným subjektom chýba dostatočná „motivácia“ svoj záväzok splniť. Pozná mnoho inštitútov, ktoré slúžia na zvýšenie istoty veriteľa, že jeho nárok bude uspokojený. V minulosti sa využívali menej, ale dnes už v podstate nevidíte zmluvu, ktorá by neobsahovala aspoň jedno ustanovenie týkajúce sa ochrany pred prípadným nesplnením zmluvného záväzku. Štandardne sa neobjavujú len v úverových, leasingových, kúpnych, spotrebiteľských, nájomných zmluvách, zmluvách o dielo, o preprave, pri pôžičkách, a pod., ale vo všetkých typoch zmlúv, vrátane nepomenovaných.

2. Akými prostriedkami sa teda možno pred neplnením záväzkov chrániť?

Okrem tradičných sankcií za nesplnenie povinnosti riadne a včas plniť, ktorými sú úroky a poplatky z omeškania, pozná občiansky zákonník špeciálne inštitúty na zabezpečenie zmluvných záväzkov. Najrozšírenejšie sú zmluvná pokuta, záložná zmluva, ručenie, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy, ale aj zabezpečovací prevod práva, zábezpeka a zabezpečovacie postúpenie pohľadávky. Obchodný zákonník upravuje aj bankovú záruku.

3. Dali by sa tieto inštitúty jednoduchou a stručnou formou vysvetliť?

Zmluvná pokuta je zmluvne dohodnutá finančná čiastka, ktorú je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane tá zmluvná strana, ktorá poruší svoju zmluvnú povinnosť, aj za predpokladu, že porušením povinnosti nevznikla škoda.

Záložná zmluva poskytuje veriteľovi istotu tým, že ak nebude jeho pohľadávka riadne a včas splnená, môže svoj nárok uspokojiť subsidiárne (podporne) z predmetu záložného práva.

Ručenie predstavuje s veriteľom dohodnutú povinnosť ručiteľa splniť záväzok dlžníka veriteľovi, ak ho nesplní sám dlžník.

Uznanie dlhu je jednostranný písomný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým sa zakladá vyvrátiteľná prezumpcia, že v čase uznania dlh existoval, čo má zmysel pri spochybniteľných záväzkoch a pri snahe o predĺženie premlčania.

Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje písomný súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi.

Zabezpečovací prevod práva má podobný význam ako záložné právom, s tým rozdielom, že záložné právo sa viaže na záloh (vec, právo alebo iná majetková hodnota), a zabezpečovací prevod sa týka práv k veciam, právu alebo inej majetkovej hodnote. Rozdielne je i to, že k určitému právu môže vzniknúť iba jeden zabezpečovací prevod práva, kým na záloh môže vzniknúť aj viac záložných práv.

Zábezpeka môže mať viaceré formy, najčastejšie ide o záložné právo alebo ručenie. V prípade, že dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, veriteľ môže svoj nárok uspokojiť z veci, ktorou je pohľadávka zabezpečená.

Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky predstavuje dočasnú zmenu v osobe veriteľa, ktorým sa stane ten, komu bola pohľadávka postúpená, ale s dočasným charakterom.

Banková záruka má podobu písomnej záručnej listiny, v ktorej banka jednostranne vyhlási, že uspokojí nárok veriteľa, ak ho nesplní dlžník.

1.Časť – zmluvná pokuta:

4. V akých prípadoch by ste odporučili dohodnúť zmluvnú pokutu?

Každá zmluvná povinnosť, jej nesplnenie, resp. vadné splnenie môže byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Najžiaducejšie je chrániť zmluvnou pokutou povinnosť plniť zmluvný predmet zmluvy riadne a včas – vtedy vzniká nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty v prípade, že povinná strana nesplnila záväzok alebo ho splnila vadne – nedodržala dohodnuté miesto, čas, kvalitu, alebo malo plnenie právne, či iné vady.ň

Výhoda zmluvnej pokuty spočíva nielen v hrozbe pre dlžníka, ale i vtom, že predstavuje paušalizovanú náhradu škody, bez ohľadu na to, či škoda vôbec vznikla. Navyše aj po zaplatení zmluvnej pokuty zmluvný záväzok dlžníka trvá a nezanikne. 

5. Ak má zmluvná strana právo na zmluvnú pokutu, aj keď jej škoda nevznikla, nemôže to mať za následok určité podvodné snahy?

Zmyslom a účelom zmluvnej pokuty je primárne zabezpečenie záväzku. Samozrejme, že každý právny inštitút je zneužiteľný, ale keďže málokto zaplatí vysokú zmluvnú pokutu bez súdneho vymáhania, existuje tu aj ochrana pred zneužitím práva. Súdy predsa nie sú hlúpe a ak výška vymáhanej zmluvnej pokuty je niekoľkonásobne vyššia ako hodnota práva, ktoré ňou bolo zabezpečené, neprizná ju v takej výške, ktorá by mohla byť považovaná za neodôvodnený majetkový prospech a prekračovala by hranice nevyhnutné pre naplnenie je zabezpečovacej funkcie.

6. A čo naopak zmluvná pokuta zabezpečiť nemôže?

Zmluvnou pokutou nie je možné sankcionovať využitie práva. Preto napríklad zmluvná pokuta neochráni zmluvnú stranu pred dôvodným - oprávneným a platným odstúpením od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva a nie porušením zmluvnej povinnosti. Pre prípad odstúpenia od zmluvy možno dohodnúť odstupné, ktoré nemožno obsahovo spájať so zmluvnou pokutou.

7. Akým spôsobom dojednať zmluvnú pokutu, aby ju povinná strana nemohla spochybniť a mohla byť vymáhateľná?

V prvom rade musí byť uzatvorená písomne. Ustanovenia o zmluvnej pokute musia jednoznačne určovať výšku pokuty (jednorazovou sumou, percentuálnou .....) alebo spôsob jej určenia a čo najpresnejšie označiť zmluvnú alebo zákonnú povinnosť (povinnosti), ktoré bude zabezpečovať, teda porušenie ktorých povinností bude sankcionované zmluvnou pokutou. 

8. Je výška zmluvnej pokuty zákonom limitovaná?

Ohľadne dojednania výšky zmluvnej pokuty platím princíp zmluvnej voľnosti, ktorý je však limitovaný ustanovením §39 Občianskeho zákonníka. Limitom pre určenie výšky je teda požiadavka, aby nebol takýto právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Súlad zmluvnej pokuty s dobrými mravmi sa však posudzuje vždy ad hoc. Výška zmluvnej pokuty by nemala mnohonásobne prevyšovať hodnotu zabezpečeného plnenia, ale tiež by mala byť dostatočne vysoká na to, aby splnila svoj zabezpečovací účel spočívajúci v motivácií povinného dodržať svoje zmluvné povinnosti. Ohľad treba brať aj na postavenie a charakter zmluvných partnerov, napr. v prípadoch, keď sa zabezpečuje povinnosť „rizikového“ obchodného partnera, môžu byť prípustné aj citeľnejšie sankcie v prípade jej nesplnenia. Naopak, pri zmluve dlhoročných obchodných partnerov, kde čas ich spoľahlivosť pri plnení záväzkov overil, klesá aj limit pre ustanovenie výšky zmluvnej pokuty.

9. Čo ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, zabezpečenej zmluvnou pokutou, kto bude mať v tomto prípade nárok na zmluvnú pokutu?

Postúpením pohľadávky prechádza na postupníka jednak jej príslušenstvo, ako aj práva, ktoré sú s ňou spojené. Medzi ne patria aj zabezpečovacie práva. Takže právo na zmluvnú pokutu, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku, bude môcť vymáhať postupník.šie oblečené Slovenky a Češky

1. TASR, 28.7.2009: Novela o zdravotných poisťovniach má slabé miesta
2. Health Policy Institute:
3. Slovenská lekárska komora:
4. Zoznam zdravotníckych zariadení:
5. TV MARKÍZA -, 01.08.2009: "Novela o zdravotných poisťovniach má slabé miesta"
6. Denník Plus jeden deň, 28.09.2009
7. TV MARKÍZA -, 10.01.2010: "Rozvod a vysporiadanie majetku - 1"
8. TV MARKÍZA -, 18.01.2010: "Rozvod a vysporiadanie majetku - 2"
9. TV MARKÍZA -, 24.01.2010: "Rozvod a vysporiadanie majetku - 3"
10. TASR, 25.2.2010 SÚDY: Pojednávanie v spore o Piešťanské kúpele odročil
11. ČAS.SK, 25.2.2010: Pojednávanie v spore o Piešťanské kúpele odročili
12. TV MARKÍZA -, 25.03.2010: Spravodlivosť, korupcia a vylúčenie sudcov pre zaujatosť
13. TASR, 30.3.2010 SÚDY: Spor o platnosť zmluvy v prípade piešťanských kúpeľov sa komplikuje
14. SME, 30.3.2010: Spor o platnosť zmluvy v prípade piešťanských kúpeľov sa komplikuje
15. ORANGEPORTAL.SK, 30.3.2010: Spor o platnosť zmluvy v prípade piešťanských kúpeľov sa komplikuje
16. Piešťanský týždeň, 30.03.2010: SÚDY: Spor o platnosť zmluvy v prípade piešťanských kúpeľov sa komplikuje
17. TV MARKÍZA -, 06.04.2010: Ochrana pred neplnením záväzkov
18. TASR, 8.4.2010: SÚDY: OS nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
19. Hospodárske noviny, 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
20. SME, 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako účastníka konania v spore o kúpele
21., 8.4.2010: FNM sa nemôže zúčastniť sporu o Piešťanské kúpele
22., 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
23., 8.4.2010: Súd nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
24. Piešťanský týždeň, 08.04.2010: SÚDY: OS nepripustil FNM ako vedľajšieho účastníka konania v spore o kúpele
25. TASR, 15.4.2010: SÚDY: Piešťanské kúpele a CKSK sa možno mimosúdne dohodnú
26. SME, 15.4.2010: Piešťanské kúpele a CKSK sa možno mimosúdne dohodnú
27., 15.4.2010: Piešťanské kúpele sa možno mimosúdne dohodnú
28. Piešťanský týždeň, 15.04.2010: SÚDY: Piešťanské kúpele a CKSK sa možno mimodne dohodnú


» Napíšte nám o radu

FEMINITY pre vás pripravilo právnu poradňu. Na vaše otázky týkajúce sa všetkých oblastí práva bude odpovedať advokátka Jana Martinková (35) z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o. Odpovede nájdete na stránkach FEMINITY vždy v pondelok, svoje otázky posielajte na

Diskusia: 17  |  Vytlačiť článok  |  Poslať e-mailom 
Matrika oznámi príslušnému súdu úmrtie osoby v jej obvode. Na základe tejto informácie začne okresný súd ex offo (aj bez návrhu) konanie o dedičstve. Úkonmi v konaní poverí notára ako súdneho komisára. Ten následne predvolá pozostalých, o ktorých sa predpokladá, že budú dediť, zisťuje v centrálnom registri závetov, či poručiteľ zanechal závet, prípadne listinu o vydedení. Prešetruje sa aj rozsah majetku poručiteľa.

Rýchlosť dedičského konania je závislá od množstva faktorov. Od dostupnosti informácií o majetku poručiteľa, od rozsahu majetku ( na Slovensku alebo v zahraničí), od počtu dedičov, od ich ochoty, respektíve neochoty uzavrieť dedičskú dohodu, od existencie závetu, listiny o vydedení (ich platnosť býva často súdnou cestou napadnutá hlavne zo strany neopomenuteľných dedičov), od skutočnosti, či niekto nepopiera dedičské právo iného dediča, od okolností ohľadne dedičskej nespôsobilosti...

Najrýchlejšie dedičské konanie je také, ak nie sú problémy so zisťovaním majetku a okruhu dedičov, ak dedičia medzi sebou kooperujú a uzavrú dedičskú dohodu. Notár začne konať v priemere do 2 mesiacov od úmrtia alebo vyhlásenia poručiteľa za mŕtveho, potom konanie komplikujú už „len“ hore uvedené faktory. 

31., 28.06.2010 PRÁVNA PORADŇA: Registrované partnerstvo verzus kresťanstvo 

PRÁVNA PORADŇA: Registrované partnerstvo verzus kresťanstvo

» Napíšte nám o radu

FEMINITY pre vás pripravilo právnu poradňu. Na vaše otázky týkajúce sa všetkých oblastí práva odpovedá advokátka Jana Martinková (35) z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o. Dnes sme vybrali päť otázok, ktoré ste na adresu poslali počas uplynulého týždňa.

Diskusia: 21  |  Vytlačiť článok  |  Poslať e-mailom 

Formuje sa nová vláda. jeden z rozporov je kresťanstvo x liberalizmus v otázke registrovaného partnerstva. Béla Bugár sa vyjadril, že registrované partnerstvo nie, ale riešenie otázok homosexuálnych párov v oblasti majetku áno. Je to u nás možné? Nájdu právnici spoločnú reč? a ešte pripomienka: dostala som sa sem náhodou, nemôžete poradňu zaradiť do hlavného menu?

Myslím, že každá reálne demokratická krajina by sa mala otázkou registrovaného partnerstva zaoberať. Navyše, ak naša republika prostredníctvom ústavy prezentuje svoju nezávislosť od akejkoľvek ideológie a náboženstva (1. Hlava, čl. 1.) a ľudia by podľa nej mali byť slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach (čl.12 ods.1.), odkladanie právnej úpravy vzájomných vzťahov homosexuálnych resp. lesbických partnerov nemá opodstatnenie.

Ako veriaci človek si myslím, že práve láska blížnemu by mala napomôcť opustiť doterajší dogmatizmus a pravdivou osvetou vytvoriť podmienky pre vyriešenie otázok, ktoré oprávnene pôsobia diskriminačne. Nemyslím si, že Belgičania, Dáni, Švédi, Nóri, Holanďania, Španieli, Portugalčania, Angličania, Fíni, Francúzi, Luxemburčania, Nemci alebo Česi sú menej veriaci len preto, že skôr ako my pochopili, že sexuálnu orientáciu si človek nevyberá a preto následná diskriminácia osôb inak orientovaných ako 94% populácie, nie je ani v súlade s princípmi Európskeho spoločenstva, Rezolúcie o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii z 17.9.1996, v zmysle ktorej je neprijateľný „akýkoľvek druh diskriminácie, založený na rase, farbe pokožky, etnickom pôvode, pohlaví, sexuálnej orientácii, jazyku, vierovyznaní a politickom zmýšľaní“ [bod 78 časti "rovnaké zaobchádzanie"]. Naša ústava v čl.12 ods.2 na antidiskrimináciu založenú na sexuálnej orientácií stále ešte nepamätá. Tam by sa malo začať. Následne by bolo potrebné právne upraviť existenciu registrovaného partnerstva v najpálčivejších oblastiach (dedičské práva, rodinné vzťahy, práva a povinnosti vyplývajúce z titulu spoločného bývania, vyživovacia povinnosť...), tak, aby bolo registrovanému partnerovi zaručené obdobné postavenie ako má manžel(ka). Súčasný právny stav, ktorý takýchto partnerov pri spolužití znevýhodňuje, nie je uspokojivý, a to nielen napr. ohľadne dedenia.

Pozostalý životný homosexuálny partner môže dediť len z titulu závetu, alebo ak zosnulý partner nemal potomkov, prípadne aj manžela, môže spolu s rodičmi dediť v 2. skupine resp. v 3. skupine spolu s jeho súrodencami (poradiu dedenia zo zákona sa budeme venovať v ďalších častiach poradne) za predpokladu, že so zosnulým žil min. 1 rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a staral sa o spoločnú domácnosť, alebo bol na zosnulého odkázaný výživou. Takéto postavenie je však potrebné dokazovať. Z praxe viem, že to môže viesť k špekulatívnym riešeniam majetkového problému prostredníctvom tretích krajín, čo je v konečnom dôsledku pre Slovenské republiku nevýhodné. Aj preto by mala mať motiváciu tento stav zmeniť a legislatívne upraviť.

Je stanovený termín do kedy sa musí začať dedičské konanie a ako dlho môže trvať?
Nie je stanovený termín, do kedy sa musí začať, ale zvyčajne notár – súdny komisár získa poverenie súdu v rozmedzí pár týždňov od úmrtia, takže  pozostalí sú na prvé pojednávanie volaní do 1a1/2 až 2 mesiacov. Trvanie dedičského konania ako každého civilného konania nemá konkrétnu lehotu, avšak stimulom notára  k rýchlosti prejednania veci môže byť právo súdu odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Sú rozdiely administratívne alebo v poplatkoch pri dedení v rámci Slovenska a dedením zo zahraničia?
Výrazné administratívne rozdiely nie sú, ale odmena notára v zahraničí pri prejednávaní dedičstva je zväčša výrazne vyššia. Ak zanechá poručiteľ majetok aj na Slovensku aj v zahraničí, konanie to neúmerne predlžuje (niekoľkoročné konanie nie je výnimkou) a samozrejme aj „predražuje“.

Ja by som chcel vedieť ako je to s poplatkami pri dedičskom konaní, koľko čo stojí, komu sa platí.

V súvislosti s dedičským konaním sa platí súdny poplatok a odmena notára ako súdneho komisára, percentuálne v závislosti od výšky všeobecnej ceny majetku poručiteľa. Jej výška môže byť zhodne potvrdená účastníkmi konania, alebo ak má notár pochybnosti, príp. sú tvrdenia účastníkov rozdielne, zisťuje sa hodnota majetku znaleckým dokazovaním. Súdny poplatok sa pohybuje od 6,50€ po 165,50 €. Pri hodnote dedičstva do 3.319 € predstavuje súdny poplatok 6,50 eura, pri vyššej hodnote do 9.958 € predstavuje 16,50 € a nad túto sumu sa platí súdny poplatok vo výške 0,2% z dedičstva, ale maximálne 165,50 €. Odmena notára predstavuje väčšiu položku, minimum je 23€ a pohybuje sa od 2% z hodnoty majetku poručiteľa (toto percento klesá s narastajúcou hodnotou majetku) po 0,2% z hodnoty dedičstva, maximum je 1.327,60€. Súd môže odmenu notára aj zvýšiť (max. o 50%), ak úkony notára boli mimoriadne obtiažne alebo časovo náročné. Navyše notár - súdny komisár má popri odmene aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva ( cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis, odmena a náhrada hotových výdavkov Notárskej komory Slovenskej republiky za prístup do Centrálneho informačného systému, poštovné, poplatky peňažných ústavov súvisiace so zisťovaním zostatku na účtoch poručiteľa a iné) a náhradu za stratu času. Uvedené trovy uhrádza každý dedič podľa pomeru nadobudnutého dedičstva k prejednávanému dedičstvu.

Jana Martinková a jej kancelária Advocatus Martinková s.r.o.poskytuje komplexné právne služby takmer vo všetkých oblastiach práva, spolupracuje s najvýznamnejšími svetovými advokátskymi spoločnosťami, najmä so Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom (Europe) LLP. Jej odborné články a stanoviská preberajú aj zahraničné inštitúcie, ako anglický inštitút PSIRU- University of Greenwich, London, ktorý prevzal článok o zisku pre zdravotné poisťovne a jeho dosahu na medzinárodné arbitráže.

32., 05.07.2010 PRÁVNA PORADŇA: Zdediť môžete aj dlhy
33., 12.07.2010 PRÁVNA PORADŇA: Ako neprerobiť pri dedení dlhov
34. Téma: Právo a morálka alebo ako sa z práva stáva bezprávie (English, Deutsch)
35. TASR: J. MARTINKOVÁ: Právo a morálka sú rôzne normatívne systémy
36., 20.07.2010 PRÁVNA PORADŇA: Ako čo najjednoduchšie zvládnuť rozvod
37., 26.07.2010 PRÁVNA PORADŇA: Majetkové vyrovnanie pri rozvode a ako sa chrániť
38. TASR, 27.10.2010: FINANCIE: Nové vedenie MF analyzuje spor o zákaz zisku zdravotných poisťovní
39., 27.7.2010: Mikloš si posvieti na zákaz zisku zdravotných poisťovní - celý článok >>>
40., 02.08.2010 PRÁVNA PORADŇA: Komu zostanú po rozvode deti a podľa čoho sa určuje výška výživného?
41., 09.08.2010 PRÁVNA PORADŇA: Ako neplatiť úžernícke úroky pri úvere
42., 16.08.2010 PRÁVNA PORADŇA: Ako vydediť manžela?

Ako vydediť manžela?

» Napíšte nám o radu

V právnej poradni na vaše otázky odpovedala advokátka Jana Martinková (35) z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o. Z množstva vašich otázok zaslaných do redakcie, budú podľa poradia každý týždeň dve zodpovedané a uverejnené. Do budúcna by sme vás chceli požiadať, aby ste svoje otázky posielali nielen ako príspevok do diskusie, ale i na adresu: Dnes sa dozviete ako vydediť manžela a ako riešiť komunikáciu so súdom.

Autor: Jana Martinková
Diskusia: 25  |  Vytlačiť článok  |  Poslať e-mailom 

OTÁZKA: Je možné urobiť darovaciu zmluvu na dom, ktorá by vstúpila do platnosti až pri úmrtí otca? Je možné ju napísať v tom zmysle, že majiteľom domu (na základe spomínanej darovacej zmluvy) sa stáva to dieťa, bez konkrétneho určenia mena,  (prípadne ďalší člen rodiny?), ktorý žil s otcom v jednej domácnosti (alebo mu zabezpečil každodennú starostlivosť?) (min.1rok?)a dôstojne ho doopatroval? Ako je to s ďalším dedením pri nadobudnutí majetku darovaním (v prípade smrti majiteľa má nárok na tento napr. dom nárok jej manžel? Ako sa dá právne ošetriť aby nemal v žiadnom prípade nárok?
Nie je možné ako hovoríte „urobiť darovaciu zmluvu, ktorá by vstúpila do platnosti až po úmrtí otca“. Takáto darovacia zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. V zmysle zákonných ustanovení (§ 628 ods. 3 OZ) je zakázané, aby okamih plnenia z darovacej zmluvy nastal až okamihom smrti darcu. Rovnako nie je možná identifikácia obdarovaného bez konkrétneho určenia mena. Darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon, v zmysle ktorého darca niečo bezplatne prenecháva obdarovanému a tento dar musí byť obdarovaným prijatý. Vami navrhovaná identifikácia obdarovaného ako „člen rodiny, žijúci v spoločnej domácnosti, zabezpečujúci každodennú starostlivosť darcovi počas min.1 roka, dôstojne doopatroval darcu“ je stále nedostatočne určitá, aby bolo možné konkrétnu osobu identifikovať. Navyše takáto osoba by bola známa až v okamihu smrti darcu a darovanie je možné len medzi živými. Taktiež zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra v prospech darcu by na základe takejto identifikácie nebol možný.

Navrhovala by som pre daný prípad darovaciu zmluvu uzatvorenú s konkrétnym obdarovaným, so zriadením vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech darcu. Obdarovaný bude síce vlastníkom nehnuteľnosti, ale darcove užívacie právo k nehnuteľnosti zostane zachované.  Súčasťou darovacej zmluvy by mohlo byť ustanovenie o prísľube obdarovaného, že zaistí osobne /prostredníctvom tretej osoby/ doživotnú starostlivosť o darcu, s uvedením konkrétnych požiadaviek a podmienok starostlivosti, tieto však nesmú mať majetkový charakter (pretože darca nesmie požadovať od obdarovaného protihodnotu, ktorá by z hospodárskeho hľadiska mohla mať  majetkový charakter). Aby nedošlo k porušeniu tohto zákazu, bolo by možno lepšie osobitne uzavrieť zaopatrovateľskú zmluvu, ktorá by upravovala práva a povinnosti otca a osoby, ktorá by sa ju zaviazala doopatrovať. Otec by potom z vďačnosti buď previedol vlastníctvo k domu na zaopatrovateľa, ale s vecným bremenom ako som vyššie spomenula, alebo by tejto osobe v závete dom zanechal.

Podotýkam, že darca má právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Toto správanie však nemožno vykladať veľmi extenzívne,  nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.
Čo sa týka dedenia domu, ktorý získa poručiteľ darom, tak tento sa samozrejme dedí a keďže nepatrí ako dar do BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov), manžel má nárok len na zákonný podiel, ak sa dom nebude dediť v zmysle závetu. Ak má poručiteľ deti, tieto dedia spolu s manželom rovným dielom v prvej skupine. Keďže manžela nemožno tak ako potomkov vydediť (môže sa stať nespôsobilým dediť, ak sa dopustil úmyselného trestného činu proti Vám ako poručiteľovi, Vašim deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti Vašej poslednej vôli) bude najjednoduchšie spísať závet a uviesť dediča (dedičov) domu. Manžel nepatrí medzi neopomenuteľných dedičov, tými sú len deti, o to je to jednoduchšie. Odporúčam však závet na celý majetok, resp. nehnuteľný a hodnotný hnuteľný, možno tým zachránite krehké medziľudské vzťahy.

OTÁZKA:Prajem pekný deň, chcem sa informovať ,ako mam postupovať. Prišli mi domov z pošty papiere o oznámení, že mám doporučený list z Prešova zo súdu. Nemôžem si tieto listy vyzdvihnúť lebo som v zahraničí v škole a nemôžem kvôli tomu teraz prerušiť štúdium a utekať na lietadlo a ...... proste by to bolo pre mňa nákladné. Viem, alebo aspoň si myslím, že moja exmanželka požiadala o zvýšenie výživného. A ja neviem čo mam robiť, lebo mám priateľku a poprosil som ju nech tam zavolá, ale povedali jej na súde v Prešove, že to je môj problém a že ja mam vedieť o čo sa jedná. Som z toho nervózny a nemôžem sa sústrediť na školu a fakt neviem čo ďalej, čo ma čaká, keď nemám možnosť vyzdvihnúť si tie listy. Tieto listy chodili na adresu, kde nebývam, lebo som sa medzi tým presťahoval z bytu na dedinu. Nemám v úmysle sa vyhýbať súdu, ale nemám možnosť to riešiť nakoľko som v UK a škola mi končí začiatkom septembra. Môže sud riešiť tieto veci, keď som nereagoval z uvedeného dôvodu a ak áno mam možnosť sa odvolať?
V občiansko-právnom konaní platí fikcia doručenia, tzn. ak Vám nemožno ani na druhý pokus zásielku doručiť a počas jej uloženia si ju nevyzdvihnete, deň, keď bola zásielka vrátená súdu, sa bude považovať za deň doručenia, i keď ste sa o tom nedozvedeli. To platí iba vtedy, ak sa „spoľahlivo“ - podľa názoru súdu- zdržiavate v mieste doručenia, hoci aj prechodne. Ak už s Vami v minulosti súd na danej adrese korešpondoval, môže považovať túto podmienku za splnenú. Ak si súd bude myslieť, že Váš pobyt je neznámy, môže Vám pre konanie ako aj doručovanie písomností ustanoviť opatrovníka. Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk (napr. návrh na začatie konania, predvolanie na 1. pojednávanie) vráti z miesta Vášho v SR evidovaného pobytu ako neprevzatá a nebude vedieť zistiť miesto, na ktorom si v SR preberáte písomnosti a nebude Vás môcť zastupovať ustanovený opatrovník, súd rozhodne, že Vám určené písomnosti sa budú ukladať v súdnom spise až do právoplatného skončenia konania. 
Keďže neuvádzate bližšie okolnosti a informácie, ktoré súdu môžu byť známe a na základe ktorých by sa dalo vyvodzovať pravdepodobné konanie súdu, takže vychádzajúc z mála dostupných informácií Vám doporučujem nasledovné: Keďže ste žiaľ pred odchodom do cudziny nesplnomocnili na preberanie pošty dôveryhodnú osobu (napr. priateľku), navrhujem buď si zvoliť a splnomocniť advokáta, ktorý sa o všetko postará alebo inú spoľahlivú fyzickú osobu, ktorá na základe splnomocnenia s overeným podpisom osobne na súde zistí, či je voči Vám začaté súdne konanie. Ak áno jeho spisovú značku, prípadne aj e-mailovú komunikáciu pre urýchlenie prenosu informácií. Následne na súd k uvedenej spis. značke (v kópii aj e-mailom) zašlete list, v ktorom vysvetlíte okolnosti nemožnosti preberania si zásielok a označíte svojho zástupcu na doručovanie. Súd určite uvíta Vašu aktivitu a seriózny prístup. Navyše Vašu snahu rozširovať si kvalifikáciu pri hľadaní zamestnania ocení súd aj v konaní o zvýšenie výživného. Ak by komunikácia so súdom napriek Vašej snahe z nejakého dôvodu zlyhala, Vaša aktivita bude určite zohľadnená aj pri potenciálnom odvolaní a konaní na druhom stupni. Ten by sa s procesným postupom 1. stupňa musel vysporiadať predpokladám k Vášmu prospechu. 

43. Báječná žena, 16.8.2010: Nedajte sa podviesť - Časopis Báječná žena
44., 23.08.2010 PRÁVNA PORADŇA: Ako žalovať nemocnicu
45., 30.08.2010 PRÁVNA PORADŇA: Ako urobiť nenapadnuteľný závet a Rozvod s nezvestným
46., 06.09.2010 PRÁVNA PORADŇA: Ako skrotiť ženu?
47. TASR, 10.09.2010: Odovody zo zisku môžu byť systémovo nedostačujúce
48., 10.09.2010: Odovody zo zisku môžu byť systémovo nedostačujúce
49. Zoznam zdravotníckych zariadení, 10.9.2010: J. Martinková: Odvody zo zisku zdravotných poisťovní môžu byť systémovo nedostačujúce
50., 10.9.2010: J. Martinková: Odvody zo zisku môžu byť systémovo nedostačujúce
51., 13.09.2010 PRÁVNA PORADŇA: Moja žena chce všetko
52., 20.09.2010 PRÁVNA PORADŇA: Čo robiť, aby vás manžel nepodviedol
53. Piešťanský týždeň, 10.09.2010: J.Martinková: Odvody zo zisku môžu byť systémovo nedostačujúce
54., 27.09.2010 PRÁVNA PORADŇA: Ako zobrať majetok ex manželovi
55. Báječná žena, 27.09.2010: Žiadosť o rozvod – Časopis Báječná žena (jpg, doc)
56., 04.10.2010 PRÁVNA PORADŇA: Sú manželove peniaze aj moje?
57. Markíza, 8.10.2010: Téma: Dedenie a dlhy
58., 11.10.2010 PRÁVNA PORADŇA: Delenie majetku podľa zásluh
59. Markíza, 12.10.2010: Závet a vydedenie (2. časť)
60. TA3, 17.10.2010: Správy 17.10. o 16,00 a každú nasledujúcu pol hodinu
                                   Hlavné správy zo 17. októbra
61. TASR, 17.10.2010: Vláda pripustila zmenu taktiky v spore so zdravotnými poisťovňami (word >>>)
62. Piešťanský týždeň, 17.10.2010: Vláda pripustila zmenu taktiky v spore so zdravotnými poisťovňami
63., 17.10.2010: Vláda vraj pripustila zmenu taktiky v spore s poisťovňami
64. Markíza, 17.10.2010: Vláda sa chce dohodnúť s akcionármi zdravotných poisťovní na odškodnom

Vláda vraj pripustila zmenu taktiky v spore s poisťovňami

BRATISLAVA. V miliardovom spore s akcionármi zdravotných poisťovní môže prísť k podstatnej zmene. Televízia TA3 dnes informovala, že súčasná vláda v spore pripustila zmenu taktiky.

V prípade dohody s majiteľmi zdravotných poisťovní by odškodné vraj mohlo byť nižšie ako požadovaná miliarda a ušetriť by sa malo aj na právnikoch, ktorým Slovensko doteraz vyplatilo viac ako 11 miliónov eur.

"Chceme minimalizovať škody, ktoré boli minulou vládou napáchané," povedal tento mesiac pre televíziu minister financií Ivan Mikloš. Od roku 2008 môžu zdravotné poisťovne zisk zo zdravotného poistenia použiť len na uhradenie zdravotnej starostlivosti, teda im v podstate bol zisk zakázaný.

Majiteľom zdravotných poisťovní sa to nepáčilo, pretože v čase, keď na Slovensko prišli, im legislatíva zisk dovoľovala. Obrátili sa preto na arbitrážny súd.

Advokátka Jana Martinková pre televíziu povedala, že priemerné arbitrážne spory trvajú od troch do štyroch rokov a najvyššie náklady sú podľa nej vždy na začiatku sporu. Dohodu preto nepovažuje za šťastné riešenie a pri výsledku arbitráže je optimistická.

"Pri dobre zvolenej taktike a stratégii má Slovensko veľkú šancu na úspech," povedala Martinková.

Čítajte viac:
65., 17.10.2010: Vláda uvažuje nad dohodou s poisťovnami ohľadne arbitráže
66., 17.10.2010: Štát možno vzdá spor so zdravotnými poisťovňami
67., 17.10.2010: Vláda pripustila zmenu taktiky v spore so zdravotnými poisťovňami
68., 17.10.2010: Vláda pripustila zmenu taktiky v spore s poisťovňami
69. Slovenský rozhlas, 17.10.2010:
70. Radio VIVA, 17.10.2010: Audio >>>
71. TASR, 18.10.2010: (word >>>)
- a:
J. MARTINKOVÁ: Slovensko má v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
- b: J. MARTINKOVÁ: Slovensko má v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
72., 18.10.2010:
- a:
Martinková: Slovensko má šancu uspieť v arbitráži
- b: Martinková: Slovensko má šancu uspieť v arbitráži

Martinková: Slovensko má šancu uspieť v arbitráži Zdroj: TASR18. október 2010, 15:48
Zdroj: MICHAL SMRČOKIlustračná fotografia

Podobné stránky

Slovenská republika má v arbitrážnych sporoch s akcionármi zdravotných poisťovní o približne jednu miliardu eur pri dobrom právnom zastúpení šancu na úspech a to minimálne v spore s najvyššou žalovanou čiastkou, domnieva sa Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková.

Pri žalobe zo strany akcionárov Dôvery sa hovorí o 750 miliónoch eur, spolu s odškodným za poisťovňu Union ide približne o jednu miliardu eur. 

"V arbitrážnom konaní vo veľkej miere úspech závisí aj od zvolenej taktiky a stratégie pri voľbe procesných prostriedkov obrany. Pri dobrom právnom zastúpení podľa môjho názoru má Slovensko šancu na výhru, minimálne v spore s najvyššou žalovanou čiastkou. Navyše si myslím, že požadovaná suma je veľmi vzdialená oprávneným nárokom a ak Slovensko tieto spory nevyhrá, tak vo vzťahu k ekonomickým parametrom poisťovní viac ako 100 - 200 miliónov by nemalo zaplatiť,"
 zdôraznila advokátka.

Akcionári poisťovní využívajú podľa jej slov na svoju obranu nadštandardný režim dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktoré však po začlenení SR do európskeho spoločenstva stratili svoje opodstatnenie, i keď nie platnosť, a vedú skôr k zneužívaniu práva ako k jeho uplatňovaniu. 

Bilaterálne dohody o ochrane investícií zakladajú nárok na odškodnenie v prípade, že zmluvná strana poruší niektorý zo svojich záväzkov, v tomto prípade povinnosť neprijať opatrenia zbavujúce priamo alebo nepriamo investorov druhej zmluvnej strany ich investícií, ak nebudú splnené nasledovné podmienky a to opatrenia sa prijímajú vo verejnom záujme a sú vykonané podľa zákona, opatrenia nie sú diskriminačné a napokon opatrenia sprevádza ustanovenie o vyplatení spravodlivej náhrady, ktorá predstavuje skutočnú hodnotu dotknutých investícií. 

Na strane druhej, ako ďalej uviedla Martinková, nároky akcionárov bude SR odmietať aj z dôvodov, že zdravotné poistenie na Slovensku má charakter verejný, povinný, sociálny a solidárny, financovaný povinnými odvodmi z príjmov obyvateľov a preto prostriedky určené na zdravotnú starostlivosť môžu byť použité len na tento účel. 

"Poisťovňa tu vykonáva v podstate správu vecí verejných a nie činnosť ekonomickej povahy - nákup zdravotnej starostlivosti nie je hospodárska činnosť orientovaná na zisk, ide len o sprostredkovateľskú činnosť pri plnení úloh štátu," objasnila. 

"Myslím si, že dohoda v tomto štádiu sporu, navyše potom, ako Európska komisia podporila argumentáciu SR, by nemusela byť šťastná. Takéto spory trvajú obvykle 3-4 roky, preto verím, že najväčšie náklady na právne zastúpenie pri týchto sporoch už boli vynaložené, aspoň v prípade Eureko, ktorého náklady predstavovali asi tri štvrtiny uvedenej sumy. V princípe sú najväčšie náklady na začiatku sporu, pri oboznamovaní sa s prípadom, súvisiace s prekladmi dokumentov, vypracovávaním analýz a podobne. Dohodou strán by sa teraz na právnikoch ušetrilo minimum, o to viac by sa mohlo stratiť na výške odškodného, na ktorej by sa v tomto čase strany boli ochotné dohodnúť,"
 odpovedala na otázku, či by nebolo pre Slovensko "ekonomicky výhodnejšie" sa dohodnúť, keď SR za posledné dva roky podľa medializovaných správ vyplatilo na advokátske kancelárie, ktoré ju zastupujú viac ako 11 miliónov eur. 

"Aj v arbitrážnom konaní platí princíp, že neúspešná strana uhradí trovy konania úspešnej strane, avšak nie automaticky, len na návrh, o ktorom nároku v každom jednotlivom prípade rozhodne len arbitrážny súd, ktorý zároveň určí, v akej výške neúspešná strana tieto výdavky úspešnej strane refunduje. V daných investičných sporoch by v prípade výhry investora – žalobcu mohlo byť SR zaviazané k refundácii maximálne desiatich percent ich nákladov, v prípade výhry štátu – žalovaného by Slovensku mohlo byť refundovaných nie viac ako 20 percent nákladov na právnikov," dodala.

V miliardovom spore s akcionármi zdravotných poisťovní môže prísť k podstatnej zmene. Televízia TA3 informovala, že súčasná vláda v spore pripustila zmenu taktiky. V prípade dohody s majiteľmi zdravotných poisťovní by odškodné vraj mohlo byť nižšie ako požadovaná miliarda a ušetriť by sa malo aj na právnikoch, ktorým Slovensko doteraz vyplatilo viac ako spomínaných 11 miliónov eur.

"Chceme minimalizovať škody, ktoré boli minulou vládou napáchané," povedal pre televíziu minister financií Ivan Mikloš. Od roku 2008 môžu zdravotné poisťovne zisk zo zdravotného poistenia použiť len na uhradenie zdravotnej starostlivosti, teda im v podstate bol zisk zakázaný. Majiteľom zdravotných poisťovní sa to nepáčilo, pretože v čase, keď na Slovensko prišli, im legislatíva zisk dovoľovala. Obrátili sa preto na arbitrážny súd.

73. Zoznam zdravotníckych zariadení:, 18.10.2010: Slovensko má vraj v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
74., 18.10.2010: J. MARTINKOVÁ: Slovensko má v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
75., 18.10.2010: J. MARTINKOVÁ: Slovensko má v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
76. - 18.10.2010: J. MARTINKOVÁ: Slovensko má v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
- a: Slovensko má v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
- b: Slovensko má v arbitrážnych sporoch šancu na úspech
77., 23.10.2010: ARBITRÁŽ: Od Ústavného súdu závisí 1,2 miliardy eur

ARBITRÁŽ: Od Ústavného súdu závisí 1,2 miliardy eur

Ilustračné foto
Ilustračné foto
24.10.2010 12:35 
Diskusia (10)  |  Zdieľaj  |  Galéria  |  Pošli tip  |    
BRATISLAVA - Aj na rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky momentálne záleží osud arbitráží, ktoré Slovensko vedie so súkromnými zdravotnými poisťovňami. Ten sa aktuálne zaoberá návrhom skupiny poslancov parlamentu, ktorí na čele s Ivetou Radičovou podali podnet na preskúmanie, či je novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorou im bola uložená povinnosť použiť zisk z verejného zdravotného poistenia len na úhrady zdravotnej starostlivosti v súlade s ústavou. Momentálne sa spracovávajú podklady pre rozhodnutie, pri ktorom bude zohľadnené aj stanovisko Radičovej vlády.

Zaujímavé na celej situácii je, že tie isté osoby, ktoré v októbri 2008 ako opoziční poslanci podávali ústavnú sťažnosť, sa budú teraz v mene vlády vyjadrovať k sťažnosti, ktorú sami podali. Rozhodovanie ústavného súdu v tomto prípade preto nebude jednoduché. Podľa vyjadrenia hovorkyne ústavného súdu bude súd pri rozhodovaní o veci vychádzať nielen z vyjadrenia súčasnej vlády, ale aj zo stanoviska Európskej komisie, ktorá sa o vec začala zaujímať v roku 2009. Podľa Európskej komisie, ktorá podporila postoj Slovenska v arbitrážach s akcionármi zdravotných poisťovní, nie je právna úprava zakazujúca zisk zdravotným poisťovniam v rozpore s právom EÚ.

Minister financií Ivan Mikloš pre TA3 konštatoval, že súčasná vláda chce minimalizovať škody, ktoré boli minulou vládou napáchané. Podľa jeho slov by to vyriešila asi dohoda s poisťovňami. Momentálne vedú akcionári zdravotných poisťovní 3 arbitrážne spory, v ktorých žiadajú od štátu ušlý zisk vo výške viac ako 1,2 miliardy Euro. Arbitráže s akcionármi zdravotných poisťovní umožnili nadštandardné dohody o ochrane investícií, ktoré dlhodobo kritizuje Európska komisia, z dôvodu, že diskriminujú ostatných podnikateľov a nadradzujú sa nad právo EÚ.

Podľa vyjadrenia advokátky Jany Martinkovej pre médiá, štát „zákaz zisku“ doteraz obhajoval tým, že„zdravotné poistenie na Slovensku má charakter verejný, povinný, sociálny a solidárny, je financovaný povinnými odvodmi z príjmov obyvateľov. Poisťovňa tu vykonáva v podstate správu vecí verejných, sprostredkovateľskú činnosť pri plnení úloh štátu a nie činnosť ekonomickej povahy, orientovanej na zisk. Inými slovami – poisťovňa vyberie od všetkých občanov poistné, ktoré prerozdelí podľazákonného kľúča medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a neprerozdelený zvyšok týchto peňazí jej zostával ako zisk. Preto neboli poisťovne dostatočne motivované, aby rozvíjali individuálne zdravotné poistenie, ako je bežné v zahraničí a zisk vytvárali z neho.“

Súčasná vláda má však opačný názor nielen na tvorbu zisku, ale aj na arbitrážne spory. Riešenie vidí pravdepodobne v dohode, aj s poukazom na úsporu na právnikoch. Podľa advokátky by sa však dohodou strán teraz na právnikoch ušetrilo minimum, o to viac by sa mohlo stratiť na výške odškodného, na ktorej by sa v tomto čase strany boli ochotné dohodnúť. Domnieva sa, že „ak Slovensko tieto spory nevyhrá, tak by vo vzťahu k ekonomickým parametrom poisťovní viac ako 100 - 200 miliónov nemalo zaplatiť.

Ako povedala advokátka, „nález Ústavného súdu nebude mať síce priamy vplyv na rozhodovanie arbitrážnych súdov, ale určite k nemu budú arbitri prihliadať ako na dôkaz.“ Či od rozhodnutia závisí výhra alebo prehra v arbitrážach, Martinková odpovedala, že je to možné. „V prípade, že Ústavný súd skonštatuje, že namietané ustanovenia zákona o zdravotných poisťovniach sú v rozpore s ústavou, s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, príp. právom EÚ, a jeho rozhodnutie budeodôvodnené silnými a jednoznačnými argumentmi oslobodenými od akéhokoľvek možného politického vplyvu, je veľký predpoklad, že arbitri si tieto argumenty osvoja.“

Ak by ústavný súd rozhodol o súlade novely s

ústavou, „nie je to bezpodmienečne, že Slovensko vyhrá, ale zvýšia sa šance na úspech štátu. Mohol by zároveň slúžiť i ako prostriedok procesnej obrany pri vykonateľnosti medzinárodného rozhodnutia arbitrážneho súdu.“ Kým však súd rozhodne, uplynie nejaký čas.

„Berúc do úvahy fakt, že súd po prijatí návrhu poslancov na ďalšie konanie vo februári 2009 nepozastavil účinnosť napadnutých ustanovení, pravdepodobne nebol v tom čase presvedčený, že by ďalšie uplatňovanie týchto ustanovení v praxi mohlo ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, alebo, že by v dôsledku ich uplatňovania hrozila značná hospodárska škodaalebo iný vážny nenapraviteľný následok. Opačný názor vyslovený v konečnom náleze by teda mohol z tohto pohľadu prekvapiť.“ dodala advokátka Jana Martinková.

78., 25.10.2010: Ako ochrániť majetok detí
79., 25.10.2010: Ako ochrániť majetok detí
80. TASR, 3.11.2010: Súdy – Pojednávanie o neplatnosti valného zhromaždenia VADIUM Group odročili (word >>>)
81., 8.11.2010: Nenechajte sa dobehnúť bankou
82., 10.11.2010 : V Amerike funguje striedavá starostlivosť už vyše 20 rokov, u nás až teraz
83. TVNOVINY.SK, 10.11.2010: Americko-český model už aj na Slovensku

Americko-český model už aj na Slovensku

Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti o deti.

BRATISLAVA, 10.11.2010., 23:55 |
Jana Martinková
Jana Martinková, Advocatus Martinková s.r.o., Foto: Peter Frolo

Už niekoľko mesiacov od 1.7.2010 u nás zákon o rodine (č.36/2005 Zb.) umožňuje, aby sa rozvedení manželia starali o svoje deti striedavo. Na túto tému sme sa rozprávali s advokátkou Janou Martinkovou z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o.

Je zavedenie striedavej osobnej starostlivosti novinkou, alebo Slovensko len sledovalo príklad z iných krajín, ako tomu často býva?

Áno, Slovensko sa opäť nechalo inšpirovať právnou úpravou osvedčenou v zahraničí a tento krát urobilo naozaj dobre. Najdlhšiu tradíciu (od konca 80. rokov) majú USA (Kalifornia a Arizona predovšetkým), európske štáty (Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Taliansko, Nórsko, Česká republika) s ňou experimentujú už niekoľko rokov, takže máme odkiaľ čerpať nielen teóriu ale i prax. Ako vzor sme zvolili ustanovenia českého zákona o rodine.
Líši sa úprava striedavej starostlivosti u nás a v Čechách?
- Keďže striedavá starostlivosť je v Čechách možná už 12 rokov, mali sme možnosť vylepšiť jej zákonné znenie. Prvú vetu českého § 26 ods. 2 sme len skopírovali a preložili do slovenčiny, ale dôležitá je druhá veta, ktorá v českom zákone chýba a ktorá ukladá súdu povinnosť skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa aj v prípade, ak záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov. Tým sa rozširujú možnosti reálneho uvedenia striedavej starostlivosti do praxe. V dôsledku tejto absencie povinnosti českého súdu aj po 12 rokoch účinnosti je striedavá starostlivosť v ČR využívaná len okrajovo asi v 3%-tách.

Čo si pod striedavou osobnou starostlivosťou máme predstaviť?

V minulosti bývalo „zvykom“, že dieťa bolo po rozvode zverené matke a otec mal právo stýkať sa s dieťaťom cez víkendy, prázdniny a pod. Otec získal dieťa do starostlivosti zriedkavo, zvyčajne v prípade patologickej osobnosti matky. Dnes ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, môžu obaja naďalej s dieťaťom udržiavať rovnocenný vzťah, aj keď nie súčasne. Určité časové obdobie bude dieťa žiť u matky a určité časové obdobie u otca, napríklad mesiac u matky, mesiac u otca, dĺžka obdobia závisí od hlavne od veku dieťaťa a vzdialenosti bydlísk rodičov.

Dá sa povedať, že je táto forma starostlivosti vhodnejšia?

Ak už dieťa nemôže mať fungujúcu rodinu, myslím, že minimálne predstavuje menšie zlo.
Výskumy i štatistiky preukazujú, že pozitíva striedavej starostlivosti ďaleko presahujú jej negatíva.
Deti v takejto starostlivosti na rozdiel od výlučnej starostlivosti jedného z rodičov majú nielen lepšie rodinné vzťahy, ale vykazujú aj lepšie telesné aj fyzické zdravie, lepšie študijné výsledky, menšie emočné problémy, lepšie sa sociálne začleňujú, sú spokojnejšie, adaptovateľnejšie a sebavedomejšie. 
Rodičia sú spokojnejší, necítia sa diskriminovaní, naučia sa spolu lepšie komunikovať, platia výživné pravidelnejšie a menej sa obracajú na súd.

Ako reagujú matky na možnosť striedavej osobnej starostlivosti?

Striedavá starostlivosť rúca zaužívané stereotypy, nielen pri rozhodovaní súdov, ale i v prístupe rodičov. Matky, ktoré sa pri nedorozumeniach s manželom, resp. ex manželom nezdravo upínali na dieťa a vťahovali ho do svojich emočných prejavov a manipulácii, sa môžu cítiť ohrozené. Doteraz boli matky vo väčšine prípadov po rozvode pre dieťa primárnou kontaktnou osobou a mohli aj negatívne ovplyvňovať citový vzťah k otcovi, ktorého vnímali viac ako ex manžela a menej ako otca. Ak budú vedieť matky tieto dve roly odčleniť, bude to výhra nielen pre ne, ale hlavne pre dieťa. Samozrejme hovorím o prípadoch, keď má otec o dieťa záujem a je schopný dať výchove dieťaťa primeranú náplň. Nepochybujem, že súd za pomoci znalcov rozpozná týchto správnych otcov. 
Matky, ktoré i po rozvode dokázali na tému detí s ex manželom komunikovať a nestratili v neho ako otca detí dôveru, zase uvítajú, že pri striedavej starostlivosti môžu okrem šťastných a vyrovnaných detí získať cenný priestor pre seba, pre svoju prácu a záujmy, ktoré pri výlučnej starostlivosti o deti museli obmedzovať.

A ako reagujú na tieto zmeny otcovia?

Pre tých otcov, ktorí sa i počas manželstva sústreďovali na materiálne zabezpečenie rodiny a výchovu detí prenechali manželke, sa asi ani pokrokovým zákonom nič nezmení. Tí budú pravdepodobne spokojní s príležitostnými návštevami potomstva, ktoré im nebudú dávať veľký priestor na výchovu. Možno však budú žiadať o striedavú starostlivosť s motiváciou znížiť alebo aj eliminovať výživné.

Sú však aj otcovia, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o dieťa od ich útleho veku. Majú s dieťaťom blízky vzťah, ktorý by ku prospechu oboch mal byť zachovaný i po rozvode, uvedomujú si svoju nezastupiteľnú úlohu v živote svojho dieťaťa a to je tá správna motivácia k návrhu na úpravu striedavej osobnej starostlivosti.

Čo všetko treba zvažovať pri úmysle vychovávať dieťa „striedavo:?

Prioritný je vždy záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa ako aj pre rodiča závisí od mnohých faktorov – veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, od schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa.

Pre ktoré deti nie je striedavá starostlivosť vhodná?

Pre deti, ktoré nie sú ani minimálne prispôsobivé na zmeny prostredia, pre deti, ktoré si vyžadujú zvláštnu starostlivosť a samozrejme pre deti, ktoré majú len jedného rodiča, ktorý je schopný zaistiť im podmienky potrebné na ich výchovu a zdravý vývoj (druhý rodič nejaví o dieťa ozajstný záujem, nie je mu dobrým vzorom – alkoholik, narkoman, násilník...)

Aká je najvhodnejšia dĺžka „striedania si detí“?

Vždy je to individuálne, treba brať do úvahy predovšetkým vek dieťaťa, vzdialenosti pobytu rodičov a všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zabehnutý denný režim dieťaťa, ale aj pracovné a iné povinnosti rodičov. Maličké deti, ktoré nechodia ani do škôlky by mohli byť viac s matkou a s otcom napr. 2 x po 1 dni v týždni, škôlkári by zvládli aj týždňové striedanie. Pri školskom veku je dôležitým kritériom návšteva školy - mala by byť zachovaná rovnaká, ak to nie je možné treba zvoliť napr. ročné intervaly, inak sú vhodné dvojtýždňové, resp. mesačné, pre stredoškolákov a vysokoškolákov mesačné až ročné intervaly. To však neznamená, že v období pobytu dieťaťa u jedného rodiča, by druhý rodič nemal mať právo byť s dieťaťom v kontakte, resp. ho navštevovať.

Ako sa zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti prejavuje na platení výživného?

Pri určovaní výšky výživného prihliada súd okrem odôvodnených potrieb dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov aj na dĺžku striedavej starostlivosti každého rodiča. Môže zaviazať oboch rodičov k plateniu výživného v rôznych výškach, ale môže sa stať, že žiadny z rodičov nebude povinný platiť výživné. Rozhodujúce je, aby životná úroveň detí bola pokiaľ možno rovnaká, či je u otca alebo u matky a to je aj hlavným kritériom pri určovaní výživného.

84., 15.11.2010: Rodič na striedačku
85. -, 21.11.2010: Klady a zápory striedavej starostlivosti!
86., 22.11.2010: Môže si výšku výživného určiť sám rodič?
87. TASR, 25.11.2010:

Súd vyniesol prvý verdikt v prípade striedavej starostlivosti o dieťa

BRATISLAVA. Okresný súd Bratislava 1 vyniesol svoj prvý verdikt v prípade striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, a to v prospech takejto starostlivosti u rozvedených rodičov.

Súd rozhodol o tom 23. novembra v poručenskom konaní, na základe predloženej rodičovskej dohody o tejto striedavej starostlivosti, uviedol dnes pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

Ďalšie informácie o účastníkoch konania súd nezverejňuje. Sudcovia zastávajú názor a zdôrazňujú, že "akékoľvek rozhodnutie v takýchto prípadoch ohľadom detí musí byť predovšetkým v ich prospech, doslovne víťazstvom detí". Možnosť striedavej starostlivosť o dieťa u rozvedených rodičov platí na Slovensku od 1. júla tohto roku.

"Zastávam názor, že na rozdiel od mnohých iných štátov s legalizovanou striedavou starostlivosť sa u nás rozširujú možnosti reálneho uvedenia striedavej starostlivosti do praxe tým, že je súdu uložená povinnosť skúmať vhodnosť striedavej starostlivosti rodičov o dieťa aj v prípade, ak záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov, teda dohoda rodičov je vylúčená. Tým sme blízko Belgickému modelu, kde striedavá starostlivosť musí byť ako prednostná úprava preskúmaná, ak o ňu požiada aspoň jeden z rodičov," uviedla pre TASR advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková.

"Napríklad v Čechách, ktorými sme sa tiež inšpirovali, súd takúto povinnosť nemá, takže ak nedôjde k dohode rodičov, často je tým posudzovanie striedavej starostlivosti ukončené. Aj v Nemecku, ktorého Cochenský model slúžil mnohým za vzor, rodičia musia dospieť k dohode, ktorú súd len odsúhlasí. Avšak k dohode rodičov výrazne prispieva nielen súd, ale aj konzultácie rodičov s mediátormi, advokátmi, súdnymi znalcami a sociálnymi pracovníkmi," dodala.

Ako ďalej objasnila, najdlhšiu tradíciu, čo sa týka striedavej starostlivosti, majú jednoznačne USA (od konca 80. rokov), Kalifornia a Arizona sú v tomto smere priekopníkmi. Postupne sa začala zavádzať do európskych štátov ako sú Nemecko, Belgicko, Česká republika, Francúzsko (možná aj striedavá starostlivosť na skúšku), Nórsko, Írsko, Holandsko, Španielsko, Taliansko, ktoré s ňou experimentujú a postupne vylepšujú už niekoľko rokov.

"Striedavá starostlivosť je uzákonená i v Austrálii, ale pre nedokonalú právnu úpravu málo využívaná. Vo Veľkej Británii zase napriek chýbajúcej legislatíve, existuje judikatúra o spoločnej výchove," dodala advokátka.

Čítajte viac:

- a:
SÚDY: Vyniesli prvý verdikt v prípade striedavej starostlivosti o dieťa
- b: SR súd starostlivosť striedavá dieťa verdikt prvý
88., 25.11.2010: Súd vyniesol prvý verdikt v prípade striedavej starostlivosti o dieťa
89., 25.11.2010: Dnes prvýkrát rozhodli pri rozvode o striedavej starostlivosti
90. Slováci vo svete, 25.11.2010: SÚDY: Vyniesli prvý verdikt v prípade striedavej starostlivosti o dieťa
91. Rádio VIVA, 25.11.2010: Bratislavský Súd Vyniesol Historický Verdikt
92., 26.11.2010: Vláda postoj k poisťovniam nemení, arbitráž o 1,2 mld trvá

Vláda postoj k poisťovniam nemení, arbitráž o 1,2 mld trvá

Ivan Mikloš
Ivan Mikloš
26.11.2010 17:24 
Diskusia (11)  |  Zdieľaj  |  Galéria  |  Pošli tip  |    
BRATISLAVA - Minister financií Ivan Mikloš pred niekoľkými týždňami prezentoval snahu minimalizovať škody spôsobené predošlou vládou v súvislosti s arbitrážami.

V nich akcionári zdravotných poisťovní kvôli zákazu zisku požadujú od štátu náhradu škody vo výške 1,2 miliardy eur. Aj v programovom vyhlásení sa zaviazali umožniť zdravotným poisťovniam tvorbu zisku za presne stanovených podmienok. 

Napriek tomu vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach nakladanie so ziskom nemení. Ústavný súd súčasne posudzuje ústavnosť zákazu.„Pokiaľ pozmeňujúce návrhy poslancov nebudú smerovať k zmene ustanovení zákona týkajúcich sa nakladania so ziskom, nemožno očakávať priamy vplyv novely na uvedené konania. Ak by však v dôsledku novely tieto ustanovenia stratili platnosť, Ústavný súd by konanie zastavil a teda by ústavnosť resp. protiústavnosť „zákazu zisku“ už neposudzoval, tým by sa vylúčil aj jeho nepriamy vplyv na arbitrážne konanie,“ povedala Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková. 

Ústavný súd ešte v októbri čakal na stanovisko novej vlády, napriek tomu, že zákonom požadované stanovisko vlády už mal. Medzičasom síce došlo k zmene vlády, ale to by na rozhodovanie ÚS rozhodne nemalo mať vplyv. Situácia by sa mohla zmeniť, ak súčasná vláda bude prezentovať Ústavnému súdu protichodný názor, ako predošlá. 

Podľa advokátky Martinkovej bude mať stanovisko vlády vplyv na rozhodovanie Ústavného súdu, ale aj na arbitrážne konanie, pretože by mohlo byť použité ako dôkaz. Rovnako nález Ústavného súdu môže mať na výsledok arbitráží veľký vplyv, napriek tomu, že v daných arbitrážnych konaniach sa posudzuje porušenie iných prameňov práva, konkrétne dohôd o podpore a ochrane investícií,“ uviedla Martinková. 

Podľa nej zostáva teda dúfať, že vláda skoncipovala svoje stanovisko v súlade so záujmom štátu uspieť v spore so zdravotnými poisťovňami. „Ak by k zmene ustanovení zákona ohľadne zisku nedošlo a Ústavný súd by rozhodol o ich protiústavnosti, bude to predstavovať značnú dôkaznú výhodu akcionárov zdravotných
poisťovní,“ skonštatovala Martinková. 

Bývalý premiér Robert Fico avizoval zámer vlády vytlačiť súkromné zdravotné poisťovne zo systému verejného poistenia v máji 2007. Ešte v tom roku prešiel zákon,podľa ktorého zdravotné poisťovne nemôžu vytvárať zisk a peniaze z poistného mohli použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Objem prostriedkov na vlastnú správu poisťovní sa znížil zo štyroch na 3,5 percenta poistného. 

Podľa niektorých právnikov bola novela v rozpore s ústavným článkom o ochrane vlastníckeho práva alebo dokonca v rozpore s princípom právneho štátu, podľainých sú zdravotné poisťovne subjektmi verejnej správy, spravujúce verejné zdroje ( teda povinné odvody, ktorých výšku rovnako ako dane určuje zákon a povinnosť platiť ich majú všetci od narodenia) a preto aj nákupzdravotnej starostlivosti nemožno považovať za hospodársku činnosť orientovanú na zisk.

93., 29.11.2010 PRÁVNA PORADŇA: Manželstvo ako odmena za investície?
94., 06.12.2010 PRAVNA PORADŇA: Dedič ručí celým svojím majetkom

95., 06.12.2010 PRAVNA PORADŇA: Dedič ručí celým svojím majetkom
96., 13.12.2010 PRAVNA PORADŇA: Aby bol byt len môj
97. TASR, 13.12.2010: J.MARTINKOVÁ: EK môže posúdiť nadalokácie emisných kvót ako skrytú štátnu pomoc
98. 13.12.2010:
- a: Martinková: EK môže posúdiť nadalokácie emisných kvót ako skrytú štátnu pomoc
- b: J.MARTINKOVÁ: EK môže posúdiť nadalokácie emisných kvót ako skrytú štátnu pomoc
99., 14.12.2010: EK môže posúdiť nadalokácie emisných kvót ako skrytú štátnu pomoc
100., 13.12.2010: EK môže posúdiť nadalokácie emisných kvót ako skrytú štátnu pomoc
101., 23.12.2010: MŽP ignoruje výhodnú ponuku, tvrdí uchádzač
102., 27.12.2010: Pozor na emisie v účtovníctve
103., 27.12.2010: Ťažko sa nájde jeden meter, tvrdia firmy
104., 27.12.2010: Emisné správy? Vyžadujú nezávislé oko
105., 27.12.2010: Priestor na špekulácie sa výrobným podnikom určite zníži
Rozhovor. Jana Martinková, advokátka z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková, s. r. o., aj o zdanení skleníkových plynov pre Hospodárske noviny:

Priestor na špekulácie sa výrobným podnikom určite zníži

Jana Martinková


Koľko emisií kto dostal či predal, by malo byť známe z viacerých databáz. Na neprehľadné kroky by už nemalo byť toľko možností, myslí si advokátka Jana Martinková. 

Ak začne zákon platiť
 v doteraz navrhovanej podobe, v účtovníctvach firiem vznikne niekoľko skupín emisií - spotrebované, nespotrebované či predané. Nehrozí, že sa vytvorí dosť veľký priestor na špekulácie? 
Presnú evidenciu vydávania, prideľovania, držania, prevodu a zrušenia kvót vedie register zriadený ministerstvom životného
 prostredia, ktorý v elektronickej databáze eviduje oddelené účty
 kvót tak, aby sa zaznamenávalo, ktoré z nich sa každému účastníkovi schémy obchodovania pridelili podľa Národného alokačného plánu alebo ich nakúpil, či predal. Keďže tieto údaje by mali byť známe, aj rozsah priestoru na špekulácie by nemal byť široký. 
Aj keď si myslím, že to nie je ani tak problémom legislatívy ako otázkou, do akej miery si subjekty štátnej správy, ktoré vykonávajú štátny dozor v obchode s emisiami, budú plniť povinnosti a nebudú zanedbávať svoje oprávnenia. A do akej miery zostanú zase overovatelia emisných správ - podávaných účastníkmi schémy obchodovania - nezávislí a profesionálni.


Čo ak firma v účtovníctve
 zatají niektoré predaje, prípadne nedorieši stav svojich kvót? 
Plánované sankcie za správne delikty podľa zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a zákona o dani z príjmu rozhodne motivačné nie sú - určite nie vo vzťahu k dosahovaným finančným prospechom. Verím však, že sa subjekty uspokoja s nadštandardnými výnosmi za predaj emisií, ktoré mali posledné tri roky, a uvedomia si, že ak by k nim ministerstvo pri prideľovaní kvót v minulosti nebolo také štedré, mohlo zvyšné kvóty aj predať na dražbe a zvýšiť príjmy enviromentálneho fondu.


Keď začne
 zákon platiť, ako bude prebiehať 80-percentné zdanenie výnosov? Bude to podliehať aj dani z príjmu, alebo nie? 
Keďže výnosy z predaja bezodplatne pridelených emisných kvót budú podliehať dani z emisných kvót - vo výške 80 percent, nebudú už podliehať dani z príjmov, budú od nej oslobodené.

Navrhovaný zákon hovorí, že po ekologizácii výroby sa firmám vzniknutý prebytok emisií nezdaní. Ako konkrétne sa to bude dať dostať do výpočtov? 
Zdaňovať sa budú nie alokované, ale prevedené emisné kvóty a nespotrebované emisné kvóty, od ktorých sa odpočíta úspora spotrebovaných kvót, ak sa dosiahla investíciami daňovníka do technológií, ktoré majú za cieľ znížiť vypúšťané emisie. Spôsob, akým sa budú vykazovať výpočty úspor, sa zatiaľ legislatívne neupravil. V budúcnosti ho má stanoviť nariadenie ministerstva životného prostredia. V tejto súvislosti však môže nastať aj ďalšia novelizácia zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. 

106., 3.1.2011:
- a: Právna poradňa: Urážky na Facebook-u: Priestupok alebo trestný čin?
- b:ávy: Urážky na Facebook-u: Priestupok alebo trestný čin?"
- c: Právna poradňa: "Urážky na Facebook-u: Priestupok alebo trestný čin?"
107. TASR, 24.1.2011: J. MARTINKOVÁ: Očakávam nález o protiústavnosti obmedzenia zisku poisťovní  (read more >>>)
108.,, 24.1.2011: J. MARTINKOVÁ: Očakávam nález o protiústavnosti obmedzenia zisku poisťovní  (read more >>>)
Advokátka Advokátka Jana Martinková      J. MARTINKOVÁ: Očakávam nález o protiústavnosti obmedzenia zisku poisťovní 24. január 2011 Zdroj: TASR zdieľať:veľkosť písma Bratislava 24. januára (TASR) - V prípade, že Ústavný súd (ÚS) SR na svojom verejnom zasadnutí v stredu 26. januára rozhodne tak, že medzi napadnutými ustanoveniami zákona o zdravotných poisťovniach týkajúcich sa obmedzenia zisku je nesúlad s článkami Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmluvy o založení ES, strácajú tieto ustanovenia účinnosť. Ministerstvo zdravotníctva je do šiestich mesiacov povinné zosúladiť ich s ústavou a s medzinárodnými zmluvami. Ak sa tak nestane, stratia platnosť," objasnila pre TASR advokátka Advokátka Jana Martinková. Podľa nej sú prebiehajúce arbitrážne spory ohľadom zisku zdravotných poisťovní odvodené od tej istej legislatívnej zmeny, o akej bude rozhodovať o dva dni ÚS. "Žalobcovia sú rôzne subjekty s rôznymi nárokmi, s rôznym pôvodom investícií a ich posudzovanie sa spravuje inými bilaterálnymi dohodami. V zásade však nemožno povedať, že nález ÚS o protiústavnosti by mal mať nevyhnutne negatívny vplyv na arbitráže. Môže mať dokonca pozitívny vplyv. Ak sa na základe takéhoto nálezu novelizuje zákon, zisk poisťovne, napr. Dôvery, ktorý je za posledné roky stále uložený v poisťovni, sa bude môcť vyplatiť akcionárom a ich nároky voči SR budú nulové. Teda, v arbitrážnom spore HICEE nemusia dostať žiadne odškodné. Podobný vývoj by mohol byť aj v arbitráži Eureko, čo potvrdzuje ich snahu o možnú dohodu. Hovorca Eureka sa nedávno vyjadril: "Eureko je pripravené diskutovať o urovnaní arbitráže, hneď ako SR obnoví podnikateľské prostredie pre zdravotné poisťovne na úroveň z roka 2004". "Arbitráž HICEE verzus SR by sa nezávisle od rozhodnutia ÚS SR mohla skončiť ešte skôr, ako arbitri pristúpia k meritu veci, keďže ide o nepriamu investíciu, ktorá nemusí byť krytá bilaterálnou dohodou. V takom prípade by žalobca musel SR žalovať na slovenskom súde a jeho nárok na odškodnenie by sa s ohľadom na výročné správy poisťovne zúžil z potenciálnych 750 miliónov eur na cca 40 miliónov eur," odpovedala Martinková na otázku TASR, aké odškodné by predpokladala v najväčšom arbitrážnom spore. "Po tom, ako sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala umožniť zdravotným poisťovniam tvorbu zisku za presne stanovených podmienok, ma prekvapilo, že tak neurobila pri prvej rozsiahlejšej novele zdravotných zákonov, ktorú v septembri minulého roka predložila do parlamentu. Možno si len zvolila tú jednoduchšiu cestu, počkať na nález Ústavného súdu, ak majú rovnaké očakávanie ako ja. V dôsledku nesplnenia programového vyhlásenia sa z hľadiska času zdravotným poisťovniam rozširuje priestor na možné vyššie odškodné, povedala ďalej. Martinková sa domnieva, že "sú silné argumenty na to, aby napadnuté ustanovenia o obmedzení zisku boli v súlade s Ústavou SR. Napríklad, že povinné odvody sú súčasťou verejných zdrojov, rovnako ako dane ich výšku stanovuje zákon, preto nemôžu byť majetkom súkromných subjektov, že zdravotné poisťovne vo verejnom poistení nie sú podnikmi, na verejné zdravotné poistenie sa nevzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže". "ÚS sa však bude musieť vysporiadať aj s potenciálnou retroaktivitou, proporcionalitou zásahu do vlastníckeho práva, princípom právnej istoty, teda slabými miestami novely z roku 2007. Neprekvapilo by ma, keby sa pri kolízii základných práv občanov a práv akcionárov Ústavný súd priklonil na stranu akcionárov. Osobne teda očakávam nález o protiústavnosti," dodala na záver Martinková.
109., 24.1.2011 PRÁVNA PORADŇA: Dedí aj exmanželka?
110., 24.1.2011: Zisky zdravotných poisťovní: Definitívu vysloví ústavný súd  (read more >>>)
111., 27.01.2011: Tento verdikt môže znamenať koniec arbitráží  (read more >>>)
- a: Tento verdikt môže znamenať koniec arbitráží
- b: Tento verdikt môže znamenať koniec arbitráží
Advokátka Advokátka Jana MartinkováTento verdikt môže znamenať koniec arbitráží Bude akcionárom súkromných zdravotných poisťovní na základe verdiktu Ústavného súdu vyplatený zisk, ktorý im bol zadržaný? S najväčšou pravdepodobnosťou áno, ide však o diametrálne odlišné sumy od tých, ktoré boli požadované na arbitráži. Aký vplyv môže mať verdikt Ústavného súdu na medzinárodné arbitráže medzi Slovenskom a akcionármi zdravotných poisťovní? Keďže nález Ústavného súdu SR o protiústavnosti má za následok stratu účinnosti napadnutého ustanovenia zákona o zdravotných poisťovniach a najneskôr do 6 mesiacov aj stratu platnosti, akcionári v arbitrážnych sporoch stratia právny základ na požadovanú náhradu škody. Dosiahnutý zisk je za posledné roky v poisťovniach stále uložený a po jeho vyplatení akcionárom budú ich nároky v arbitráži voči SR nulové. Znamená verdikt Ústavného súdu aj to, že povinné odvody môžu byť majetkom súkromných subjektov? Z tlačového komuniké nie je možné vyvodiť, ako sa Ústavný súd SR vyrovnal s touto otázkou. Môj názor je však ten, že povinné odvody sú súčasťou verejných zdrojov, avšak legislatívna úprava v roku 2004 umožnila súkromným subjektom, aby autonómne rozhodovali o použití zisku vytvoreného v sfére verejného zdravotného poistenia, čím sa v podstate mohli aj verejné zdroje stať majetkom súkromného subjektu. Podľa môjho názoru aj právna úprava z roku 2004 mohla skončiť na Ústavnom súde a s rovnakým výsledkom.

112., 31.01.2011 PRÁVNA PORADŇA: Kto zaplatí naše dlhy?
113. TASR, 03.02.2011: SÚDY: Proces v spore Vadium a členov predstavenstva museli odročiť  (celý článok >>>)
114. NOVINY,sk, 03.02.2011: SÚDY: Proces v spore Vadium a členov predstavenstva museli odročiť
115., 7.2.2011 PRÁVNA PORADŇA: Podvod pri predaji bytu
Advokátka Jana Martinková      Advokátka Jana Martinková      Advokátka Jana Martinková     
116., 14.2.2011 PRÁVNA PORADŇA: Dar a Vydedenie manžela
Advokátka Jana Martinková      Advokátka Jana Martinková, 16.2.2011: Biznis štýl úspešných Sloveniek
Advokátka Jana Martinková      Advokátka Jana Martinková      Advokátka Jana Martinková      Advokátka Jana Martinková     
117., 21.2.2011 PRÁVNA PORADŇA: Kolko stoji dedicstvo? (celý článok >>>)
118., 28.2.2011 PRÁVNA PORADŇA: Ručitelia pozor na zmenky! (celý článok >>>)
119. Hospodárske noviny - Podnikanie, 7.3.2011: Preddavky si radšej overte včas
120., 7.3.2011: Zopakuje s kauza Interblue?
- a: (celý článok >>>) (read more >>>)
- b:
- c:
121. Slovakiastate:Zopakuje sa kauza Interblue?
122. – Spravodajstvo v pohybe : PRÁVNA PORADŇA
123., 07.3.2011 PRÁVNA PORADŇA: Žalujte sociálnu poisťovňu! (celý článok >>>)
124., 14.3.2011 PRÁVNA PORADŇA: Ako na zdravotné odvody? (celý článok >>>)
125., 21.3.2011 PRÁVNA PORADŇA: Rozvod a kreditná karta (celý článok >>>)
126. a:, 28.3.2011 PRÁVNA PORADŇA: Dať alebo nedať bývalému, čo mu patrí (celý článok >>>)
        b:, 29.3.2011: Dať alebo nedať bývalému, čo mu patrí
127., 04.04.2011 PRÁVNA PORADŇA: Ako vydediť manžela (celý článok >>>)
128., 11.04.2011 PRÁVNA PORADŇA: Ako ochrániť sestru pred súrodencami (celý článok >>>)
129. Hospodárske noviny –, 18.4.2011: Jednochlapová firma sa dá ľahko zneužiť
130., 18.4.2011 PRÁVNA PORADŇA: Kedy neplatiť zmluvnú pokutu (celý článok >>>)
131., 2.5.2011 PRÁVNA PORADŇA: Ako zobrať manželovi deti a neprísť o byt (celý článok >>>)
132. TASR, 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur (celý článok >>>) (read more >>>)
        a:, 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
        b:, 9.5.2011: Penta môže na Slovensku údajne vysúdiť 50 miliónov eur
        c:, 9.5.211: Penta môže na Slovensku údajne vysúdiť 50 miliónov eur
        d:, 9.5.2011: Penta môže na Slovensku údajne vysúdiť 50 miliónov eur
        e:, 9.5.2011: Penta môže na Slovensku údajne vysúdiť 50 miliónov eur
        f:, 9.5.2011: J. MARTINKOVÁ: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
        g:, 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
        h:, 9.5.2011: J. MARTINKOVÁ: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
        i:, 9.5.2011: J. MARTINKOVÁ: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
        j:, 9.5.2011: J. MARTINKOVÁ: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
133., 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
134., 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
        a:, 25.08.2009: Spoločnosť Skadden chce zastupovať SR v arbitrážnom konaní
        b:, 21.09.2009: SR bude v arbitráži zastupovať Skadden
135., 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
136. Buongiorno Slovacchia, 10 MAGGIO 2011: L’avvocato: Penta potrebbe ancora ottenere 50 milioni di euro mediante una decisione della Corte
137., 9.5.2011: Penta môže na Slovensku údajne vysúdiť 50 miliónov eur
138., 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur!
139., 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
140., 9.5.2011: Penta môže na Slovensku vysúdiť 50 miliónov eur
141. TASR, 9.5.2011: SR Slovensko Penta Dôvera Hicee arbitráž Martinková zisk (celý článok >>>)
142. Televízia TA3, 9.5.2011: Hlavné správy
143. Hospodárske noviny, 10.5.2011: Boj o milióny. Penta má v rukáve ešte tromf (read more >>>)
144. Hospodárske noviny, 10.5.2011: Pente sa vypomstilo vlastné rozhodnutie (read more >>>)
145. SME, 10.5.2011: Názory: „Extrémne hlúpy a drahý“ (celý článok >>>) (read more >>>)
146., 16.5.2011 PRÁVNA PORADŇA: Čo robiť, keď zamestnávateľ neplatí (celý článok >>>
147. TASR, 24.5.2011: SÚDY: Slovensko bude čeliť arbitráži za pol miliardy eur (celý článok >>>) (read more >>>)
        a:, 24.5.2011: Slovensko bude čeliť arbitráži za pol miliardy eur
        b:, 24.5.2011: Slovensko bude čeliť arbitráži za pol miliardy eur
        c: Wallstreet-online: 24.5.2011: Slowakia will face an arbitration for five hundred million euros for talc
148., 24.5.2011: Slovensko bude čeliť arbitráži za pol miliardy eur
149., 24.5.2011: Slovensko bude čeliť arbitráži za pol miliardy eur
150., 24.5.2011: Slovensko bude čeliť arbitráži za pol miliardy eur za mastenec
151., 30.5.2011 PRÁVNA PORADŇA: Čo robiť, keď manželka míňa veľa peňazí (celý článok >>>)
152. TASR, 1.6.2011: SÚDY: Voči rozhodnutiu arbitrážneho súdu sa možno odvolať (celý článok >>>) (read more >>>)
153., 1.6.2011: Rozhodnutie arbitrážneho súdu v prospech Slovenska nie je konečné (read more >>>)
154., 13.6.2011 PRÁVNA PORADŇA: Komu patria ušetrené peniaze? (celý článok >>>)
155. Báječná žena, 13.06.2011: Čo s deťmi cez prázdniny – Časopis Báječná žena (PDF 01, 02, WORD) (celý článok >>>)
156., 13.06.2011: Čo s deťmi cez prázdniny?
157., 27.6.2011 PRÁVNA PORADŇA: Sex na verejnosti: trestný čin alebo priestupok? (celý článok >>>)
158. Pravda, Denná príloha „užitočná pravda“, 4.júla 2011: Dedenie celého majetku zaručí niekedy len závet
        a: Autorizovaná verzia (celý článok >>>)
159., Občan a štát, 6.7.2011: Dedenie celého majetku zaručí niekedy len závet
        a: Notárska komora slovenskej republiky, Facebook
160., 8.7.2011: Čo by mal obsahovať testament (celý článok >>>)
        a: Notárska komora slovenskej republiky, Facebook
161., 8.7.2011: Ako dedia nezosobášení
        a: Notárska komora slovenskej republiky, Facebook
162., 11.7.2011 PRÁVNA PORADŇA: Duševné choroby a právne úkony (celý článok >>>)
163., 21.7.2011: Mikloš musí v Bruseli vysvetľovať emisnú daň
        a: Spravodajstvo v pohybe: Mikloš musí v Bruseli vysvetľovať emisnú daň
164. Hospodárske noviny, 25.7.2011: Prepúšťaniu už bráni zlepšené flexikonto
        a:, 25.7,2011: „Výpadky vo výrobe vás nemusia položiť“
        b:, 25.7.2011: „Prepúšťaniu už bráni zlepšené flexikonto“
165., 1.8.2011 PRÁVNA PORADŇA: Kto má pravdu: -ja alebo šéf? (celý článok >>>)
166., 13.8.2011: Manželia môžu uzavrieť rôzne dohody o majetku
167., 14.8.2011: Ako nakladajú s majetkom manželia a ako nezosobášení
168., 15.8.2011 PRÁVNA PORADŇA: Sexuálna orientácia nie je prekážkou adopcie (celý článok >>>) (read more >>>)  
169., 31.8.2011 PRÁVNA PORADŇA: Autonehoda vás môže zruinovať (celý článok >>>)
170. TASR, 5.9.2011: WikiLeaks: Pri reforme zdravotníctva v SR údajne došlo ku korupcii poslancov (celý článok >>>)
171., 5.9.2011: Pri reforme zdravotníctva sa vraj za Dzurindovej vlády korumpovalo
        a:, 5.9.2011: Zajacova reforma bola špinavá: Penta vraj kupovala poslancov!
        b:, 5.9.2011: Zajacova reforma bola špinavá: Penta vraj kupovala poslancov!
        c:, 5.9.2011: Wikileaks: Penta údajne kupovala hlasy poslancov
        d:, 5.9.2011: Zajacove reformy: Penta si údajne kupovala poslancov
        e:, 5.9.2011: WikiLeaks: Pri reforme zdravotníctva v SR údajne došlo ku korupcii poslancov
        f:, 5.9.2011: WikiLeaks: Pri reforme zdravotníctva v SR údajne došlo ku korupcii poslancov
        g:, 5.9.2011: WikiLeaks: Pri reforme zdravotníctva v SR údajne došlo ku korupcii poslancov
        h:, 5.9.2011: Zajacove reformy: Penta si údajne kupovala poslancov
172., 5.9.2011: Penta podľa zdroja americkej ambasády kupovala poslancov
173., 5.9.2011:Reportáže: Podľa Wikileaks došlo pri reforme zdravotníctva ku korupcii
174., 12.9.2011 PRÁVNA PORADŇA: Týra vás manžel? Vyhoďte ho! (celý článok >>>)
175. SITA (webnooviny), 14.9.2011: Za arbitráže s poisťovňami môže aj pôvodný zákon z r. 2004 (celý článok >>>) (read more >>>)
        a:, 14.9.2011: Za arbitráže s poisťovňami môže aj pôvodný zákon z r. 2004
        b:, 14.9.2011: Za arbitráže s poisťovňami môže aj pôvodný zákon z r. 2004
        c:, 14.9.2011: Za arbitráže s poisťovňami môže aj pôvodný zákon z r. 2004
        d:, 14.9.2011: Za arbitráže s poisťovňami môže aj pôvodný zákon z r. 2004
        e:, 14.9.2011: Za arbitráže s poisťovňami môže aj pôvodný zákon z r. 2004
176., 03.10.2011 PRÁVNA PORADŇA: Ako zvýšiť regulované nájomné? (celý článok >>>)
177., 5.10.2011: Regulácia nájomného končí
178., 9.10.2011 PRÁVNA PORADŇA: Ako draho vyjde štát odkladanie deregulácie? (celý článok >>>)
179. TASR, 24.10.2011: PENTA: Tribunál nerozhodol, či došlo k poškodeniu investície, súdime sa ďalej (celý článok >>>) (Read more >>>)
180. Hospodárske noviny, 24.10.2011: Štát vyhral miliardový spor s členom Penty
181., 24.10.2011: Podľa Penty tribunál nerozhodol, so štátom sa súdia ďalej
182., 24.10.2011: Tribunál nerozhodol, či došlo k poškodeniu investície, súdime sa ďalej
183., 24.10.2011 PRÁVNA PORADŇA: Ako získať lacný byt? (celý článok >>>)

184., 7.11.2011 PRÁVNA PORADŇA: Manipulujú rodičia s deťmi alebo naopak? (celý článok >>>)
185. Hospodárske noviny, 14.11.2011: Sulík chcel dať za právnikov viac ako Mikloš (celý článok >>>)
186. Investor, ročník XII, november 2011: Súdne spory s poisťovňami nie sú zriedkavé (celý článok >>>)
        a:, 24.11.2011: Súdne spory s poisťovňami nie sú zriedkavé
        b:, 24.11.2011: Súdne spory s poisťovňami nie sú zriedkavé
187., 24.11.2011: O emisnej dani rozhodne ústavný súd
        a: SME, 25.11.2011: Emisnú daň rieši už aj súd (celý článok >>>)
188., 28.11.2011: Ako prinútiť exmanželku platiť (celý článok >>>)
        a: Ako prinútiť exmanželku platiť
189. Báječná žena č.49, 28.11.2011: Postrach svadba / Vedeli ste, že manželstvo je ekonomicky výhodnejšie ako spolužitie druha a družky? (celý článok >>>)
190. SITA, 29.11.2011: Označenie politika za idiota nie je vždy urážka (celý článok >>>) (Deutsch >>>)
191., TOP Aktuality, 9.12.2011: Advokátka: Poisťovne sa stavali viac za zisk ako za pacientov (celý článok >>>) (English >>>)
192. TASR, 13.12.2011: SÚDY: EK môže riešiť výber advokátov, ktorí budú zastupovať NR SR (celý článok >>>) (English >>>)
193. Báječná žena č.1, 27.12.2011: Téma: Čo vám nevyšlo (celý článok >>>)
194., 10.1.2012: Ako získať manželov dom a nečakať na dedičstvo (celý článok >>>)
195. TASR, 24.1.2012: J. MARTINKOVÁ: Finančná náhrada by mala byť primeraná, nie likvidačná (celý článok >>>)
196. Topky, 29.1.2012: Slovenskí politici vedú súdne spory o milióny eur (celý článok >>>)
197., 30.1.2012, PRÁVNA PORADŇA: Podviedla ma manželka i dcéra? (celý článok >>>)
198., 7.2.2012: Sudca, ktorý zakázal knihu o Gorile: Figuruje prípade Penty, kde ide o takmer miliardu eur!
199., 13.2.2012, PRÁVNA PORADŇA: Ako sa vodič vyhne spôsobenej škode? (celý článok >>>)
        a: video:

200., 22.2.2012: Prvý žalobca proti Národnej rade neuspel
201., 28.2.2012: Penta žaluje už aj ministerstvo spravodlivosti o 750 miliónov
202. TASR, 7.3.2012: Právnik: Privatizáciu môže zrušiť len ten, kto o nej rozhodol (celý článok >>>)
        a: Privatizáciu môže zrušiť len ten, kto o nej rozhodol, tvrdí advokátka
        b: Privatizáciu môže zrušiť len ten, kto o nej rozhodol, tvrdí advokátka
        c: Privatizáciu môže zrušiť len ten, kto o nej rozhodol, tvrdí advokátka
        d: Privatizáciu môže zrušiť len ten, kto o nej rozhodol, tvrdí advokátka
203., 5.3.2012: Lipšic chce zrušiť privatizáciu paroplynu
204., 12.3.2012, PRÁVNA PORADŇA: Okradol ma vlastný advokát? (celý článok >>>)
205. TASR, 23.3.2012: J. Martinková: Slovensko čakajú dve arbitráže v celkovej výške 1,65 mld. dolárov (celý článok >>>) (Read more >>>)
        a: TASR; TERAZ Ekonomika, 23.3.2012: Slovensko môže prísť o vyše 1,6 miliardy dolárov pre ťažbu mastenca
        b:, 23.3.2012: Martinková: Slovensko čakajú dve arbitráže v celkovej výške 1,65 mld. dolárov
        c:, 23.3.2012: Slovensko čakajú arbitráže vo výške 1,65 miliardy dolárov
        d: TA3, 23.3.2012: Slovensko čakajú dve arbitráže v celkovej výške 1,65 miliardy dolárov
        e: Hospodárske noviny-, 23.3.2012: Slovensko môže prísť o viac ako miliardu dolárov
        f: Pravda - sprá, 23.3.2012: DOMÁCE: Slovensko čakajú arbitráže pre mastenec, firmy žiadajú 1,65 miliardy dolárov
        g:ávy/ekonomika:23.3.2012: Slovensku hrozia žaloby vo výške 1,65 miliardy
        h: Reportáž domova, 23.3.2012: Martinková: Slovensko čakajú dve arbitráže v celkovej výške 1,65 mld. dolárov
        i: Martinková: Slovensko čakajú dve arbitráže v celkovej výške 1,65 mld. dolárov
        j: Slovensko môže prísť o viac ako miliardu dolárov
206., 2.4.2012, PRÁVNA PORADŇA: Pozor, aby vás nezruinovali vlastné deti (celý článok >>>)
207. Topky, 16.4.2012: Zakázať zisk zdravotným poisťovniam nie je až tak jednoduché
208. TASR, 19.4.2012: J. MARTINKOVÁ: Hovoriť o zákaze zisku poisťovní môže byť voči Slovensku zneužité (celý článok >>>)
        a:, 19.4.2012: Hovoriť o zákaze zisku zdravotných poisťovní môže byť voči Slovensku zneužité
209., 24.4.2012, Právna poradňa: Ako zabrániť zneužitiu daru (celý článok >>>)
210. Topky, 27.4.2012: Vláda už o zákaze zisku zdravotných poisťovní nehovorí
211., 14.5.2012: Právna poradňa: "Ako sa nestať otcom proti svojej vôli (celý článok >>>)
212. Hospodárske noviny, 29.5.2012, HN poradňa: Ako vidia zdravotníctvo odborníci (celý článok >>>)
213., 29.5.2012: Martinková: Boj proti zdravotným poisťovniam je mrhanie nielen časom
213., 29.5.2012: Martinková: Boj proti zdravotným poisťovniam je mrhanie nielen časom
214. Hospodárske noviny, 4.6.2012: Zákon narúša rovnosť podnikateľských možností firiem (celý článok >>>)
215., 4.6.2012: Vláda má problém: Kvôli zvyšovaniu daní hrozia žaloby
216. Hospodárske noviny, 5.6.2012: Analýza: Zisk si treba reálne zaslúžiť (celý článok >>>)
217., 6.6.2012: Pacienti by mali rozhodovať, ktorá poisťovňa si zisk zaslúži
218. TASR, 10.6.2012: J. Martinková: Novela zákona o rodine je výsmechom manželstva (celý článok >>>)
219., 11.6.2012, Právna poradňa: Koľko stojí najlepší priateľ (celý článok >>>)
220. Hospodárske noviny, 18.6.2012: Podnikanie: Boj proti podvodom s DPH a "fiktívnym" eseročkám: Štát vykolíkoval priestor pre eseročky (celý článok >>>)
221., 27.6.2012: Vyčkávacia taktika ministerstva v prípade EuroGas je správna
222. Hospodárske noviny, 2.7.2012: Podnikanie: Firmy sa boja, že zmeny v zákonníku ich vyjdú draho (celý článok >>>)
223., 9.7.2012, Právna poradňa: Ako vrátiť manželovi úder (celý článok >>>)
224. TASR, 23.7.2012: POLÍCIA: V prvom polroku zaznamenala deväť prípadov týrania zvierat (celý článok >>>)
225. Feminity, 20.8.2012, Právna poradňa: Pozor na konkurenčné doložky v zmluvách (celý článok >>>)
226. TASR, 21.8.2012: J. MARTINKOVÁ: Vyvlastnenie poisťovní je najdrahšou alternatívou (celý článok >>>)
227. Topky, 22.8.2012: Martinková: Zmeny v zdravotných poisťovniach nemusia stáť stovky miliónov (celý článok >>>)
228. Hospodárske noviny, 10.9.2012, Rozhovor: Mnohí odvody ignorujú (celý článok >>>)
229. Feminity, 20.8.2012, Právna poradňa: Manžel chce vždy viac! (celý článok >>>)
230. Hospodárske noviny, 18.9.2012: Rozhovor: Odškodnenie poisťovní by nás vyšlo draho (celý článok >>>)
231. Hospodárske noviny, 18.9.2012: Čo očakávajú od poisťovní odborníci z praxe? (celý článok >>>)
232. Feminity, 1.10.2012, Právna poradňa: Za požičanie auta skončíte pred súdom (celý článok >>>)
233. Feminity, 29.10.2012, Právna poradňa: Rodičia, koniec výživnému! (celý článok >>>)
234., 30.10.2012: Advokátka JANA MARTINKOVÁ: Poistenci zdravotných poisťovní nie sú plyšové hračky (celý článok >>>) (read more >>>) (kompletná verzia článku >>>) (complete version - read more >>>)
235. Pravda -, 05.11.2012, Analýzy a postrehy: Jedna zdravotná poisťovňa? (celý článok >>>)
236. Hospodárske noviny, 3.12.2012: Čo očakávate od nových pravidiel pre živnostníkov, ktoré začnú platiť od januára 2013? (celý článok >>>)
237. Plus jeden deň, 10.12.2012: Odborníčka o miliónovej pokute pre Slovensko: Šance na zvrátenie sú malé! (celý článok >>>)
238. Pravda, 10.12.2012: Advokátka: Slovensko začalo spor riešiť neskoro (celý článok >>>)
239. SME, 11.12.2012: Arbitráž môže ovplyvniť spory aj na našich súdoch (celý článok >>>)
240. Hospodárske noviny, 13.12.2012: Achmea môže exekvovať majetok štátu (celý článok >>>)
241. TASR, 13.12.2012, Slovensko: Advokáti Skaddenu ponúkli v arbitráži výhru, ministerstvo ich odmietlo (celý článok >>>)
242. Plus jeden deň,14.12.2012: Odmietli sme výhru? (celý článok >>>)
243. správy Ekononika 21.12.2012: Kauza EuroGas: Slovensko chce zabrániť arbitráži za miliardu dolárov (celý článok >>>)

   10. Rôzne všeobecné informácie (čítať >>>) | | | | | | | |